#Keď mal Peter Holík 25 rokov, svoj život príliš neriešil. Bral to, čo mu dni ponúkali. Kolobeh školy a práce, oddych doma, nečinnosť, sladkosti… Veľmi rýchlo sa potom stalo, že sa ručička na váhe vyšplhala na číslo, pri ktorom mu už nebolo všetko jedno. Prečítaj si inšpiratívny rozhovor s človekom, ktorý sám dokázal schudnúť viac ako 20 kilogramov a vďaka svojmu odhodlaniu našiel celoživotnú lásku – beh.
Ak sa vrátime v čase, povedzme 5-6 rokov späť, aký život si viedol?
Pred 6 rokmi som začal znovu študovať na vysokej škole, keďže som prerušil štúdium a mal som brigádu, aby som mohol platiť školné. Všetok čas som teda venoval škole a práci popri nej.
Čo tvoja životospráva v tomto období? Čo tvorilo základ tvojho jedálnička, aký si mal režim, športoval si?
Jedol som jedno cez druhé (smiech). Žiadnou usporiadanou životosprávou by som to nenazýval. Ak som mal chuť na sladké, dal som si sladké. Či už čokoládu alebo niečo iné, hocičo. Najhoršie bolo na tom, že aj hocikedy. Môj najhorší zvyk bol asi ten, že po výdatnom obede som si musel vždy dať niečo sladké. V tomto období som vôbec nešportoval, alebo len málo. Pred vysokou školou som hrával hokejbal a florbal. Potom prišla operácia – artroskopia kolena a už bolo po športe. Navyše som mal absolvovať plastiku kolena, aby som mohol opäť naplno hrať hokejbal, avšak z hľadiska časovej náročnosti liečby a rehabilitácie som operáciu nepodstúpil.
Akú si mal počiatočnú váhu?
Čo si pamätám, tak váha ukazovala už okolo 95 kg. Vzhľadom k tomu, že meriam 174 centimetrov to znamená len jediné – značnú nadváhu.
Kedy nastal zlom, v ktorom si si povedal dosť! a rozhodol si sa so svojou postavou niečo urobiť?
Presne si to pamätám. Bolo to približne v októbri 2015, keď som lietal na internete a všimol som si nárast ľudí zaujímajúcich sa o beh. Zároveň som narazil na podujatie, ktoré bolo pre mňa zlomové svojím dátumom a to už nemohla byť náhoda. Bratislava Marathon 2016 padol na nedeľu, presne na moje narodeniny. V rámci tohto podujatia sa dalo zaregistrovať na polmaratón, maratón a štafety. Povedal som si, že 21 kilometrov, len si to predstav, celých 21 kilometrov behať. Bola to naozajstná výzva a tak som začal v októbri pracovať na svojej kondícii a pomaly naberať prvé kilometre.
Ako začínala táto premena? Vyhľadal si pomoc odborníka alebo si si niečo naštudoval, či iba intuitívne si sa vrhol do toho?
Niečo som si prečítal a na začiatku som si kúpil hodinky s GPS systémom na meranie kilometrov a tempa počas behu. Následne, ako býva u mňa zvykom, vrhol som sa do toho sám od seba. S odstupom času musím povedať, že to bola chyba. Tenisky som mal staré a také, ktoré ani neboli určené na beh. Nenechalo to na seba dlho čakať a objavili sa prvé problémy a bolesti. Našťastie je doba internetu a na sociálnej sieti mi poradili špecializovaný obchod s bežeckými potrebami. Odniesol som si cennú radu – na teniskách sa nikdy nemá šetriť.
Išli kilogramy dole rýchlo? Koľko aktuálne vážiš?
Musím povedať, že išli až veľmi rýchlo dole. Je to vďaka tomu, že som upravil jedálniček a začal behať trikrát do týždňa. Momentálne sa moja váha pohybuje na hranici 70 kilogramov, ale najmenej som vážil 64 kilogramov.
Ako si sa motivoval v tom, aby si nepoľavil a vydržal v chudnutí?
Chudnutie išlo ruka v ruke spolu s behom. Veľmi ľahko som si zapamätal, že jesť hodinu pred behom niečo väčšie nemôžem (smiech). V zime sa všeobecne ťažko hľadá motivácia na šport a hlavne ten pocit, keď je doma teplúčko a ty musíš ísť do zimy a ešte aj behať. Všetko je to o tom, ako to má človek nastavené v hlave. Ak som si už raz obliekol veci na behanie a vyšiel do zimy, tak som nikdy neľutoval. Myslel som na svoju odmenu v podobe teplého kúpeľa. Behal som aj keď napadol sneh, aj keď pršalo, aj keď mrzlo, zamiloval som sa do behu na čerstvom vzduchu.
