#O mladých a mimoriadne talentovaných filmových tvorcoch z našich končín je počuť stále častejšie. Dôkazom je aj 20-ročný Dominik, ktorý to takmer dotiahol na prestížneho študentského Oscara. My ti dnes prezradíme niečo o jeho staršom, menovcovi. Jeho dokumentárna snímka s názvom Oymyakon stihla za krátky čas zaujať celý svet.
Dominik Bari má 24 rokov a pochádza z Košíc. Už od ranného detstva vedel, čomu sa chce v živote venovať. Ako chlapec sa sústredil na tvorbu dokumentov, hraných filmov, videoklipov, reklám či reportáží. Jeho všestrannosť sa prejavila aj tým, že od mala si pripravoval ku každému projektu všetko sám. A to od samotného námetu cez scenár, kameru, strih, zvuk až po finálnu post-produkciu.
Učil sa od najlepších
Už počas štúdia na gymnáziu sa mu podarilo za niektoré svoje projekty získať celoslovenské aj medzinárodné ocenenia či pracovať pre rôzne televízie. Po skončení štúdia si zbalil kufre a odišiel do Paríža, kde začal študovať na prestížnej International Film & Television School of Paris so špecializáciou na kameru a filmový strih.
Po skončení bakalárskeho stupňa vysokoškolského štúdia sa presťahoval do Londýna, kde momentálne študuje magisterskú úroveň na prestížnej škole National Film and Television School v odbore vizuálne filmové efekty. Aj keď má na svojom konte už viac oceňovaných filmov, do celosvetového povedomia sa dostal so svojim krátkometrážnym dokumentárnym filmom Oymyakon: The Story of the Coldest Inhabited Place (Príbeh najchladnejšieho obývaného miesta).
Najchladnejší dokument
Ojmiakon je dedina v republike Jakutsko a nachádza sa na ruskom Ďalekom východe na rieke Indigirka, asi 5300 km východne od Moskvy a cca 460 km západne od Ochotského mora. Keďže leží v extrémne studenej oblasti, býva označovaný ako pól chladu. 26. januára 1926 tu bola nameraná teplota -71,2°C. V najchladnejších mesiacoch klesajú teploty pod -60°C a v lete vystupujú nad +30°C.
„Spolu so mnou do Ojmiakonu vycestoval môj ďalší spolužiak z Medzinárodnej školy filmu a televízie v Paríži kameraman z Brazílie Felipe Paiva, ktorého projekt zaujal a rozhodol sa mi pomôcť. Vedel som, že je to správny a ostrieľaný adept nakoľko sa už predtým zúčastnil niekoľkých nebezpečných natáčaní. Natáčal napríklad o drogových karteloch v Latinskej Amerike, či vo vojnových zónach v Sýrii, Iraku či na Ukrajine. Petr Vinokurov, ktorý mi pomáhal projekt pripraviť z organizačného hľadiska, bol taktiež môj spolužiak v Paríži,“ píše Dominik na svojej stránke.
Tisíce kilometrov
Expedícia vyštartovala z letiska v Paríži. Odtiaľ sa letecky presunuli do Švajčiarska a pokračovali s rýchlym prestupom do Moskvy. Tam ich čakal ďalší prestup na lietadlo do mesta Jakutsk. Ide o jedno z najväčších miest na Sibíri a zároveň hlavné mesto republiky Sacha. „V Jakutsku nás už čakala naša spojka Maria Romanova, ktorá nás do Ojmiakonu sprevádzala ako tlmočníčka, nakoľko nikto z nás jakutsky nerozpráva,“ hovorí mladý Slovák.
Po dvoch plánovaných prípravných dňoch v meste Jakutsk vyrazili na vyše tisíckilometrovú nebezpečnú cestu špeciálne upraveným autom cez tajgu po Ceste kostí a po zamrznutých riekach, ktorá trvala približne 21 hodín. Táto cesta dostala pomenovanie Cesta kostí, keďže približne každých 12 metrov je pod cestou pochovaný človek. Ide o obete ešte z čias druhej svetovej vojny, ktoré pracovali v gulagoch a boli nútení v neľútostných podmienkach a krutej zime stavať túto cestu. Spolu precestovali pri tomto projekte približne 16-tisíc kilometrov.
V povedomí slávnych
Film sa dostal do oficiálnych selekcií na medzinárodných festivaloch v Los Angeles, Prahe, Ríme, Viedni či Berlíne. Podarilo sa mu získať niekoľko ocenení a v septembri minulého roka bol kvalifikovaný Americkou filmovou akadémiou na Oscara v kategórii Krátky dokumentárny film. V konkurencii stovky iných filmov sa však do najužšieho výberu žiaľ nedostal. Zaujal však mnoho významných osobností po celom svete na čele s Leonadrom DiCapriom, ktorý je známy ako veľký bojovník proti klimatickým zmenám vo svete.
„Je síce pravda, že sme zažili niekoľko nebezpečných situácií, no našťastie k ničomu vážnemu nedošlo a neutrpeli sme žiadne zranenia, či omrzliny. Vo všeobecnosti si myslím, že sme na to boli dobre pripravení ako psychicky, tak aj technicky. Podľa môjho názoru najnebezpečnejšia časť expedície bola spomínaná cesta autom do dedinky Ojmiakon.“
Zo šoféra sa vykľula poriadna „mašina“, keďže šoféroval vkuse 21 hodín bez spánku. „Len trochu na chvíľku zastavil a za chodu motora si pár minút oddýchol. Ak by sa s autom niečo stalo a ostali by sme tam uprostred tajgy visieť a nestretli by sme náhodnú pomoc, znamenalo by to veľký problém, nakoľko v noci tam teploty klesajú bežne aj pod -60 °C.“
Pohostinnosť domácich
Po viacerých patových situáciách na ceste šťastne dorazili do cieľa, pričom si to odnieslo len prasknuté čelné sklo. „Môj kamarát Filipe z Brazílie hneď prvý deň prechladol. Bál som sa, že sa to zhorší a natáčanie budeme musieť ukončiť, no nakoniec sa z toho našťastie dostal a mohli sme pokračovať v našich plánoch.“ Dominik však bol pripravený na všetko. „Mal som špeciálnu zdravotnú poistku a dohodnutý vrtuľník z mesta Jakutsk v prípade, keby sa niečo zvrtlo.“
Život na tomto mieste je úplne iný, než na aký sme zvyknutí u nás na Slovensku. „Umývali sme sa vodou z roztopeného ľadu, ktorý miestni vysekávali z neďalekej rieky Indigirka. Väčšinou sme jedli konské a sobie mäso. Pripravovali ho dedinčania a podelili sa s nami. Neváhali nás vziať so sebou do tajgy na lov a dokonca nám ukázali aj ich šamanské rituály.“
Okrem toho sa boli pozrieť aj v miestnej škole a zažili aj športové hry. „Prekvapilo ma na akej dobrej úrovni majú vybavenú školu. Bez pomoci týchto ľudí by sme tam neprežili ani prvý deň. Nami podpísané štátne vlajky (brazílska a slovenská) už navždy zostanú v ich miestnom múzeu ako spomienka na stredoeurópana a juhoameričana, ktorí sa odvážili navštíviť ich dedinu v zime. Snáď sa tam raz ešte niekedy vrátim,“ dodáva na záver jeho blogu talentovaný Dominik, ktorému prajeme veľa šťastia pri jeho ďalších projektoch.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Zdieľať na