#Vo februári ubehol rok od vraždy, ktorá otriasla slovenskou spoločnosťou. Vyjadrila sa k nej i slovenská rapová scéna, no jeden z najsilnejších počinov je čerstvý klip od rapera Idola. Ten sa nazýva Stačí málo a textovo a hlavne obrazovo kritizuje populistických politikov. Jeho autorom je filmár a študent masmediálnej komunikácie v Trnave Pavol Banáš. Nielen o tomto klipe sme sa s ním porozprávali v rozhovore.
Poďme úplne od začiatku. Ako si sa dostal k tvorbe hudobných videoklipov?
K videotvorbe som mal blízko od malička. Už s príchodom prvých mobilov s kamerou som všetko začal nakrúcať. Zlom nastal, keď som mal 16 rokov a so spolužiakmi na gymnáziu sme v rámci videokrúžku vytvorili video, s ktorým sa nám podarilo získať cenu dekana FTF VŠMU. Odvtedy som začal video brať serióznejšie. Ako bubeníka ma to prirodzene ťahalo k hudbe a práve vo videoklipoch som našiel prienik týchto dvoch svetov. Ako kameraman som sa dostal do trnavského alternatívneho rádia Bunker, kde som sa spoznal s raperom Ignasiom. To bol ďalší dôležitý bod na ceste za mojím snom. Ignasio, ako majiteľ nahrávacieho štúdia, ma zoznámil s množstvom hudobníkov, a tak mi otvoril nové možnosti. Naša spolupráca trvá dodnes a aktuálne už máme spoločný priestor – nahrávacie štúdio kombinované s foto/video ateliérom.
Čo ťa na tejto práci najviac fascinuje?
Možnosť vyjadrovať hlboké myšlienky, ktoré môžu zmeniť svet na lepšie miesto a to v štyroch minútach. Som rád, ak môžem svojou troškou prispieť k premene tejto krajiny a práve videoklip je formát, v ktorom som našiel všetko, čo som potreboval. Prevažnú časť mojich klipov tvoria rapové klipy. Práve kombinácia silného a myšlienkami nabitého textu so zmysluplným videoklipom dokáže podľa mňa v ľuďoch zmeniť veľa zlých vecí. Myslím si, že raperi sú takí básnici dnešnej doby a mali by dostávať priestor. To, ako niektorí raperi dokážu pracovať so slovami a ich emocionálnym nábojom ma fascinuje.
Venuješ sa aj iným žánrom ako rap?
Nechcem zhadzovať ostatné hudobné žánre. Vo svojom portfóliu mám aj metal či rock. Nedávno som dokonca robil videoklip pre inštrumentálneho gitaristu a myslím si, že aj to má ľuďom čo povedať. Dôležité je pre mňa to, aby si z toho divák niečo odniesol a niekam ho to posunulo. Aby nebol rovnaký ako predtým, než si to pustil. A práve to ma na mojej práci baví.
Nedávno si natočil video k skladbe Stačí málo od rapera vystupujúceho pod menom Idol. Klip je otvorenou kritikou populistických politikov, ktorí od čias totalitného režimu až po súčasnosť zneužívali a zneužívajú ľudské emócie, najmä strach. Internetovej kritike sa pravdepodobne nevyhol ani klip, ako sa cez to vieš preniesť?
Internetove „hejterstvo“ je určite veľký problém dnešnej doby. Do veľkej miery za to môže anonymita, teda človek napíše aj to, čo by v realite nikdy nepovedal. V určitej miere to musí každý kreatívec zvládať. Ak tvorím niečo nové, tak vždy sa nájdu ľudia, ktorým sa to páčiť nebude. Potom je všk extrém, ak je niekto „hejter“ len z princípu a kritizuje napriek tomu, že si ten konkrétny videoklip ani nepozrel. Samozrejme, každý má právo vyjadriť sa aj negatívne. Veľmi dobre to však popisuje tzv. „Sokratov test“. Ak to nie je žiadnym spôsobom užitočné, mal by sa človek zamyslieť nad tým, či nebude lepšie nechať si to pre seba. Ja osobne sa skôr stretávam s tou „hejterskou“ kritikou, ktorá by sokratovým testom neprešla.
Potom je tu aj ďalšia kategória kritiky – kritika od ľudí lepších ako ja. Osobne tento druh kritiky sám vyhľadávam. To je to, čo človeku pomôže zlepšovať sa. Poslednou kritikou je pre mňa sebakritika. S tým mám osobne najväčšie problémy. V každom svojom diele vidím obrovské množstvo chýb a vecí, ktoré mali byť úplne inak. Často preto premýšľam, či má moja práca nejaký zmysel, keď aj po toľkých projektoch stále dokážem spraviť toľko chýb. Ak by sme sa však báli robiť chyby, pravdepodobne by nikto nerobil nič. Väčšinou práve v týchto momentoch príde ku mne nejaká ďalšia skladba alebo projekt, ktorý ma pohltí a tak znovu nájdem v sebe nadšenie začať opäť tvoriť.
