#Pokiaľ si človek ide za svojimi snami s plným odhodlaním a nebojí sa prekážok, ktoré ho na ceste istotne stretnú, môže dokázať nevídané úspechy. My vám dnes prinášame rozhovor s jednou takouto osobnosťou. Handlovčan Vladimír Valovič, odmenený aj legendárnym Oscarom, sa totiž z malého mesta dostal až k tvorbe vizuálnych efektov pre tie najväčšie hollywoodske filmové pecky, akým je Harry Potter či novinka Justice League. Ako vyzerala jeho cesta a čím všetkým si musel prejsť?
Kedy si sa rozhodol, že sa chceš naplno venovať tvorbe vizuálnych efektov vo filmoch? Bol to odjakživa tvoj sen, alebo to celé prišlo tak „zrazu“?
Celé sa to kryštalizovalo veľmi dlho a až neskôr som prišiel na to, že tie skoré kroky k tomu viedli bez toho, aby som si to uvedomoval. Už v roku 1996 som sa učil Photoshop, ktorý bol veľmi limitovaný a tiež základy 3D v 3D studio max. Netušil som, že to takto dopadne. Dlho som sa venoval fotomontážam a úprave fotiek, ale až pobyt v zahraničí mi ukázal možnosti zahraničných škôl. Vtedy som pochopil, že to je to, čo sa chcem naučiť poriadne a robiť to naplno. Prakticky až po škole, keď som mal 26, som začal robiť vizuálne efekty a svoju kariéru som začal budovať od nuly.
Ako približne vyzerala tvoja cesta z Handlovej až po prácu na najočakávanejších hollywoodskych filmoch?
Bolo to celkom tŕnisté a dosť zdĺhavé. Po vojne som začal robiť grafiku v bratislavských obchodných novinách, kde som vyrábal inzeráty a logá z rasterov a vektorov. Potom som dokonca robil na kvalite výstupu Porsche Cayenne vo Volkswagene v Bratislave, kde som si skúsil prvýkrát prácu na tri smeny. Na to som išiel do Čiech chvíľu pracovať na kontrole kvality, ale v tomto prípade počítačov. Potom prišlo Anglicko a práce, ako kuchynský pomocník, hotelové upratovanie izieb a neskôr práca v sklade. Stále som ale vo voľnom čase robil grafiku a snažil sa sám niečo naučiť. V určitom momente som pochopil, že ak sa chcem niečo naučiť poriadne, musím sa to učiť od profíkov. Preto som išiel do londýnskej školy vizuálnych efektov. Odvtedy je tá cesta už priamočiará. Po škole som získal prácu v Prahe, potom znovu v Londýne a neskôr už vo Vancouveri.
Je jasné, že každý film potrebuje odlišný prístup pri tvorbe vizuálnych efektov. Mohol by si sa ale pokúsiť vysvetliť laikom, ako približne prebieha ich tvorba od úplného začiatku až po hotovú scénu, ktorú potom vidíme vo filme?
Presne tak, každý film je iný a každý typ efektov je preto aj inak náročný. Sú filmy, kde sa veľa natočí a vkladajú sa len určité elementy, ktoré sa musia fotorealisticky integrovať, iné sú zase celé generované počítačom a musí sa im dať „život“, aby to vyzeralo ako natočené. Celý ten proces prechádza cez množstvo rôznych oddelení, od nakrúcania a štábu, cez pre-vizualizácie – video koncepty, layout, kamera tracking (software vypočíta kameru pre virtuálny software pre záber, ktorý bol natočený) cez modelovanie, textúrovanie, rigging a animáciu, simulácie FX (oheň, voda, sneh, explózie…) až po nasvietenie scén a rendering mattepainting, fotomontáže do pozadia či popredia a celé to uzatvára compositing, čo robím ja. Skladanie všetkých tých elementov dokopy do jedného celku. Tento popis procesu by bol zrejme na samostatný článok (smiech).
Priblížil by si nám pojmy, ako VFX, practical effects či CGI?
