#História často zabúda na množstvo postáv, ktoré síce nezohrali hlavnú úlohu v kolese dejín, no výrazne prispeli k jeho formovaniu. Jasným príkladom je lekár a publicista Dušan Makovický, ktorý sa stal osobným lekárom celosvetovo známeho spisovateľa Leva Nikolajeviča Tolstoja a doprevádzal ho na sklonku života.

Mladosť a vzdelanie

Dušan Makovický mal veľké šťastie, pretože pochádzal zo zámožnej rodiny. Mohol si tak dovoliť vzdelanie na prestížnych školách v Nagykőrösi a Šoprone. Svoje medicínske zručnosti sa pokúsil nadobudnúť na lekárskej fakulte v Prahe, no nepodarilo sa mu úspešne urobiť skúšky. Po roku a pol to opäť skúsil v Innsbrucku a vzápätí na to aj v Berlíne.

Nakoniec promoval v roku 1891 v Prahe. Ešte ako študent podnikol svoju prvú cestu do Ruska, ktoré si na prvý pohľad doslova zamiloval. V nasledujúcich rokoch pôsobil ako sekundárny lekár v Innsbrucku, v roku 1894 odišiel do Budapešti, no ešte toho roku začal pôsobiť ako praktický lekár v Žiline, kde ešte aj dnes nájdeš budovu, ktorá nesie jeho meno. Skutočný cestovateľ!

Obdiv k Tolstému

Počas štúdií na vysokej škole bol členom študentského spolku, kde sa stretol s Martinom Kukučínom, ale čo je pre nás dôležitejšie, s filozofickými názormi Leva Nikolajeviča Tolstého. Už od svojej prvej návštevy Ruska s ním udržiaval písomný styk a stal sa členom jeho krúžku. Okrem uverejňovania jeho listov tiež publikoval preklady jeho diel či zápisky a state.

Od roku 1904 sa stal Tolstého osobným lekárom. Čo je veľmi dôležité, tak počas pobytu si viedol podrobný denník, ktorý ponúka zaujímavý pohľad na Tolstého a život v Jasnej Poľane v závere života jedného z najvýznamnejších spisovateľov svojej doby. Jasnopoľanské zápisky sú unikátnym dokumentom o vzťahoch učiteľa a žiaka, no zároveň aj kronikou Tolstého duševných zápasov.

Spoločný útek a smutný koniec

Makovický sa stal aj jeho jediným spoločníkom na úteku z domu začiatkom novembra 1910. Už od konca 90. rokov 19. storočia sa totiž komplikoval Tolstého vzťah s manželkou a dokonca aj vlastnými deťmi. Spisovateľ často uvažoval o odchode od rodiny, niekoľkokrát vyjadril svoju túžbu žiť ako obyčajný roľník. Počas úteku Tolstoj prechladol a napokon bol nútený spočinúť v budove železničnej stanice v lokalite Astapovo, kde nakoniec v prítomnosti viacerých priateľov a členov rodiny zomrel.

A ako dopadol Dušan Makovický? Nie príliš dobre. V rokoch 1915 – 1916 bol internovaný za odpor voči vojne a o tri roky neskôr ochorel na brušný týfus. Neskôr sa spolu so svojou ruskou priateľkou, s ktorou sa medzičasom oženil, spolu vrátili do Ružomberka. Práve v tomto meste v roku 1921 spáchal samovraždu.