#Život so štvornohým miláčikom je mnohokrát zaujímavý. Či už ide o psíka alebo mačku, na spočítanie vtipných momentov by nám nestačili prsty na oboch rukách. Kým niektorí celý deň preležia, iní sa od prebudenia ani na chvíľu nezastavia. Čo ale s hravým psíkom, ktorý má celý deň veľa energie?
Jednou z možností je agility, šport, pri ktorom svojho štvornohého maznáčika naučíš obratnosti a disciplíne, no zároveň si zacvičíš aj ty. Pavol sa venuje trénovaniu psov už 14 rokov, pričom okrem pretekania je na súťažiach aj profesionálnym rozhodcom. Podľa jeho slov sa tomuto športu môže venovať každý psík, minimálne na rekreačnej úrovni.
Ako si sa k tomuto športu dostal? Koľko sa mu venuješ?
Naša rodina mala vždy nejakého psíka, ktorý nám robil radosť. Po tom, ako sme museli dať zo zdravotných dôvodov utratiť nášho nemeckého ovčiaka Norrisa, zaobstarali sme si do rodiny border kóliu Maikeho. Keďže sme nemali veľa skúseností s týmto plemenom, netušili sme, ako veľmi aktívne je, a koľko energie potrebuje toto plemeno denne vybiť. Výsledkom bola zdevastovaná záhrada a nespokojný pes. Chvíľu som hľadal na internete, ako situáciu vyriešiť, a nakoniec som prišiel k ideálnej možnosti – agility. Tomuto športu sa venujem už 14 rokov, z toho ôsmy rok ako profesionál.
Čo to vlastne agility je?
Agility je kynologický šport, pri ktorom pes za pomoci psovoda prekonáva prekážky vo vopred určenom poradí rozhodcom na pretekoch, prípadne trénerom na tréningu. Cieľom je previesť psa parkúrom v čo najlepšom čase a hlavne bez trestných bodov. Psík na sebe nesmie mať obojok alebo vôdzku, a taktiež psovod musí mať prázdne ruky, môže používať len povely hlasom a telesné signály.
Ako zistím, že je môj psík pre tento šport vhodný?
Agility je vhodný pre každého zdravého psa, pričom nie z každého musí byť nakoniec aj profesionál. Vo voľnom čase sa môže tejto aktivite venovať majiteľ so svojim psíkom len tak, pre zábavu. Z fyzických predpokladov je pre tento šport určite dôležitá ľahká kostra a atletická postava psa. Z mentálnych predispozícií je to hlavne o chuti psa pracovať so svojim psovodom. Mnoho profesionálov samozrejme nenechá nič na náhodu a psa si vyberá veľmi obozretne. Niektorí psovodi čakajú na svoje ideálne šteniatko aj roky.
Sú plemená, ktoré majú predpoklady byť v tomto športe úspešné? Alebo sú dôležité vlastnosti psíka?
Samozrejme. Existujú plemená, ktoré sú pre tento šport vhodnejšie ako iné. Na vrcholových súťažiach môžeme vidieť najmä border kólie, belgické ovčiaky, šeltie, papillóny – malý kontinentálny španiel a rôzne plemená teriérov. Šikovné sú ale aj rôzne krížence, ktoré to aj v reprezentácií dotiahli veľmi ďaleko.
Baví podľa teba psíkov tento šport?
Tak, ako sme rôznorodí my ľudia – niekoho baví hra na gitare, niekto rád spieva, niekto rád číta knihy, hrá PC hry a podobne – tak aj psy majú svoje koníčky, a teda niečo ich baví niečo nie. Väčšinu psov agility baví natoľko, že sa nevedia sústrediť na nič iné a dávajú do toho až príliš mnoho energie. No sú aj takí, s ktorými nepohnete. Tu však nastupuje na scénu motivácia, ktorá dokáže prebudiť chuť psa pracovať, či už za hračku, alebo odmenu v podobe pamlsku. My ľudia predsa tiež nepracujeme zadarmo. Chodíme do práce preto, aby nám každý mesiac pípla výplata na účet.
Nie je to pre nich niekedy nadmerná záťaž?
Nie. Záťaž je niečo, čo sa dá efektívne korigovať tak, aby sme dosahovali čo najlepšie výsledky s čo najmenším rizikom ohrozenia zdravia psa. Tu je vhodné podotknúť, že dobrý tréner vždy stopne tréning v momente, keď už cíti, že je čas, a nikdy psa neprepaľuje. Tak, ako je každý pes individuálny, tak aj prístup tréningu musí zodpovedať jeho možnostiam.
Ako vyzerá bežný tréning, príprava psíka na súťaž?
Príprava psa na vrcholový výkon sa dá rozdeliť do niekoľkých bodov. Dôležitá je príprava psíka na parkúre, aj príprava mimo neho, a samozrejme, strava. Príprava na parkúre zahŕňa oboznamovanie psa s prekážkami, hlasové napovelovanie jednotlivých prekážok, pohybová príprava psovoda, následné spájanie prekážok do sekvencií a tých do celých parkúrov. Pes a psovod tvoria jeden celok a spoločne sa učia samostatne riešiť rôznorodé situácie, keďže každý jeden parkúr je vždy iný.
Aj mimo pretekárskej trate je potrebné psíka pripravovať. Dôležité je s ním chodiť na prechádzky či nechávať ho samostatne riešiť určitý hlavolam. Dôležitou zložkou je taktiež strava. Aj profesionálni športovci majú prispôsobený jedálniček a užívajú doplnky stravy. Takisto je to aj u vrcholových psov. Príprava je veľmi kreatívny proces, ktorému sa medze nekladú a zvyčajne práca mimo parkúr tvorí 70 % úspechu.
