#Kristína Kúdelová (22) pochádza z Bratislavy, ako jednej z mála sa jej podarilo uspieť v svetovom plus size modelingu. Kvôli vysokej škole sa dokonca rozhodla zmeniť svoj život od základov a presťahovala sa to talianskeho Milána. V jednom z najznámejších miest módy žije už takmer 3 roky. Vzhľadom na aktuálnu situáciu nás preto zaujímalo, ako vníma koronavírus v Taliansku. Prečítaj si mimoriadne zaujímavý rozhovor, pri ktorom sa ti v mnohých pasážach zatají dych.
Prečo si si zvolila na život práve Miláno? Čo ťa motivovalo odísť zo Slovenska?
Vždy som túžila žiť v Taliansku. Keďže som vyštudovala som talianske bilingválne gymnázium v Bratislave a rozhodla som sa ísť na vysokú školu do Talianska. Mala som naplánované ísť do Ríma, no nakoniec som sa rozhodla pre Miláno. Predsa len je bližšie k Slovensku, takže sa môžem vrátiť domov aj autom či autobusom a nie iba letecky, navyše je centrom módy a biznisu. Okrem toho som na výlete do Milána spoznala aj môjho priateľa, takže môžme povedať, že to bolo aj kvôli láske (smiech).
Ako si vnímala prvé správy o koronavíruse vo svete, keď vypukol v Číne? Očakávala si, že zasiahne celý svet?
Na začiatku som si myslela, že sa do Európy nedostane. Vážnosť situácie som si začala uvedomovať, až keď začal stúpať počet nakazených. Je ťažké spraviť si vlastný názor na situáciu, nakoľko sa ku človeku dostávajú každý deň iné informácie. Ja osobne som nevedela, čomu veriť a čomu nie.
Médiá informujú, že Taliani reagovali na prvé vyhlásenia vlády vlažne a celú situáciu zľahčovali. Čo si ty o tom myslíš a aký posun vidíš v ich myslení či postoji dnes?
Plne súhlasím. Taliani začali reagovať až príliš neskoro. Treba si ale uvedomiť, že boli prvými v Európe, ktorí sa dostali do takejto drastickej situácie. Nikto netušil, že to takto dopadne. Na Slovensku sa s tým začalo omnoho skôr, no kto vie, ako by reagovali iné štáty v Európe, keby boli na prvom mieste. Taliansko sa stalo hrozbou pre ostatné krajiny, ktoré si mohli zobrať príklad a konať okamžite, aby sa u nich nestalo to isté.
Dnes sa určite postoj zmenil. Celá krajina je v karanténe. Z domu sa môže vychádzať iba v nevyhnutných prípadoch a musíte mať pri sebe dokument, do ktorého napíšete vaše údaje a dôvod opustenia domu. Ak dôvod nebude pre políciu dostatočne dôležitý, tak môžete dostať pokutu. Dokonca, ak sa to stane 3-krát, môžte skončiť vo väzení.
Ty si sa iba pred pár dňami vrátila z Filipín. Vycestovala si tam predtým, ako vypukol v Taliansku koronavírus? Alebo si patrila tiež k tým, ktorí situáciu brali na ľahkú váhu a nechcela si prísť o už zaplatenú dovolenku?
Ja som odišla 7. marca a na druhý deň to vypuklo. Na Filipínach vtedy nebol ani jeden nakazený, takže by sme nemali ani povinnú karanténu, v Taliansku všetko ešte normálne fungovalo. Pracujem aj pre jednu firmu v centre Milána a dokonca v deň odchodu som ešte bola do 17-tej v práci. Ak by to bol naplánovaný výlet do Číny, určite by som ho zrušila, ale takto som nemala pocit, že riskujem. Nakúpila som si ochranné masky FFP3, aby som sa chránila na letiskách. Nebrala som to na ľahkú váhu. Myslím si, že môj prípad nie je porovnateľný s prípadmi tých, ktorí vycestovali do Talianska, keď už bolo známe, že je tu najviac potvrdených prípadov nákazy.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Urobila by si dnes to isté rozhodnutie?
