ROZHOVOR Extravagantná cukrárka Petra Blaščák: Robím to, čo cítim a čo ma robí šťastnou

Petra Blascak

#Petra Blaščák je žena, ktorá si ide svoje. Kašle na to, čo si o nej myslia ostatní a robí to, čo cíti. Je majiteľkou rozkošnej pekárničky Llittle beans bakery, ktorá poteší všetkých milovníkov nielen kvalitných cukroviniek, ale i vegetariánskych slaných dobrôt. Ak sa chcete dozvedieť niečo viac o jej nezvyčajnom svete, prečítajte si dnešný rozhovor:

Na začiatok by som chcela poznamenať, že sa výrazne líšiš od klasického sterotypu cukrárky, ktorý je zakorenený v našich predstavách. Nemáš na hlave sieťku a nepečieš len krémeše či veterníky. Kedy si zistila, že pečenie je pre teba to „naj?“

K pečeniu ma “priviedli” moje deti. Keď mal starší syn prvé narodeniny, pozvali sme rodinu na oslavu a bolo treba niečo upiecť. Neboli sme zvyknutí objednávať torty a podobne, tak som sa do toho pustila sama. Tam to začalo. Piekla som najskôr pre rodinu, neskôr aj pre kamarátov, ktorí ma odporúčali ďalej a tak začala vznikať Little beans bakery.

Facebook/Little beans bakery

Keď si začala podnikať, nemala si strach? Predsa len, pre mnohých ľudí je to práve najväčšia brzda a stále sa v duchu pýtajú „Čo ak…“ No práve tento strach im bráni uskutočniť svoje sny. Aký je tvoj recept na to, ako sa dá presadiť?

Ja som v podstate nikdy nepracovala “normálne,” teda vždy som podnikala. Pečenie je môj tretí biznis, takže som bola už vycvičená a tak trošku aj zvyknutá na všetky situácie, ktoré môžu prísť.

Recept je v podstate veľmi jednoduchý – treba mat nápad, veľa energie, chcenie, dobre si veci zrátať a trpezlivo začať realizovať svoju ideu.

Pečieš veľa a rada. Asi ti nerobí problém stáť dlhé hodiny v kuchyni. Určite pri svojej práci využívaš i kreativitu. Aké boli tie najnezvyčajnejšie požiadavky, s ktorými si sa stretla?

Pečiem väčšinu na oslavy narodenín detí a na svadby. S nejakými bláznivými požiadavkami na dizajn sa popravde nestretávam. Ak si niekto pozrie našu stránku, je mu jasné, čo robíme a tortu v tvare futbalového štadiónu si u nás neobjedná.

Skôr sú to požiadavky na zloženie – keďže sa snažíme vyhovieť aj alergikom, vegánom a podobne. Veľkú radosť nám robia napríklad vegánske svadobné torty, lebo väčšinou ľudia neveria, že je možné pripraviť trojposchodovú tortu bez vajíčok a mliečnych výrobkov.

Facebook/Little beans bakery

Ľudí zaujme tvoj netradičný vzhľad. Asi neexistuje človek, ktorý by sa za tebou neobzrel. Určite si typ, ktorý si ľudia ľahko zapamätajú. S akými reakciami sa stretávaš?

Existuje. Už aj na Slovensku je bežné, že ľudia nosia tetovanie, piercing a podobne. Jasné, že sa ľudia pozrú, niektorí okomentujú, ale v zásade to neriešim, za tie roky som si zvykla.

Reakcie sú rôzne, ale snažím sa užívať si iba tie pozitívne. Negatívne ma nezaujímajú a vždy si iba poviem, že to, že sa niekomu nepáčim, nie je môj problém ale jej/jeho.

Čo vyžadovalo najväčšiu odvahu? Dať si oholiť vlasy, výrazne tetovanie či piercingy? V dnešnej spoločnosti je predsa ukotvené, že dievčatá musia(!) mať dlhé vlasy. 

Nič. U mňa to nemá nič spoločné s odvahou. V zásade nosím to, v čom sa cítim dobre. Čo mám pocit, že ma robí krajšou. Vlasy nosím takto už 20 rokov, nemám v pláne to zatiaľ meniť. Dnešná spoločnosť sa našťastie mení a je otvorenejšia k inakosti.

Si matka dvoch detí. Čo ti dalo materstvo?

Mamou som chcela byt vždy. Materstvo mi dalo úplne nový pohľad na svet a život. Pocit novej zodpovednosti. Poznanie, že existuje nezištná láska. Taká, ktorú môžete mať iba so svojimi deťmi. Silnú potrebu odovzdať mojim deťom to najlepšie zo mňa. Okrem lásky a j vedomosti – okrem takých, ako sa pečie chlieb, aj tie, ako sa naučiť mať dobre. Vnímať detaily života, milovať zem a to, čo nám dáva.

Čo bolo pre teba najväčšou životnou výzvou?

Dlhodobo – asi to, aby som žila ako chcem ja, tak aby som nemusela ľutovať svoje rozhodnutia a konanie. Materstvo. A naposledy rozhodnutie sa rozviesť a osamostatniť sa.

Máš nejaké sny, ktoré by si chcela v budúcnosti realizovať?

Asi milión. Chcela by som si časom otvoriť malú pekárničku v centre mesta, venovať sa aj starej profesii – produkcii, cestovať s deťmi, cestovať sama.

Bez čoho si nevieš predstaviť svoj život?

Bez mojich detí, priateľov, hudby a jedla.

Čo robíš, keď ti je smutno?

Robím veci preto, aby mi smutno nebolo. Ak sa už “zadarí,” tak sa snažím popísať si, prečo mi je smutno a zbaviť sa toho. Pomáha mi hudba, dlhá prechádzka, telefonát s kamoškou, spánok a zmrzlina.

Koľko máš na tele tetovaní? Ktoré má pre teba najväčšiu hodnotu?

Ja už to asi neviem zrátať, z menších tetovaní sa stávajú už veľké projekty. Každopádne mám potetované ruky, nohy, hlavu, krk, hrudník, chrbát…myslím, že spolu je to tak 70% tela.

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

The cookie settings on this website are set to "allow cookies" to give you the best browsing experience possible. If you continue to use this website without changing your cookie settings or you click "Accept" below then you are consenting to this.

Close