#V živote sú momenty, keď nie všetko vychádza podľa plánu. Z času na čas sa každý z nás ocitne v situácii, ktorá nie je ľahká a ktorá sa nás pokúša zlomiť. Najčastejšie vychádzajú z medziľudských vzťahov, problémov v práci či v škole, alebo len zo stavu, keď už nevieme, ako ďalej. V ťažkých chvíľach každému dobre padne podpora, pochopenie a pocit, že v tom nie je sám.
Slová, ktoré akoby mnohým hovorili z duše a ktoré nielen Slovenky milujú. Tak by sa dal charakterizovať projekt Úlomky Ženy. Vyspovedali sme pre vás Katarínu Krnáčovú, ktorá nám o Úlomkoch Ženy prezradila viac.
Kto stojí za nápadom založiť Úlomky ženy?
Stránka v podobe, v akej je dnes, v podstate nemala ani existovať. Úlomky Ženy bol na začiatku len obyčajný blog dvoch dievčat, ktoré chceli ostatným ženám pomôcť svojimi príbehmi. Veľmi dobre nám padlo vypísať sa z vecí, ktoré nás ťažili niekde hlboko v duši a čitateľkám týchto našich príbehov najviac pomáha vedomie, že v tom nie sú samé, čo je asi najdôležitejší krok k vyrovnaniu sa so všetkým, čo nám v živote nevyšlo tak, ako sme chceli. No a nejak sme sa rozrástli, za čo som veľmi vďačná, pretože keď sa pozriem na Úlomky Ženy, vidím veľa žien rôzneho veku, z rôznych kútov krajiny, ktoré držia spolu…
Mnohí si myslia, že Úlomky Ženy píše jedna osoba. Vieme však, že je za tým práca viacerých autoriek. Koľko žien sa delí s ostatnými o svoje pocity a myšlienky?
Aktuálne je nás osem. Niektoré dievčatá sú aktívne viac, niektoré menej. Autorku daného článku nájdu čitateľky podpísanú vždy na jeho konci, alebo ak si na našom webe kliknú na danú autorku, nájde im celú jej tvorbu.
Aké sú tieto autorky v súkromí?
Myslím, že sme v prvom rade všetky veľmi rôznorodé. Vek autoriek sa pohybuje od „násťročných“ až po takmer tridsiatničky. Každá si v súkromnom živote prechádzame niečím iným. Avšak v prvom rade, všetky sme úplne obyčajné ženy. Máme školu, alebo svoju prácu, na krku pár zamotaných vzťahov, o ktorých potom píšeme a žijeme životom obyčajných smrteľníkov. Niektoré z nás sa práve trápia úspešným ukončením školy, niektoré účtami, niektoré s frajermi, niektoré s nevydareným vzťahom a tak ďalej. Taká babská klasika.
Ak by mala nejaká žienka záujem pridať sa k vám, bolo by to možné? Čo by musela spĺňať?
Raz som jednej našej babe napísala vetu: „Každý v sebe nosí príbeh hodný rozprávania, umenie je vedieť ho dať na papier.“ Čo v podstate znamená asi toľko, že ak už idete do toho, je potrebné si uvedomiť, že nemôžete selektovať. Ak už začnete písať o svojom súkromí, malo by to byť úprimné a so všetkým. Nebáť sa hovoriť pred ľuďmi o všetkom, aj s tým rizikom, že si to prečítajú tí, ktorých sa to možno týka. Ďalšia vec je samozrejme spisovná slovenčina, ktorá samozrejme nemusí byť level expert, aj my sa občas šmykneme, ale aby príbeh mal hlavu a pätu a aby bol čitateľný. A ďalšia vec je, a tá je asi najdôležitejšia, písanie ich musí baviť. Každý pondelok uverejňujeme, teda snažíme sa, ak čas dovolí, článok od čitateliek. Cez tento proces sa k nám dostala asi polovica dievčat. Ak článkov pošlú viac a my vidíme, že naozaj chcú, tak je možnosť, že sa k nám do budúcna môžu pripojiť.
Podobných stránok ako je Úlomky Ženy je už mnoho. Čím je podľa vás tá vaša špecifická a jedinečná?
Táto téma je pre mňa osobne dosť citlivá. My fungujeme už rok a pol a v posledných mesiacoch je obrovský „boom“ stránok nám podobných. Naša stránka je určite špecifická tým, že tvoríme. Píšeme reálne príbehy. Naše príbehy. Neprekladáme zahraničných autorov a nevydávame ich články za svoje. Nevidím v tom zmysel. Taktiež je to aj s citátmi. Buď sú naše, alebo sú to úryvky z našich článkov, alebo sú to myšlienky iných uznávaných osobností, no v tom prípade vždy uvádzame ich meno. Pretože si to zaslúžia a sama viem, aký je to pocit, keď mesiac nespíte, lebo máte „múzu“ a niečo pre ľudí tvoríte, no a potom príde niekto iný a vydáva vašu prácu za svoju len s tou námahou, že stlačil ctrl+c a potom ctrl+v. Takže, ak by som to mala zhrnúť do jedného slova, tak sme iné tým, že je to úprimné. Chceme naozaj tým našim dievčatám pomôcť, nie sme biznis model. Tiež sa vždy snažíme dievčatám, ktoré nám píšu, odpísať a poradiť. Nie vždy to čas dovolí, ale väčšinou poradíme aj osobne, ak je to v našich silách.