VFX sú už spomínané vizuálne efekty. To sú efekty, ktoré sa generujú počítačom. Na počítači je ich potrebné spracovať a vyrobiť. Začiatky siahajú do 80. rokov, keď sa začali používať prvé počítače. Practical effects sú inak aj SFX, špeciálne efekty. Sú natočené priamo pri nakrúcaní filmu. To môžu byť reálne explózie, ohne, výbuchy áut, prípadne horiaci kaskadéri, voda, sneh, dážď a veľa iného. V podstate všetko, čo dokážu natočiť SFX ľudia. Dokonca sa za praktické efekty považuje aj tradičný mattepainting. Maľované pozadia na sklo či na drevo, ako to robili voľakedy pred Photoshopom. Známe sú z filmov ako Cliffhanger, Star Wars, Indiana Jones 1. V scéne na konci filmu je sklad s krabicami celý maľovaný, až na ten tlačiaci vozík. CGI – Computer Generated Imagery – je práve to, čo sa počítačovo generuje, rôzne rendery a vrstvy, ktoré počítač vyrobí pomocou modelovania či simulácií.
Práve si dokončil prácu na očakávanom komiksovom projekte Justice League, kde sa na striebornom plátne stretli po prvýkrát Batman, Superman, Flash či Aquaman.
Začal som na tom pracovať v marci a dokončili sme to na konci októbra. Pomerne intenzívnych 7-8 mesiacov sme sa venovali s tímom vzhľadu sekvencií s opusteným mestom na konci filmu. Viac-menej je to vyvrcholenie filmu. Hneď po pár týždňoch, keď sme mali prakticky celý vzhľad nastavený a pripravený, klient zmenil zadanie, za nepríjemných okolností sa zmenil režisér a my sme začínali začiatkom leta skoro odznova. Potom sa tam pridávali rôzne nápady klientov a testovali sa rôzne veci. V tom čase nás navštívil aj nový režisér Joss Whedon, s ktorým sme mali stretnutie.
Tu si už zastával pozíciu lead compositora. Mohol by si nám priblížiť, v čom spočívala tvoja práca?
Moja úloha bola dohliadnuť na to, aby zábery, dnes už môžeme povedať s červenou oblohou, boli čo najlepšie, spravil som pre compositorov šablónu, aby zábery boli podobné, testoval blesky, rovnako tak samotnú oblohu a veľa iného. Potom som robil svoje zábery a zároveň aj dohliadal na to, aby mladí v tíme zvládli urobiť tak náročné zábery v časovom tlaku, ktorý tam bol.
Pracoval si na niekoľkých snímkach od Marvelu (oba diely Strážcov Galaxie, Doctor Strange), ktoré je vnímané ako priamy konkurent DC (Justice League). Ako to vnímaš ty? Pre ktorého klienta sa ti pracovalo lepšie?
Pre mňa je jednoznačná odpoveď DC – Warner Bros. Ten klient bol skoro ideálny, čo sa týka komentárov a všetkého. To sa nedá ani porovnať s Marvel, je to sto a jedna. Keby sa nestane ta nepríjemná udalosť s pôvodným režisérom Zackom Snyderom, tak by bolo aj oveľa menej zmien a tým pádom by to bolo ešte ideálnejšie.
Všetci už pravdepodobne vedia, že si držiteľom Oscara a britskej ceny BAFTA, málokto sa ale opýta, ktorý z filmov, na ktorých si pracoval, máš najradšej?
Najviac filmový bol asi podľa mňa Lincoln. Spielbergova kamera a snímka, ktorá nemá ambície robiť trhák, ale skôr spraviť film s dejom. Mal veľmi pekný obraz a kvalitnú kameru. Rovnako Spielberg ako klient bol fakt super. Projekt bez nadčasov, pohoda. Film je to ale zároveň taký, čo sa ťažšie pozerá, samotný dej nie je na každý deň, ale má niečo do seba.
Pokiaľ ide o kinematografiu celkovo, ktorú snímku si rád kedykoľvek pozrieš opäť?
Filmy, ktoré si pozriem kedykoľvek sú asi diely Harryho Pottera. Síce som robil iba na poslednom a aj to asi tak 2 mesiace, no tie filmy mám rád. Všetky diely sú fakt oddychové a na každú príležitosť.
Pracuješ momentálne na nejakom projekte, prípadne máš nejaký vysnívaný?
Momentálne robím také menšie veci na viacerých projektoch. Ako lead skôr pripravujem technické veci. Odmietol som prácu na veľkom projekte, snažím sa nerobiť nadčasy, venujem sa teraz oveľa viac rodine, samému sebe a prácu som dal viac-menej na druhú koľaj. Príde ešte doba, keď skočím na nejaký mega veľký film, skúsiť si nejaké veľké zábery, ale teraz o ne nemám záujem, chcem sa chvíľu venovať vlastným veciam a v práci to mať skôr také voľnejšie.