Prečo práve Idol a Stačí málo?
Tento projekt bol od samého začiatku pomerne zvláštny. Už dlhšie som nosil v hlave túžbu spraviť klip o aktuálnej, nie príliš dobrej, politickej situácii na Slovensku. S nikým som to však neriešil, len som to mal tak „na pozadí“. Pri jednom rozhovore s kamarátkou som to však spomenul. Hneď druhý deň som prišiel do štúdia, kde práve Ignasio dokončoval mix skladby Stačí málo. Potom, čo som si vypočul celý track, mi naskočili zimomriavky, zobral som mobil a hneď som písal Idolovi, s ktorým sa poznám už dlhšie, že k tomuto urobíme klip, aj keby nechcel. Pôvodne naozaj nechcel, pretože práve pripravuje album. Večer som mu však poslal koncept videoklipu a ako sám povedal, v tej chvíli bolo rozhodnuté. Je to zaujímavé, ako si človek sám dokáže pritiahnuť to, na čo myslí. A to v každej oblasti. Preto by sme si mali dávať pozor na naše myšlienky, hlavne tie negatívne.
Mal si teda už všetko pred natáčaním premyslené?
Ako som napísal, s Idolom sme kamaráti už dlhšie a máme za sebou aj klipovú spoluprácu. Obaja sme teda vedeli, do čoho ideme. Príprava bola ako pri každom projekte, navrhol som hrubý koncept, prekonzultovali sme čo a ako, pripravil som detailný scenár a začali sme riešiť hercov, priestory a rekvizity. Pri tvorbe konceptu som trochu bojoval sám so sebou, pretože som sa nevedel rozhodnúť, akým spôsobom celú túto tému poňať. Mal som až priveľa myšlienok, ktoré som chcel vyjadriť. Nakoniec som z viacerých možností vybral práve túto a som za to rád. Celé to bolo v miernej časovej tiesni, pretože sme chceli túto tému politickej nenávisti otvoriť práve pri tragickom prvom výročí.
Bolo niečo, čo ťa počas natáčania prekvapilo a čo si musel narýchlo meniť, upravovať?
Fuuu… Pri tomto nakrúcaní sa pokazilo toľko vecí ako nikdy predtým. Postupne sme prešli tri lokality, v ktorých by sa mohol videoklip odohrávať. Každá vyzerala skvele, nakoniec sa však vždy vyskytol problém, pre ktorý sme tam nakrúcať nemohli. Napokon sme na poslednú chvíľu celé nakrúcanie premiestnili na povalu domu Idolových starých rodičov. Večer pred nakrúcaním nám vypadol herec, ktorý mal hrať politika. Presunúť nakrúcanie nešlo kvôli ostatným ľuďom, ale aj dátumu vydania. V piatok večer už ani nešlo zohnať alternatívu. Jediné riešenie, ktoré sme vymysleli, bolo, že sa do obleku oblečiem ja a okrem scenára, réžie, kamery, svetla a strihu zabezpečím aj túto rolu.
Tým sa problémy neskončili. Sobotné nakrúcanie bolo pomerne natesno naplánované. Hneď ráno však jeden z kľúčových ľudí zaspal a tak sa celý harmonogram musel posúvať. Následne úplne nezávisle zaspal ďalší človek. Zároveň sme riešili ešte ďalšie technické veci a tak z plánovaného začiatku o 9.00 sme prvý záber nakrúcali o 12.30. O 17.00 musela časť komparzistov odísť, z celodenného nakrúcania ostali 4 a pol hodiny. Bolo to len malý krôčik od toho, aby videoklip vôbec nevznikol. Na závere sa mi v pondelok po nakrúcaní ešte aj pokazilo auto. Trochu mi to zvýšilo sebavedomie, že ak som zvládol toto, zvládnem už všetko. Nič z toho neľutujem, no zároveň to už nechcem zažiť. Mám sen, že raz budem nakrúcať klip, pri ktorom budem mať presne toľko času, koľko potrebujem.
Keď sa povie natáčanie videoklipu, hlavne tí, ktorí vedia, čo všetko to obnáša, si v momente predstavia hodiny a hodiny za počítačom. Koľko hodín si približne strávil strihaním tohto videoklipu?