Menia sa jednotlivé prekážky alebo typy tratí na súťažiach?
Prekážky podliehajú presným pravidlám, takže rôznorodosť prekážok je veľmi úzko špecifikovaná. Trate sa menia neustále a nikdy sa teda nestane, že si zabeháte na tej istej dvakrát. Vždy ich stavia rozhodca, pričom veľakrát sa stane, že sa opakujú určité sekvencie prekážok, preto často vieme, ktorý rozhodca trať postavil.
Je možné naštudovať si trať dopredu?
Rozhodca postaví trať z jednotlivých prekážok a určí ich poradie tak, aby mali logickú nadväznosť, boli plynulé a najmä bezpečné. Po tom, ako rozhodca všetko pripraví, majú psovodi z pravidla 8-10 minút nato naplánovať si svoj najlepší možný spôsob vedenia psa podľa individuálnych možností a schopností. Pred samotným výkonom zvyčajne psovodi a psy absolvujú svoje rituály. Spoločne sa rozcvičia, psíky sa pred pretekmi vyvenčia a následne si už len psovodi premietnu celú trať v hlave a sústredia sa na svoj výkon, aby dali psíkovi správne povely.
Ako sa na také preteky pripravuje psovod?
Na parkúre na tréningoch, kde sa učia so psom spolupracovať a riešiť jednotlivé problémy a varianty, ako psa viesť. Treba však vyzdvihnúť fakt, že každý dobrý psovod by mal pracovať aj na svojej fyzickej kondícií, aby udýchal nielen preteky, ale aj tréningy počas sezóny. Špeciálna príprava môže taktiež spočívať v psychoterapii so športovým psychológom. Tieto služby využívajú hlavne reprezentanti, ktorí sú zvyčajne pod obrovským psychickým tlakom okolia a taktiež aj silným očakávaním od seba samých, pričom každú emóciu, či už pozitívnu alebo negatívnu, prenášajú na psov.
Fungujú na Slovensku profesionálne kluby agility? Koľko ich približne je?
Na Slovensku sa agility začalo aktívnejšie rozvíjať v roku 1992, kedy začali vznikať jednotlivé miestne kluby, ktoré boli neskôr zastrešené pod spoločnou organizáciou a to Asociáciou Slovenských Klubov Agility. V dnešných dňoch evidujeme 36 oficiálnych agility klubov zastrešených pod ASKA. O profesionalite sa veľmi ťažko hovorí, nakoľko agility klub môže byť zatiaľ len občianske združenie a teda nemôže dosahovať zisk. Avšak, vzniká množstvo súkromných škôl a presadzuje sa niekoľko úspešných trénerov, ktorí sa snažia túto aktivitu profesionalizovať.
Keby sme porovnali Slovensko s inými krajinami, ako je na tom agility u nás? Ktoré krajiny sú veľmocami v tomto športe?
Udržať tempo s celým svetom, kde je obrovská členská základňa, je naozaj výzva. Na Slovensku sa venuje agility približne 200 ľudí a máme tak 1 preteky za víkend, pričom v Českej republike je členská základňa 10x väčšia a majú na výber 3-4 preteky počas víkendu. Slovensko by som v rámci svetovej konkurencie umiestnil niekde do stredu. Avšak napriek tomu, že nás je málo, disponujeme aj výbornými pretekármi, ktorí sú konkurencieschopní. Máme aj úžasné úspechy na medzinárodnej úrovni – napríklad na Majstrovstvách sveta boli jeden náš psovod s jeho dvomi fenami majstri aj vicemajstri sveta zároveň.
Dá sa agility zarábať alebo je to iba koníček?
Z vlastnej skúsenosti môžem povedať, že sa dá agility zarábať a aj sa ním uživiť. Ja som zvolil cestu menšieho rizika, čiže som aj normálne zamestnaný. Osobne poznám množstvo profesionálov, ktorí sú obľúbení až natoľko, že ich cieľová skupina nie je obmedzená len na štát, v ktorom žijú. Pokiaľ je človek šikovný, kvalitný, vyžaruje pozitívnu energiu a vie ľudí a psov správne namotivovať, učiť efektívne a citlivo, je veľmi žiadaný. Možností je niekoľko, niekto si môže otvoriť cvičisko a poskytovať tréningy, niekto sa môže stať výborným rozhodcom a precestovať kus sveta, viesť skupinové semináre prezenčnou formou alebo online. Vyžaduje to ale obetovanie voľného času a energie.
Čo si všímaš ako porotca na súťažiach?
Väčšina ľudí si myslí, že agility rozhodca posudzuje aj vzhľad psa, no vôbec to tak nie je. Prioritne sa ako rozhodcovia sústredíme na to, ako prekonáva jednotlivé prekážky. Pri chybách alebo odmietnutiach poslušnosti tímy penalizujeme. Penalizovať môžeme tím aj za to, že má pes obojok, že sa psovod psa akokoľvek dotýka, alebo že sa dotýka prekážok. Najviac ma vie ale rozčúliť, keď psovod neudrží svoje emócie z neúspechu a psa vytrestá priamo na parkúre, vtedy je ťažké udržať si chladnú hlavu. Našťastie je takýchto situácií veľmi málo.
Zdieľať na