Vnímaš technický pokrok na poli vizuálnych efektov? Ako sa podľa teba zmenila v tomto smere doba odkedy si začínal?
Vizuálne efekty sú práve tá časť filmu, ktorá udáva smer, akým sa budú filmy vyvíjať. Filmy a efekty boli odjakživa spolu ruka v ruke. Už sto rokov sa navzájom dopĺňajú. Začalo to efektami s čiernym plátnom, neskôr miniatúry a praktické efekty, kresby na sklo, až po výbuchy miniatúr v Terminatorovi. S nástupom počítačov sa začali robiť počítačové animácie a simulácie a dnes to ide strašne dopredu. Občas sa mi zdá, že kvalita ide na úkor kvantity a že ľudia ju už viac ani nevyžadujú, tak sa štúdia menej snažia, len aby za rok bolo viac filmov. To sa ale občas posunie filmami, ktoré udávajú smer, ako napríklad Vojna o planétu opíc. Ďalší taký míľnik bude asi Avatar 2.
Aká je budúcnosť vizuálnych efektov?
Dnes sa snažia integrovať do výroby real time rendery využívajúce herné enginy, do toho sa skúša experimentovanie s virtuálnou realitou, zvyšujú sa nároky na rozlíšenie 4K a v budúcnosti možno raz aj 6-8K. Dúfam, že nie (smiech). Mení sa to stále. Dnes máme naozaj prostriedky, aké sme ešte nikdy nemali. Vieme spraviť scény, ktoré pred 10 rokmi boli len sci-fi. Problém je, že klient nevie čo chce, scenáre sú veľmi slabé a kompenzujú sa práve vkladaním efektových scén a zmenou strihu. VFX by stále malo len pomôcť dotvoriť dej a doplniť to, čo sa nedalo natočiť. Nie, ako niektoré filmy, ktoré sa natočia na zelenom pozadí a potom sa môžu meniť do posledného dňa vďaka virtuálnym pozadiam podľa nálady klienta.
Začiatkom minulého roka si svetu predstavil svoju vlastnú školu vizuálnych efektov, Compozitive. Mohol by si nám tento projekt predstaviť? Priniesol za ten rok už nejaké ovocie?
Škola začala fungovať v roku 2016 a do dnešného dňa mám dve triedy ukončené s niekoľkými študentmi, ktorí už majú prácu a tretiu triedu, ktorá skončí o pár týždňov. Štvrtá trieda začína od januára a piata je už naplánovaná na máj 2018. Podla mňa to už prinieslo neuveriteľné ovocie tým, že mám, myslím študentov, ktorým sa už dávno vrátili peniaze, čo zaplatili, našetrili si na svoje osobné veci, majú prácu, ktorá ich baví a sú spokojní. Ďalší sa k nim pomaly pridávajú. Vyžaduje to len tvrdo makať na sebe.
Pred týždňom sme vydali von prvý showreel školy a má medzinárodne veľmi pozitívne ohlasy. Píšu mi ľudia prakticky z celého sveta. Compositori zo štúdií ako Dneg, ILM, Weta mi píšu až dojímavé veci, ako sa im páči reel a sú nadšení, že mladí študenti sú takto pripravení na vstup do VFX. Prijímam to s veľkou pokorou a veľmi ma to motivuje pri ďalších plánoch školy. Nikdy som nečakal, že sa to dostane do takéhoto štádia, ale som za to veľmi rád. Aj to je dôvod, prečo sa práci chcem venovať menej a sebe a môjmu projektu Compozitive o to viac.
Môže vás zaujať:
Richard hral v orchestri s Rytmusom: Šokoval nás, hovorí v ROZHOVORE
Z lenivej kuchárky je blogerka roka: ROZHOVOR s Veronikou, ktorej recepty výborne chutia aj vyzerajú
Začínala z ničoho, dnes šéfuje vlastnému biznisu: ROZHOVOR so Zuzanou, ktorý vás inšpiruje
Táňa, vďaka ktorej hrajú Slováci za hranicami: Naše kapely šancu majú, otázne je, či to chcú
Zdieľať na