#Jeho vzhľad bol presným opakom toho, čo sa ženám páči: vysoká vychudnutá postava, ktorá sa pri chôdzi klátila, úzka tvár s väčším nosom a ustupujúcom bradou, a k tomu riedke fúziky. Ladislav Hojer však neoslnil ani svojou inteligenciou, ktorá sa s IQ 88 pohybovala na hranici priemeru. Ženy skrátka oňho neprejavovali záujem a on sa na oplátku na ich adresu vyjadroval vulgárne a s pohŕdaním.
Keby zostalo len pri nezáujme a pohŕdaní, nič vážne by sa nestalo. U Hojera však odmietanie zo strany nežného pohlavia spolu prispelo k tomu, že sa naplno prejavila jeho sexuálna deviácia. V rokoch 1978 až 1981 stála život presne päť žien. 23-ročný mladík sa do dejín československej kriminalistiky zapísal ako jeden z najbrutálnejších sexuálnych vrahov.
Obyčajný chlap
Hojer pochádzal z celkom bežnej rodiny. Jeho rodičia boli jednoduchí ľudia, otec však veľmi skoro zomrel na rakovinu. Výchovu prevzala matka, ktorú o niekoľko rokov neskôr postretol rovnaký osud. Ladislav sa neučil dobre, skončil v špeciálnej škole a nakoniec sa vyučil za sklenára. V odbore však pracoval krátko, hoci ho hodnotili ako pracovitého a svedomitého.
V roku 1978 nastúpil na vojenskú službu, ktorú absolvoval v Liptovskom Mikuláši a v Brne, a potom sa zamestnal v stavebnom podniku. Na prvý dojem bol Hojer úplne obyčajný mladý muž, ktorý nevzbudzoval žiadnu pozornosť. Z kriminalistika.eu sa nám podarilo získať aj jeho fotografiu. Do očí bijúce však boli jeho chladné vzťahy k okoliu – spolužiakom a kolegom. Nebol schopný akejkoľvek empatie a súcitu, čo sa nakoniec prejavilo aj pri jeho sadistickom besnení.
Kostra bola najdôležitejšia
Hoci Ladislav ženám nemal veľmi čo ponúknuť a nevedel ich osloviť, neznamenalo to, že sa mu nepáčili. Priťahovali ho predovšetkým tie s peknou postavou – ako sám hovoril, s kostrou. Peknú ženskú figúru vyslovene preferoval a žene bol ochotný prepáčiť aj nejaký nedostatok na tvári, ak mala dokonalú postavu. Ako sa však ukázalo, nežnosť od neho žiadna čakať nemohla.
Prvý bližší kontakt s opačným pohlavím mal Ladislav niekedy v dvadsiatke, keď mu kamaráti na večierku dohodili slečnu ľahších mravov. Tá mu bola vo všetkom po vôli, no Ladislavovi sa to v istom okamihu prestalo páčiť a dievčinu od seba odstrčil tak silno, že preletela sklenenou výplňou dverí. Táto príhoda bola neskôr vyhodnotená ako dôkaz, že ho nevzrušovala žena samotná, ale násilie, ktoré použil. Sexuálna reakcia bola po prvý raz nahradená reakciou sadistickou.
Lov, ktorý končil smrťou
Svoju prvú vraždu spáchal v noci z 1. na 2. novembra 1978 v Děčíne a za svoju obeť si vybral 29-ročnú Evu R., ktorú si vyhliadol na nábreží v Labe. Eva v osudnú noc odišla z kina, kde bola s manželom, aby sa mohla stretnúť s milencom. Hojer sa k nej priblížil zozadu a zrazil ju k zemi. Potom ju odtiahol za neďaleký krík. Žena sa nebránila, stratila vedomie, takže z nej bez námahy strhal šaty. Keď sa po chvíli začala preberať, obidvoma rukami ju uškrtil. Po vražde sa Hojer pokúsil ukojiť na mŕtvole, no nepodarilo sa mu to, zmohol sa len na masturbáciu.
Druhou Hojerovou obeťou sa stala 25-ročná Ivona S., ktorú zavraždil nadránom 9. februára 1980 v nočnom vlaku z Prahy do Děčína. V tom čase bol Hojer na základnej vojenskej službe, no v útvare panovali voľné pomery a z kasární sa dostal bez toho, aby to niekto zaregistroval. Ivonu si vrah všimol už na železničnej stanici, kde ju vyprevádzal jej manžel. Hojer počkal na moment, keď mladá študentka medicíny pôjde vo vlaku na toaletu, a bez väčších ťažkostí vnikol za ňou.
