ROZHOVOR so Simonou, ktorá cestuje po Slovensku i svete: Odporúča, kde sa vybrať aj ako sa pripraviť

Foto: Tulajme sa

#Keď som s ňou robila rozhovor, na úvod mi poslala fotografiu jej kancelárie. Keďže som bola v Bratislave, v open office a borila sa s 37 stupňami v priestore, kde na mňa ledva dosahuje klimatizácia, pri tom pohľade zo mňa kvaplo o liter viac potu. Lebo, ako Simona povedala, aktuálne „pracujem a dovolenkujem v Nízkych Tatrách, v dedinke Nižná Boca. Majú tu lepšie klimatické podmienky“. Toľko k úvodu.

Foto: Tulajme sa

Volá sa Simi a rada sa túla svetom. Z času na čas sa stratí na horách, vychutnáva si ticho a zelený svet naokolo. Tešia ju dobré knihy, káva a rozpustené vlasy. Cestovanie jej dobíja baterky a obohacuje ju viac ako čokoľvek iné. Prečítajte si rozhovor so Simonou Slováková, ktorá si vedie blog Túlajme sa a ktorej zážitky budete môcť čoskoro čítať aj na Hashtag.sk

Simi, prezraď o sebe odkiaľ pochádzaš, čo si študovala…

Pochádzam z Trnavy a tu som aj chodila na vysokú školu. Vždy som rada písala a tak som si splnila detský sen, vyštudovala som masmediálnu komunikáciu na UCM v Trnave. Pracujem ako freelancer v oblasti vzťahov s verejnosťou. Písaniu som zostala verná ako „travel journalist“. Prispievam do časopisov cestopismi a zážitkami z ciest. No a vek, mám 31 rokov.

Môžeme povedať, že sa prezentuješ ako človek, ktorého záľubou je najmä cestovanie. Kedy v tebe táto vášeň prepukla?
Cestovanie ma „chytilo“ na vysokej škole. Nejaký čas som počas štúdií žila v Londýne, našetrila si peniaze a začala spoznávať Európu. Neskôr som objavila Áziu – Thajsko, Malajziu, Indonéziu, Vietnam, Laos, Kambodžu, Gruzínsko… Stále však milujem túlanie sa Slovenskom a každú voľnú chvíľu som v prírode, na horách.

Foto: Tulajme sa

K cestovaniu si pridala aj blogovanie. Aké boli začiatky blogovania, ako vôbec vznikla táto myšlienka a ako sa ti darí?
Blogovanie začalo podnetom od mojich kamarátov. Stále som sa niekade túlala, či už doma alebo v zahraničí. Najprv som sa s nimi o zážitky, rady a fotky delila v rámci skupinového chatu a to prešlo k blogovaniu. Snažím sa písať a fotografovať čo najviac, inšpirovať ľudí a dodať im odvahu vyraziť za dobrodružstvom. Stále mám nové podnety, cesty, plány, takže sa mi darí dobre. Najviac ma však teší, ak sa mi ozve niekto, kto ma pozná ako blogera a pozve ma na túru, či výlet alebo ma poprosí, či by sa nemohol pridať ku mne na potulky svetom.

Fíha, takže je bežné, že sa ti ozve cudzí človek a vyrazíte spolu za nejakým dobrodružstvom? Kde si takto už s niekým cudzím bola?
Bola som napríklad s jednou partiou splavovať Dunaj. Mali tu kamarátov zo zahraničia a pozvali ma na plavbu s nimi, bolo to veľmi milé a príjemné.

Ktoré krajiny (okrem vyššie spomenutých) si už navštívila? Vedieš si nejaký zoznam a vieš povedať, koľko ich už bolo dokopy?
Zoznam si veľmi nevediem, ale rada cestujem po Ázii, páčia sa mi aj európske krajiny. Zatiaľ ma neláka napríklad USA, ale chcela by som precestovať Južnú Ameriku. Dokopy som prešla cca 15-20 krajín. Cestovateľským snom je Nepál.

Foto: Tulajme sa

Zažila si aj niečo nepríjemné na cestách? Ak áno, čo to bolo?
Musím si zaklopať na drevo, ale nepríjemných zážitkov mám naozaj len zopár. Asi najviac sa mi do pamäti v tomto zmysle vryla Kambodža. Malý chlapec tu do nás na ulici kopal, keď sme si od neho nechceli nič kúpiť. Videla som tu aj verejné domy, kde vekový priemer dievčat mohol byť tak 15 rokov a ich „zákazníkov“ asi 60. Pri výbere peňazí z bankomatu mi tu preskenovali kartu a pokúšali sa mi z nej následne vybrať peniaze. Kartu mi banka zablokovala, no tým pádom som ju viac nemohla používať. Odvtedy viem, že na cesty sa oplatí mať dve karty na ten istý účet, pre každý prípad.

