#S elektronickou hudbou nezačal ako tínedžer, ako je dnes zvykom. Napriek tomu Braňo Findrik pôsobí už pomerne dlhý čas na slovenskej scéne, skrytý za menami jeho projektov – Dead Janitor a tiež experimentálnym Sound Sleep. Okrem toho hráva ako DJ v Košiciach, koncertuje, vydáva albumy doma aj za hranicami a zároveň pracuje na plný úväzok. Ako sa to všetko dá stíhať? To bola hlavná téma nášho rozhovoru.
Pracuješ na plný úväzok, zároveň vydávaš albumy s dvoma projektami a hrávaš ako DJ. Ako sa dá úspešne skĺbiť pracovný život s umeleckým?
Myslím si, že to ide úplne v pohode. Ide len o prerozdelenie voľného času, aj keď ho nie je vždy veľa. V tvorbe ma to nelimituje. Neviem si predstaviť, že by som sa dokázal uživiť touto hudbou a hlavne na Slovensku. Normálne zamestnanie ma živí, pomáha mi zaobstarávať si potrebné zariadenia a pomôcky pre tvorbu hudby. Hudba je pre mňa zábava a relax zároveň.
Aká je vlastne tvoja pracovná náplň?
Pracujem v hutníckej firme v oblasti IT. Pomáhame riadiť výrobu.
S tvorbou elektronickej hudby si začal pred približne desiatimi rokmi. Čo ťa k tomu viedlo?
Už v detstve ma to tiahlo týmto smerom, no nakoniec som skončil pri vrcholovom športe. Keďže som vyrastal na elektronickej hudbe a nedostal som ten dar ovládnuť hudobný nástroj tak, aby to malo zmysel, poškuľoval som po iných možnostiach. Ale všetko bolo veľmi nákladné. Časom sa to približovalo tomu, že som si to mohol dovoliť a začal som skúšať kadečo. A zhruba pred desiatimi rokmi som sa zhodou náhod dostal k softvéru, čo mi vyhovoval. Bolo to také obdobie nudy a hlavne som mal problémy so spánkom. Tak som sa opäť do toho ponoril a nejako sa to celé spustilo.
Ďalšie rozhovory z Hashtag.sk:
Slovenská kapela robí za hranicami poriadny hluk: Obiehať domáce kluby dokola nemá zmysel
Zo zákulisa Kinematografu: Putujú z mesta do mesta, aby Slovákom priniesli filmový zážitok
Peter organizuje vlastný festival: Núdza o peniaze vás privedie k nečakane geniálnym nápadom
Mladá Slovenka, ktorá vyhrala prestížnu celosvetovú foto súťaž: Nedochádzalo mi to ešte pár dní
Si teda samouk. Okrem tvorby si veci sám mastruješ, vyrábaš vizuály…
Áno. K tomuto celému pristupujem úplne intuitívne a pocitovo. Naštudoval som si úplne najzákladnejšie hudobné teórie, ktoré sa snažím viac či menej dodržiavať. Pomáha mi aj abstraktnosť toho, čo robím, kde sa môže moja nevedomosť skrývať. Dokonca mi raz dávno povedal jeden kamarát hudobník, že nevedomosť môže prinášať aj niečo zaujímavejšie, než u študovaného hudobníka. Tak v to tak naivne verím.
Má tvoja práca vplyv na tvoju hudbu, na jej zvuk?
Za tým, ako znejú moje projekty, je moja fascinácia netradičnými prístupmi v hudbe, zvuku a samozrejme aj to, akú hudbu počúvam. Hlavným kritériom k ukončeniu práce na nejakom nápade je to, či by som si to dobrovoľne a s potešením pustil ja sám. Že sa nájdu aj iní, ktorí to urobia, je pre mňa veľmi príjemným bonusom.
Čo ti hranie a tvorba dali do života, alebo naopak, vzali ti niečo?
Určite mi to nevzalo nič, práve naopak. Tvoriť a hlavne to prezentovať ľuďom je pre mňa akýmsi príjemným vzrušením. A potlesk na záver koncertu je pekná odmena, ktorá pohladí dušu.
Ako sa dá teda skĺbiť koncertovanie v iných mestách – v Bratislave, Prahe – s pracovným životom v Košiciach Neobmedzujú sa tieto veci vzájomne?
Trošku áno, keďže možnosti uvoľnenia z práce sú obmedzené a hranie v inom meste znamená viac dní mimo, spojené s cestovaním.
Čo si myslíš, že musí na Slovensku podstúpiť hudobník, aby v rámci napríklad nezávislej scény mohol žiť z hudby? Až tak veľa takých prípadov nie je…
Na toto veľmi nedokážem odpovedať. Ja sa zamýšľam nad tým, ako dostať experimentálnejšiu hudbu medzi viac ľudí. No neviem si na to odpovedať. Je to určite vecou všeobecného vkusu Slovákov. Takže si myslím, že v tomto máme smolu. Ale pomôcť by tomu mohla, u nás neexistujúca, hudobná žurnalistika a rádiá. A samozrejme, aj robiť trošku kompromisy a priblížiť sa viac ľuďom, čo veľakrát ide proti presvedčeniu autora v akejkoľvek sfére umenia.
Ak by si mal možnosť živiť sa hudbou, pustil by si istotu zamestnania, ktoré máš teraz? Alebo by si si radšej nechal hudbu ako koníček?
Snom každého hudobníka je určite živiť sa hudbou, ráno pokojne vstať a nikam sa nenáhliť. Keď máš chuť, tak niečo tvoriť, cestovať s hudbou po svete. No kto by to nechcel prežívať?
Zdieľať na