Ženu prekvapil v chúlostivej situácii a nedokázala sa tak brániť. Uškrtil ju jej vlastným šálom. V kabínke nebol priestor na manipuláciu s telom, pohlavný styk preto neprichádzal do úvahy a Hojer nad mŕtvolou opäť len masturboval. Telo zavraždenej sa našlo asi okolo ôsmej hodiny ráno. Vyšetrovanie bolo sprevádzané veľkou medializáciou a objavilo sa niekoľko podozrivých. Bol medzi nimi aj Hojer, no keďže z prípadu ho dostalo alibi, ktoré mu poskytli v kasárňach, mohol vo svojom zabíjaní pokračovať ďalej.
Na svoj tretí lov sa vybral v auguste 1980. Za miesto činu si vybral ružínsku nádrž neďaleko Košíc. V ten deň počasie nebolo ideálne, na brehu preto nebol takmer nikto. Až na neznámu tridsiatničku, ktorá ho vzrušila svojou postavou. Okamžite sa na ňu vrhol a začal ju škrtiť holými rukami, predčasne však ejakuloval a o ženu v tom momente stratil záujem. Jej mŕtve telo zaťažil kameňom, oviazal drôtom a hodil do nádrže. Mŕtvola bola objavená až pri neskoršom vyšetrovaní 11. októbra 1981, v značnom štádiu rozkladu. Telo bolo navyše bez hlavy a zápästia. Identita mŕtvej ženy – tretej Hojerovej obete – nebola dodnes odhalená.
Kanibalské sklony
Na svoju štvrtú a najmladšiu obeť si Hojer počíhal 30. januára 1981 v nočných uliciach Brna. 20-ročná študentka Ivana sa okolo tretej nadránom vracala s kamarátkou z plesu, keď ju zbadal na zastávke trolejbusu. Zaujala ho jej krása aj drahé oblečenie, ktoré mala na sebe. Ivana si cestu domov skrátila cez malý parčík, ktorý Hojer rýchlo obišiel a k mladej žene sa priblížil zozadu. Ako bolo jeho zvykom, okamžite sa na ňu vrhol. Nezmohla sa na viac, ako jeden výkrik.
Keď Ivanu strhol na zem, najskôr sa ju neúspešne pokúsil znásilniť, potom ju uškrtil. Jeho besnenie však nebolo ani zďaleka na konci a práve teraz sa naplno prejavila jeho surovosť. Do nahého tela zasadil 39 rán nožom, ktorý mal pri sebe, nakoniec dievčine odrezal prsia aj genitálie. Svoj úlovok si zabalil do tašky a odviezol do Prahy. Tam sa nad všetkým asi týždeň ukájal, a potom sa kusy tela rozhodol uvariť v osolenej vode a skonzumovať s chlebom, horčicou a chrenom. Keď po pár hltoch usúdil, že mu mäso nechutí, všetko vyhodil do záchoda.
Prezradil ho kamarát
Poslednú vraždu Ladislav Hojer spáchal 3. októbra 1981 v nočných hodinách v Prahe. Na svoju obeť číhal minimálne hodinu a stala sa ňou 51-ročná Anna Š., vracajúca sa z koncertu. Keďže mala peknú postavu, Hojer ju pokladal za mladšiu a rozhodol sa, že ju prehovorí k pohlavnému styku. Po pár vetách však ženu napadol, rozrezal jej nožom šaty a pančuchy a surovo ju znásilnil. Nakoniec jej pretiahol pančuchu cez hlavu a uškrtil ju, aby ho nemohla identifikovať. Cez hlavu jej pri odchode prehodil kabát, čo bol detail, ktorý napokon zohral úlohu pri dolapení vraha.
Telo ženy objavil na druhý deň náhodný chodec. Opäť sa rozbehlo veľké pátranie. Jedným z podozrivých bol aj pacient Bohnickej psychiatrickej liečebne, ktorý sa rozhodol ísť radšej do väzenia, než do blázinca. Keď hovoril o vražde ženy uškrtenej pančuchou, vyšetrovateľom bolo jasné, že niečo skutočne vie. Do novín totiž správa, ako bola obeť zavraždená, neprenikla. A nevedel to ani muž, ktorý mŕtvolu našiel, pretože pančuchu okolo krku objavili pod kabátikom až policajti pri obhliadke tela. Podozrivý však vraždu spáchať nemohol, lebo v tom čase bol vo väzení. Nakoniec sa priznal, že mu o nej porozprával kamarát Láďa Hojer. Osud vraha bol v tej chvíli spečatený.
Vraždy popísal do detailu
Hojer sa po svojom zadržaní k vražde Anny Š. priznal. V priebehu roka 1982 sa však priznával aj k ďalším a ďalším vraždám, až sa ich počet nakoniec zastavil na čísle päť. Všetky popísal neuveriteľne dopodrobna, s dôrazom na každý detail, čo vyšetrovateľov presvedčilo o jeho fotografickej pamäti. Okrem vrážd sa priznal tiež k niekoľkým pokusom o znásilnenia, z ktorých niektoré boli úspešné. Za jeho beštiálne zločiny mu súd udelil trest smrti. Ladislav Hojer bol popravený 7. augusta 1986.
Zdieľať na