Čo bolo najťažšie v tejto premene?
Asi názor okolia na zmenu môjho stravovania. Úplne som vyradil mäso a akékoľvek výrobky z mäsa. Nie som ani vegetarián, vegán a ani žiadne označenie končiace na –án. Každý človek, keď som mu povedal o mojom vzťahu k mäse sa hneď chytil za hlavu a nasledovali otázky typu a čo bielkoviny, nie je to zdravé byť bez mäsa a podobne. Podľa mňa je každý človek individuálny a mne jednak mäso nikdy nechutilo a trávenie bez mäsa sa mi zrýchlilo.
Čoho si sa nechcel vzdať z jedla? Zhrešíš tým jedlom aj dnes?
Samozrejme, že sladkého. Všelijaké dobroty, maškrty, cukríky, domáce koláče, čokolády. To bola moja achillova päta. Musím sa priznať, že to išlo postupne. Nebolo to tak, že a od teraz už nič sladké, ale pomaly som z toho uberal. Teraz občas zhreším cheesecakeom, ale len po behu. Môj deň voľna, keď mám naozaj chuť na sladké, vyzerá asi tak, že si dám nejaké ovocie, arašidové maslo, džem a vafle, alebo si urobím palacinky.
Čo tvorí základ tvojho jedálnička dnes?
Veselo si jem čo chcem. Tak napríklad, raňajkujem vždy ovsenú kašu s banánom, alebo džemom. Na obed si rád urobím cestoviny, alebo kuskus so zeleninou. Musím sa ale priznať, že veľmi rád mám aj ryžu a zemiaky, špenát s volským okom, alebo omeletu. Olovrant vyplním miskou nakrájaných jabĺk, pomaranču, alebo iného ovocia a druhý olovrant je nejaký druh orechov. Večera je úplný freestyle – čo mi napadne, alebo zostane z obeda, avšak snažím sa na večeru jesť viac zeleniny a vždy musím mať tvrdý syr k zelenine.
Neomrzela ťa monotónna strava?
Ani nie, snažím sa to obmieňať a vždy sa dá nájsť aj niečo nové, alebo iný spôsob prípravy jedla. Mimochodom, výbornou inšpiráciou je aj kniha receptov od Pyca.
Vieš uviesť príklad menu na 1-2 dni pre človeka, ktorý chce schudnúť?
Nerád radím niekomu, ako sa stravovať, nie som odborník. Každému chutí niečo iné, každý má inú vôľu. Základ je pohyb. Ak sa človek začne viac hýbať, začne chudnúť aj bez drastickej diéty, alebo nejakom väčšom zásahu do stravy.
Vzhľadom k tomu, že máš potetované telo, nenastal po výraznom úbytku váhy aj nejaký problém s tým? Nepopraskalo ti?
Tetovanie nemám na rizikových partiách v prípade chudnutia, ako je brucho, hruď, stehná a podobne. Na rukách ani na chrbte sa to nijako neprejavilo, aspoň ja mám ten pocit.
Nastali počas alebo už po zmene aj nejaké zdravotné problémy? A tiež naopak, odstránili sa ti úbytkom váhy nejaké zdravotné problémy?
Žiadne zdravotné problémy nenastali, práve naopak. Počas leta som alergický na určitý druh trávy a moja alergia už bola v štádiu astmy. Mám pocit, že buď aktívne športovanie, alebo úbytok váhy, respektíve zmena stravy, potlačili astmu. Alergia zostala, ale nie je už taká intenzívna, takže posledné 2 roky som už aj bez tabletiek.
Ako reagovali ľudia na tvoju zmenu?
Všelijako. Niektorí ma nemohli spoznať, niektorí si mysleli, že mám život ohrozujúcu chorobu, niektorí ma obdivovali a niektorí hovorili, aby som trochu zase pribral. Ako sa hovorí, sto ľudí, sto chutí, sto názorov.
Aké to boli pocity, keď ti boli „staré rifle“ veľké a v tričkách si sa takmer utopil? Vieš popísať tie emócie, keď si musel vymeniť potom celý šatník a zrazu si kúpiť všetko, čo si predtým nemohol a páčilo sa ti to?
