ROZHOVOR Extravagantná cukrárka Petra Blaščák: Robím to, čo cítim a čo ma robí šťastnou

Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.#Petra Blaščák je žena, ktorá si ide svoje. Kašle na to, čo si o nej myslia ostatní a robí to, čo cíti. Je majiteľkou rozkošnej pekárničky Llittle beans bakery, ktorá poteší všetkých milovníkov nielen kvalitných cukroviniek, ale i vegetariánskych slaných dobrôt. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o jej nezvyčajnom svete, prečítajte si dnešný rozhovor:

Na začiatok by som chcela poznamenať, že sa výrazne líšiš od klasického sterotypu cukrárky, ktorý je zakorenený v našich predstavách. Nemáš na hlave sieťku a nepečieš len krémeše či veterníky. Kedy si zistila, že pečenie je pre teba to „naj?“

K pečeniu ma “priviedli” moje deti. Keď mal starší syn prvé narodeniny, pozvali sme rodinu na oslavu a bolo treba niečo upiecť. Neboli sme zvyknutí objednávať torty a podobne, tak som sa do toho pustila sama. Tam to začalo. Piekla som najskôr pre rodinu, neskôr aj pre kamarátov, ktorí ma odporúčali ďalej a tak začala vznikať Little beans bakery.

Keď si začala podnikať, nemala si strach? Predsa len, pre mnohých ľudí je to práve najväčšia brzda a stále sa v duchu pýtajú „Čo ak…“ No práve tento strach im bráni uskutočniť svoje sny. Aký je tvoj recept na to, ako sa dá presadiť?

Ja som v podstate nikdy nepracovala “normálne,” teda vždy som podnikala. Pečenie je môj tretí biznis, takže som bola už vycvičená a tak trošku aj zvyknutá na všetky situácie, ktoré môžu prísť.

Recept je v podstate veľmi jednoduchý – treba mat nápad, veľa energie, chcenie, dobre si veci zrátať a trpezlivo začať realizovať svoju ideu.

Pečieš veľa a rada. Asi ti nerobí problém stáť dlhé hodiny v kuchyni. Určite pri svojej práci využívaš i kreativitu. Aké boli tie najnezvyčajnejšie požiadavky, s ktorými si sa stretla?

Pečiem väčšinu na oslavy narodenín detí a na svadby. S nejakými bláznivými požiadavkami na dizajn sa popravde nestretávam. Ak si niekto pozrie našu stránku, je mu jasné, čo robíme a tortu v tvare futbalového štadiónu si u nás neobjedná.

Skôr sú to požiadavky na zloženie – keďže sa snažíme vyhovieť aj alergikom, vegánom a podobne. Veľkú radosť nám robia napríklad vegánske svadobné torty, lebo väčšinou ľudia neveria, že je možné pripraviť trojposchodovú tortu bez vajíčok a mliečnych výrobkov.

Ľudí zaujme tvoj netradičný vzhľad. Asi neexistuje človek, ktorý by sa za tebou neobzrel. Určite si typ, ktorý si ľudia ľahko zapamätajú. S akými reakciami sa stretávaš?

Existuje. Už aj na Slovensku je bežné, že ľudia nosia tetovanie, piercing a podobne. Jasné, že sa ľudia pozrú, niektorí okomentujú, ale v zásade to neriešim, za tie roky som si zvykla.

Reakcie sú rôzne, ale snažím sa užívať si iba tie pozitívne. Negatívne ma nezaujímajú a vždy si iba poviem, že to, že sa niekomu nepáčim, nie je môj problém ale jej/jeho.

Čo vyžadovalo najväčšiu odvahu? Dať si oholiť vlasy, výrazne tetovanie či piercingy? V dnešnej spoločnosti je predsa ukotvené, že dievčatá musia(!) mať dlhé vlasy. 

Nič. U mňa to nemá nič spoločné s odvahou. V zásade nosím to, v čom sa cítim dobre. Čo mám pocit, že ma robí krajšou. Vlasy nosím takto už 20 rokov, nemám v pláne to zatiaľ meniť. Dnešná spoločnosť sa našťastie mení a je otvorenejšia k inakosti.

Si matka dvoch detí. Čo ti dalo materstvo?

Mamou som chcela byt vždy. Materstvo mi dalo úplne nový pohľad na svet a život. Pocit novej zodpovednosti. Poznanie, že existuje nezištná láska. Taká, ktorú môžete mať iba so svojimi deťmi. Silnú potrebu odovzdať mojim deťom to najlepšie zo mňa. Okrem lásky a j vedomosti – okrem takých, ako sa pečie chlieb, aj tie, ako sa naučiť mať dobre. Vnímať detaily života, milovať zem a to, čo nám dáva.

Čo bolo pre teba najväčšou životnou výzvou?

Dlhodobo – asi to, aby som žila ako chcem ja, tak aby som nemusela ľutovať svoje rozhodnutia a konanie. Materstvo. A naposledy rozhodnutie sa rozviesť a osamostatniť sa.

Máš nejaké sny, ktoré by si chcela v budúcnosti realizovať?

Asi milión. Chcela by som si časom otvoriť malú pekárničku v centre mesta, venovať sa aj starej profesii – produkcii, cestovať s deťmi, cestovať sama.

Bez čoho si nevieš predstaviť svoj život?

Bez mojich detí, priateľov, hudby a jedla.

Čo robíš, keď ti je smutno?

Robím veci preto, aby mi smutno nebolo. Ak sa už “zadarí,” tak sa snažím popísať si, prečo mi je smutno a zbaviť sa toho. Pomáha mi hudba, dlhá prechádzka, telefonát s kamoškou, spánok a zmrzlina.

Koľko máš na tele tetovaní? Ktoré má pre teba najväčšiu hodnotu?

Ja už to asi neviem zrátať, z menších tetovaní sa stávajú už veľké projekty. Každopádne mám potetované ruky, nohy, hlavu, krk, hrudník, chrbát…myslím, že spolu je to tak 70% tela.

Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.