Nie. Vtedy som ale netušila, že sa Taliansko stane červenou zónou hneď deň po tom. My sme sa nakoniec museli vrátiť o týždeň skôr, pretože Filipínsky prezident rozhodol o uzavretí hlavného letiska. Keby som tieto veci vedela dopredu, určite by som sa rozhodla dovolenku zrušiť.
Postupne sa teda začali objavovať správy o tom, ako je na tom Taliansko. Ty si v tom čase bola na Filipínach. Aké si mala pocity?
Ihneď mi písali moji kamaráti a volali nám aj priateľovi rodičia. Mala som z toho hrozné pocity, bolo mi ľúto, ako sa situácia vyvinula. Na začiatku bol vírus iba na severe a najviac ma nahnevalo, keď som videla videá, ako v noci zo 7. na 8. marca Južania žijúci na severe začali utekať domov. V ten večer oznámili, že je celé Taliansko oficiálne v karanténe a nebude sa môcť cestovať z regióna do regióna. Severné Taliansko je niečo ako západné Slovensko, takže všetci sem chodia za prácou. Neuvedomovali si ale, že takto doniesli vírus aj na juh. Po internete kolovali videá preplnených vlakov a staníc Milána, kde sa ľudia doslova bili o voľné miesta.
Vedia ľudia na Filipínach o šírení vírusu Covid-19? Ako sa ti potom podarilo dostať naspäť do Milána?
Musím povedať, že tak inteligentných ľudí, akých som spoznala na Filipínách, som už dlho nevidela. Aj keď u nich vôbec nebola nebezpečná situácia, každý mal na sebe rúško, od taxikára, až po upratovačku v hoteli či letušku. Veľa ľudí nosilo aj ochranné rukavice. Ale na prekvapenie mnohých, na letiskách v Dubaji, Abu Dabí či Zürichu, kde som prestupovala, mali rúška iba Aziati. My sme boli jediní Európania s rúškami na tvári.
Z Filipín sme leteli do Zürichu a odtadiaľ vlakom do Milána. Vystúpili sme na hlavnej stanici, ktorá je takmer nonstop preplnená vlakmi a ľuďmi. Keď som vystúpila z vlaku, prebehol mi mráz po chrbte. Náš vlak bol jediný na celej stanici a dokopy na stanici bolo asi 25 ľudí. Z toho boli asi 10 vojaci a policajti. Okrem jedného vchodu a východu bolo všetko zatvorené.
Na Slovensku ľudia v panike začali vykupovať trvanlivé potraviny. Stalo sa niečo podobné aj u vás? Patrila si aj ty k ľuďom, ktorí sa potom zásobovali potravinami?
Stalo sa u nás presne to isté. S rozdielom, že na Slovensku sa to stalo, keď nebol ešte ani 1 nakazený a v Taliansku keď bolo nakazených cez 5 000 ľudí. Ja som k tým ľudom určite nepatrila, pretože som sa od začiatku o všetkom informovala a vedela som, že obchody nikdy nezavreli ani v Číne.
Aká panuje nálada u vás v krajine, medzi tvojimi známymi? Spustil koronavírus v Taliansku vlnu solidarity?
Ľudia sa k sebe správajú veľmi pekne a snažia sa pomáhať si. V schodiskách sú vyvesené oznamy, že ak niekto potrebuje pomôcť s nákupom, môže kontaktovať toho a toho suseda. Taliani sú národ, kde ľudia trávia minimálny čas doma. Milujú chodiť von, byť v spoločnosti… Určite ste videli videá, ako ľudia spievajú na balkónoch, aby sa odreagovali od tejto drastickej a smutnej situácie. Na balkóny vešajú talianske vlajky. Ľudia si na internete radia, ako sa zabaviť doma.
Na Slovensku sa začala veľmi pekná iniciatíva #smedoma, ktorú podporujeme aj my z Hashtagu. Ľudia sa navzájom vyzývajú k tomu, aby boli doma. Tiež je u nás iniciatíva, ktorá odkazuje na to, že nosiť rúško nie je hanba. Slováci sa vo veľkom spojili a svojpomocne si doma šijú rúška. Je niečo také i u vás? Dá sa v obchodoch ešte zohnať dezinfekcia, jednorázové rukavice či rúška?