To bolo asi na tejto redukcii váhy najhoršie. Musel som úplne zmeniť a vymeniť cely šatník, ako keby som človek bez oblečenia. Jeden mesiac som si kúpil džínsy a ten druhý mesiac už boli veľké. Pre lepšiu predstavu – z čísla L som prišiel až na XS. Z čísla nohavíc veľkosti 34 na 29. Našťastie sa mi zmenil vkus a oblečenie sa mi začalo páčiť aj nové. Konečne som si mohol kúpiť slim alebo fit strih. Na druhej strane treba priznať, že to bolo finančne dosť náročné. Nedalo sa hneď všetko kúpiť nové. Ak bola zima, kupoval som si veci na zimu a tak postupne.
Mnoho ľudí, ktorým sa podarilo schudnúť, sa stali profesionálnymi alebo amatérskymi trénermi a poradcami v oblasti chudnutia. Tebe niečo také nenapadlo? Nedostávaš ponuky na to, aby si ľuďom pomohol s úbytkom váhy?
Myslím si, že to by som musel mať za sebou hlavne kurz v oblasti stravovania. Ak niekto potrebuje poradiť, tak veľmi rád a to platí na to, čo sa týka stravy, aj na to, čo sa týka behu a ako začať. Raz som zostavoval bežecký plán na polmaratón pre známeho. Sám sa ale nijako neangažujem, ak ma niekto osloví, veľmi rád mu pomôžem.
Tvoja zmena ťa priviedla k láske k behu. Povedz nám niečo o tom, čo pre teba znamená beh, kedy je najlepšie behávať, alebo či existujú nejaké tipy a triky na to, aby sa „lenivec“ stal aktívnym bežcom?
Je to láska na celý život. Ak chcem vypnúť, idem behať. Ak sa chcem zničiť a vybiť si prebytočnú energiu, idem behať. Ak nemám čo robiť, idem behať. Profesionálny bežec určite nebudem, ale ako hobby je na prvom mieste beh. Najhoršie je, keď behať nemôžem, vtedy mám fakt depku (smiech). To ale patrí k hocijakému športu, žiaľ telo je len telo a zraneniu sa nevyhnem ani ja. Pre mňa je najviac určite atmosféra pred a počas súťažného behu. Vieš, ak ste partia ľudí a spolu beháte, zdieľate zážitky a spoznávate nových ľudí, alebo mestá, sú to pekné chvíle. K tomu všetkému ľudia, ktorí tlieskajú a povzbudzujú, sú to mega pocity. Ťažko radiť niekomu, on to musí objaviť sám. Niekoho môže viac baviť bicyklovanie, plávanie, alebo kolektívny šport. Jedno je ale isté, každým rokom pribúda viac a viac bežcov.
Zúčastňuješ sa aj maratónov? Kde všade si už behal a aký je tvoj najlepší čas?
Maratón mám za sebou zatiaľ iba jeden a to v Košiciach minulý rok. Dosť som sa vytrápil a na maratón sa musí človek nielen pripraviť psychicky, ale hlavne musí mať „nabehané“, čo zaberie veľa času. Polmaratónov mám za sebou oveľa viac. Slovensko mám vcelku už dosť pobehané, Bratislava, Košice, to sú najväčšie akcie. Môj najkrajší beh bol tento rok v Zadare v Chorvátsku. Bol to celosvetový charitatívny beh s názvom Wings for life. Je to beh pre tých, ktorí behať nemôžu a Zadar mal nádhernú trať popri mori. Charakter behu je odlišný, pretože nie je určený cieľ, ale cieľ ťa prenasleduje v podobe idúceho auta za tebou.
Niekedy som mal motiváciu aj behať na čo najlepší čas a neustále sa zlepšovať. Po viacerých zraneniach jednoducho len behám a nič od behu neočakávam. Aby som ti ale odpovedal, tak najlepší čas na polmaratóne som mal presne 1 hodinu, 30 minút a 58 sekúnd.
Tvoja aktuálna váha je plus/mínus 70 kilogramov. Máš ešte nejaké ciele do budúcnosti, čo sa týka chudnutia či behu?
Čo sa týka chudnutia už veru nie, takto som spokojný. Čo sa týka behov, tak veľkým snom je odbehnúť maratón v Japonsku a na veľkom Čínskom múre.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Zdieľať na