Presne som si to nikdy nestopoval. V nedeľu sme nakrútili posledný záber a o týždeň išiel videoklip von. Postprodukcii nevenujem až toľko času ako niektorí iní tvorcovia. Nevyužívam nijaké náročné vizuálne efekty – ide len o pomerne jednoduchý strih a color grading. Je to však určite oblasť, v ktorej vidím veľké nedostatky a chcem na nej v blízkej dobe intenzívne zapracovať. V porovnaní s inými projektami som nemal až také veľké množstvo materiálu, vzhľadom na časovú tieseň pri nakrúcaní. Takže triedenie bolo o niečo rýchlejšie. Na druhej strane som musel trochu viac špekulovať a improvizovať, keď som niektoré veci nemal natočené úplne tak, ako som plánoval.
V presskite sa píše, že si k téme skladby a teda aj k samotnému videoklipu pristúpil vlastným spôsobom. Aký to bol spôsob a čím sa odlišoval od toho, čo si už počas natáčania v minulosti využil?
Videoklip nie je pre mňa len nejaký vizuálny doplnok ku skladbe. Vždy sa snažím zobrať myšlienku z textu skladby a pozrieť sa na ňu z trochu iného uhla, teda celú problematiku doplniť o ďalší pohľad. Pri tomto konkrétnom videoklipe som využil menšie množstvo synchrónov ako zvyčajne. Zároveň sa takmer celý dej odohráva iba v jednom priestore, v ktorom sa navyše postavy nepohybujú. Celé je to o takej hre gest, mimiky a myšlienok.
Vieme, že interpreti sú občas natoľko zaneprázdnení prípravou skladieb, písaním textu, novým albumom a podobne, že sa im do natáčania videoklipu veľmi nechce. Aké ,,taktiky” využívaš na oslovenie interpretov, aby s tebou spolupracovali?
Vo väčšine prípadov je situácia presne opačná. Interpret príde za mnou so skladbou, ku ktorej chce klip. Snažím sa budovať si svoj brand na videoklipoch s príbehom, myšlienkou a posolstvom. Nebránim sa ani klasickému poňatiu vizuálu, toto je však to, čo ma baví a čo mi dáva zmysel. Preto sa vždy poteším, ak príde hudobný interpret s kvalitným hlbokým textom a ja sa môžem voľne realizovať. Iní tvorcovia klipov možno tento spôsob marketingu využívajú, určite to nezatracujem, u mňa je to skôr výnimka ako pravidlo.
Je pre mňa dôležité, aby si ma interpret vybral na základe mojej doterajšej práce a preto, že chce „môj klip“. Tým, že nejdem úplne tou klasickou mainstream cestou, nemusia moje klipy sadnúť úplne každému. Preto pre mňa nie je cesta posielať desiatky správ náhodným interpretom. Takáto spolupráca by bola trápením ako pre mňa, tak aj pre interpreta. Nie je to, samozrejme, jednoduché presadiť sa takýmto spôsobom a stále som len na začiatku cesty, ale pracujem na tom a uvidíme, ako to dopadne.
S akými ohlasmi si sa už stretol v súvislosti s týmto projektom?
Reakcie na tento klip sú veľmi dobré. Pri niektorých ľuďoch ma až prekvapilo ako pozitívne si interpretovali celé posolstvo. Klip aj s krátkym komentárom som poslal do komentára pod facebookovský status jedného politika, ktorý sa priam vyžíva vo vymýšľaní a šírení zloby na internete a dokonca ani tam ma za to jeho priaznivci „neukameňovali“. Tým nechcem povedať, že by bol ten klip dokonalý. Teší ma však, že sa ľudia stotožňujú s hlavnou myšlienkou.
Aké máš ďalšie plány, čo sa týka klipov?
V blízkej dobe sa chcem trochu viac zamerať na sebavzdelávanie a posunúť svoje videa na vizuálne vyššiu kvalitu. Tým, že som sa vždy sústredil najmä na obsah, trochu som zanedbával formu. To by som chcel v blízkej dobe zmeniť. Pár ďalších klipov je aktuálne v predprodukčnej fáze. Najväčší projekt, na ktorom momentálne pracujem, je moja bakalárska práca zameraná na rapový muzikál. Nebude to však taká americká klasika. Pokiaľ mám správne informácie, tak nič podobné na Slovensku ešte nevzniklo. Na to sa veľmi teším. O pár dní spúšťame nakrúcanie a premiéru by mal mať v júni. Dúfam, že sa všetko podarí, pretože projekt podobných rozmerov som ešte nerobil a dal som si to ako takú výzvu, či som schopný dotiahnuť to do úspešného konca.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Zdieľať na