Myslím si, že je to super iniciatíva a poukazuje na to, že sme v tom spolu a nikto nie je sám. Čo sa týka rúšok, v Taliansku vždy hovorili, že nosiť ich má len ten, kto má príznaky, aby sa nevyvolávala panika. Dokonca nám hovorili, že sa nimi neochránime. S rozdielom, ak sú to FFP3 respirátory.
Prosili ľudí, aby rúška nevykupovali, lebo potom nie sú dostupné pre tých, ktorí ich naozaj potrebujú. Upozorňovali aj na to, že doma vyrobené rúška nie sú hygienické a neochránia. Na Slovensku je to naopak. Aj nás sa však hneď všetko vypredalo. Teraz sa to pomaly vracia do normálu a niekde sa dezinfekcie či rúška dajú zohnať.
Ja osobne rúška používam z rešpektu k tomu druhému a myslím si, že je lepšie ich mať, ako nemať. Zrejme je ťažko povedať, či nás naozaj ochránia alebo nie. Vždy treba dodržiavať odporučenú vzdialenosť.
Ako tráviš čas, ktorý musíš byť doma?
Doma sa dá toho veľa robiť. Pozerám filmy a seriály, o chvíľu asi dopozerám celý Netflix (smiech). Čítam knihy od Dostojevského, pretože sa pripravujem na skúšku z ruskej literatúry. Upratujem si veci, na ktoré som doteraz nikdy nenašla čas, volám s rodičmi či sestrou, ktorí žijú v Bratislave. U nás sa už do prírody chodiť veľmi nemôže, nakoľko by sme mali vychádzať von iba ak je to nevyhnutné. Napriek tomu občas vyjdem, aby som sa trochu vyvetrala a poprechádzala. Našťastie, pod domom máme súkromný park.
Aký dopad bude mať podľa teba koronavírus vo svete? Či už na ekonomiku, cestovanie, vzťahy medzi ľuďmi a tak celkovo…?
Myslím si, že čo sa ekonomiky týka, bude to mať katastrofálny dopad, hlavne pre Taliansko. Už predtým, ako vypukol Covid-19, nebolo na tom najlepšie. Čo sa týka cestovania, podľa mňa sa ľudia pomaličky osmelia a začnú sa znova presúvať. Dúfam, že sa vzťahy medzi ľuďmi zlepšia a všetci si uvedomíme, čo máme. Už teraz je v Taliansku cítiť, ako si ľudia uvedomujú vzácnosť rodiny a kamarátov. Tieto dni je totiž tiež zakázané stretávať sa s hocikým, kto s vami nebýva.
Jediná pozitívna vec na tejto tragédii je fakt, že sa prečistilo ovzdušie aj moria. Po internete kolujú fotky zo satelitov kde vidno, ako sa znížil level smogu. Samozrejme, ja nie som vedec, takže všetko je len môj osobný názor.
Myslíš, že to výrazne ovplyvní aj tvoju prácu? Predsa len, cestovanie bude zrejme na niekoľko týždňov možno aj mesiacov úplne zakázané.
Cestovanie je momentálne veľký problém, hlavne v Taliansku, kde je zakázané cestovať aj medzi regiónmi. Zatiaľ sa nebojím straty zamestnania, pretože v modelingu klienti vyplácajú prácu do troch mesiacov. Znamená to, že zvyčajne výplaty dochádzajú neskôr a ako som spomínala, mám aj druhú prácu.
Sleduješ situáciu aj na Slovensku? Čo by si odporučila našej krajine?
Sledujem a som šťastná, že na Slovensku sa tak rýchlo začalo konať proti šíreniu Covid-19. Čo by som odporučila? Aby ľudia boli doma. To je najdôležitejšia vec. Aby mali trpezlivosť, aby mysleli na svojich rodičov a starých rodičov. Sme v tom všetci spolu a zvládneme to.
Plánuješ sa vrátiť práve teraz naspäť na Slovensko?
Nie neplánujem. Nechcem utekať z Talianska a hlavne nechcem ohroziť nikoho, koho mám doma. Veľmi sa teším, keď sa to všetko skončí a prídem naspäť na domov.
Zdieľať na