Vaše slová mnohým hovoria z duše. Treba ale uznať, že sú častokrát viac negatívne, ako pozitívne. Nevyčítal vám niekto, že ste príliš pesimistické?
Vôbec nie. A myslím, že práve preto, lebo hovoriť o negatívnych veciach a byť negatívne je rozdiel. Mám skôr opačný pocit. Každý článok obsahuje nejakú formu rady, ako sa z danej životnej situácie dostať, pohnúť sa vpred, netrápiť sa, vyrovnať sa s ňou. To, že opisujeme nie zrovna tie najideálnejšie životné obdobia, ide bohužiaľ ruka v ruke s tým, ako ľuďom pomôcť sa s nimi vyrovnať.
Kde čerpáte inšpiráciu na nové a nové slová?
Verte mi, skutočný život je nevyčerpateľná studnica. Vždy sa niečo domrví a tak inšpirácie prichádzajú nejak tak prirodzene.
Ako vznikol nápad rozšíriť sa a začať vydávať knihy?
Tento nápad vznikol v mojej hlave asi keď som mala desať rokov. Mám rozpísanú vlastnú knihu už asi päť rokov, no nikdy som nebola úplne spokojná s tým, čo vyjadruje. Bude to asi tým, že postupným dospievaním sa menia aj názory a uhly pohľadu na mnohé veci. Takže som nakoniec rada, že zatiaľ nevyšla…
Nakoľko si naše čitateľky samé vyžiadali formou správ aj nejaké komplexnejšie dielo, povedala som si – prečo nie? Svoju som odložila zatiaľ bokom a pustili sme sa do tvorby knihy s rovnomenným názvom stránky. Prvá kniha mala obrovský úspech, za čo sme neskonale vďačné, preto sme sa rozhodli napísať aj jej pokračovanie, ktoré je momentálne opäť vypredané a my sme ani nie po mesiaci chystali ďalšiu dotlač. Chceme sa aj touto cestou čitateľkám poďakovať za ich obrovskú podporu a dať im vedieť, že to pre nás neuveriteľne veľa znamená!
Ako by ste popísali dnešnú typickú Slovenku?
Fúha, no to je naozaj ťažké zhodnotiť. A myslím, že práve to je odpoveď. Postupom času vídam stále viac a viac žien, ktoré sa neboja, idú si za svojim cieľom, aj keby to malo byť na prvý pohľad niečo nedosiahnuteľné. Sú samé sebou, nemajú strach vyjadrovať svoje názory, či hlasom, či obliekaním, či akýmkoľvek iným spôsobom. Som veľmi hrdá na každú z nich. Jediné, čo ma trochu mrzí je to, že mnoho mladých dievčat urýchľuje svoje detstvo. Nie je to však ich chyba, táto doba na to priam tlačí, len ma vždy zamrzí, keď si predstavím, čo som robila a riešila povedzme v štrnástich ja a čo riešia dnešné dievčatá.
Vaše texty sa týkajú najmä partnerstva a lásky. Po tom všetkom sa môže zdať, že viete, ako na chlapa. Je na to nejaký kľúč, čoho sa vyvarovať a čoho nie?
O tejto téme sme nepriamo už napísali naozaj nespočetné množstvo článkov. V skratke však – najviac na chlapa zaberá to, keď z vás cíti, že s ním síce chcete byť, ale nie ste od toho závislá. Inak povedané, keď nie ste závislé od jeho osoby, od jeho hovorov a správ a od jeho pozornosti. Myslím, že najpríťažlivejšia žena pre akéhokoľvek chlapa na zemi je tá, ktorá má vlastný život a nelipne na tom jeho. Keď chlap v sebe nosí pocit, že vás môže stratiť, ste pre neho magnet. Čiže dôležité je zamerať sa na seba, na svoj život, na svoje sny a plány a ten správny sa pripletie. Nežiadajte od muža nasilu, aby robil to a to, nevykrikujte, nežiadajte, neduste ho. Buďte samé sebou, majte vlastný svet a on vám to dá sám od seba.
Je podľa vás nejaké univerzálne pravidlo toho, ako byť šťastná?
Nevysvetľovať. Neriešiť iných ľudí a ich názory na vás. Žiť podľa seba. Uvedomiť si, že tí praví ľudia pre nás, budú pri nás stáť prirodzene a bez toho, aby sme sa museli na niečo hrať. Milovať sa na toľko, aby sme nedovolili iným kontrolovať náš život, pretože je len náš a aby sme im nedovolili nahovoriť nám, že nie sme dosť dobré, alebo dobrí. Sme najlepší, ak sa konečne prestaneme zaoberať okolím a budeme si budovať taký život, krok po krôčiku, po akom sme vždy túžili my. Pretože potom sa začnú diať zázraky…
Zdieľať na