A naopak, čo najpríjemnejšie si zažila?
Tých krásnych vecí, ktoré si človek vďaka cestovaniu nosí v srdci je veľa. Pre mňa tým NAJ zážitkom zostáva jednoznačne trek cez pohorie Tusheti na severe Gruzínska. Od cesty cez sedlo Abano v nadmorskej výške 3000 metrov, kde sme sa cez 65 km dlhý úsek po nespevnených cestách plných zákrut a priepastí na jeepe „tralákali“ viac ako 4 hodiny, po samotný prechod cez nedotknutú prírodu, kamenné dedinky, pastierov s ovcami. Bolo tu neuveriteľne krásne, ticho, nedotknuto. Zaspávať a vstávať v stane nebolo nikdy také čarovné ako práve tu.

Čo je tvoje must have, čo si vždy donesieš z ciest?
Nie je to nič konkrétne, ja som skôr praktický človek. Suvenír mi musí danú krajinu niečím pripomínať, napríklad z Laosu som si priniesla lampióny z ryžového papiera, ktoré nám visia doma na terase, z Bali mám plátený ruksak, ktorý som už asi trikrát zošívala, no patrí k mojim najobľúbenejším. Stále si pamätám kde a od koho som ho kupovala.

Foto: Tulajme sa

Čo nikdy nesmie chýbať v tvojej batožine a naopak, čo je podľa teba úplne zbytočné baliť so sebou?
Naučila som sa cestovať naozaj veľmi minimalisticky. Riadim sa heslom, čo nemám v ruksaku, to mi nechýba. Určite by som nikam nešla bez čítačky kníh a nebrala by som zbytočnú kozmetiku.

Patríš k cestovateľom, ktorý preferujú luxusné hotely, alebo sa pokojne vyspíš aj v stane na pláži?
Som za každú variantu. Vyspím sa v stane alebo hamaku, no nerobí mi problém ležať 5 dní pri bazéne v boutique hoteli s michelinským kuchárom. Cestovateľ by v tomto ohľade mal byť chameleón.

Vzhľadom k tomu, že máš za sebou pomerne dosť cestovateľských destinácií, ľudí by isto zaujímalo, ako si dokáže mladá žena na to zarobiť?
Možno to už znie ako klišé, no cestovanie nemusí byť finančne až tak veľmi náročné. Ja som si naň vedela ušetriť zo 700-eurového platu. Treba cestovať po krajinách, ktoré sú cenovo prijateľné, nájsť výhodnú letenku a nebyť náročný.

Akú krajinu by si odporučila ľuďom so „študentským rozpočtom“ a prečo?
Asi by to bolo Gruzínsko. Pre cestovateľov predstavuje exotiku a čo je výhoda, krajina je pomerne blízka, ľahko dostupná, relatívne bezpečná a navyše cenovo veľmi prijateľná. Už len samotné hlavné mesto Tbilisi je cestovateľský skvost. Veď v centre ktorého hlavného mesta nájdete vodopád, obrovský zelený park, či turecké kúpele?

Prezradíš ľuďom nejaké užitočné tipy a triky súvisiace s cestovaním?
1. Treba si o krajine, ktorú sa chystáte navštíviť, čo najviac zistiť. Nie len praktické tipy, ale aj informácie o histórii, kultúre, náboženstve – môžu byť veľmi nápomocné.
2. Cestujte v mimosezóne – ceny za ubytovanie a služby sú často niekoľkonásobne lacnejšie a nebudete sa ani potkýnať o davy turistov.
3. Nebojte sa cestovať sami, dáva to neskutočnú slobodu, ste otvorenejší, krajinu a ľudí viac vnímate. Verte mi, ako sólo cestovateľ si prinesiete obrovské množstvo pozitívnych zážitkov.

Foto: Tulajme sa

V poslednom období môžeme badať nárast patriotizmu a čoraz viac ľudí chce spoznať Slovensko. Aký máš ty vzťah k našej krajine, cestovaniu v domovine či celkovej situácii, ktorá v našej domovine vládne?
Slovensko mám nesmierne rada, je mojím domovom a vždy o ňom v zahraničí s láskou a radosťou v srdci rozprávam. Aktuálnu situáciu na Slovensku nevnímam veľmi pozitívne, no snažím sa žiť tak, aby som krajine, ktorá je mojim domovom, nebola nič dlžná, naopak v rámci možností jej robila dobré meno.

Prezraď plány do budúcna…
Práve sa rozhodujem, kde zakončím letnú sezónu. Buď to bude pobrežie Amalfi v Taliansku alebo Camino Primitivo – Svätojakubská cesta z Ovieda do Santiaga de Compostela v Španielsku. Neviem sa rozhodnúť.

Chceš odkázať niečo na záver?
V živote by sa človek nemal ničoho báť. V skutočnosti sme oveľa silnejší ako si dokážeme predstaviť a prekonáme akúkoľvek prekážku. Často aj seba. Cestovanie nám dáva možnosť ako sa o tom presvedčiť.

Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.

Odporúčame