#Niektorým možno občas napadne, že by si radi našli vo svojej poštovej schránke nejaký list, pohľadnicu, či aspoň povzbudivý odkaz písaný rukou, ktorý by bol len a len ich. Skús si teraz predstaviť, že by ti odkaz s peknou myšlienkou alebo básňou neprišiel do schránky, ale objavil by sa náhodne, niekde na ulici či v kaviarni, kde čakal na správneho adresáta.
Pôsobí to trochu osudovo, možno ako za čias posielania správ vo fľaši. Dostať sa k takýmto písaným veciam je dnes už skôr rarita, preto nás zaujal súkromný projekt mladej českej knižnej blogerky – Michaly Bohuslavovej z Mia má knihu, ktorá v uliciach Prahy rozmiestňuje drobné, rukou písané odkazy pre náhodných okoloidúcich, a mení tak ich deň a náladu. Mia nám porozprávala nielen o svojom projekte Terapia slovom, ale aj o jej pripravovanej výstave a postoji k literatúre a čítaniu.
Mohla by si sa nám v skratke predstaviť a povedať nám niečo o sebe?
Som celkom obyčajná baba s neobyčajnou láskou k čítaniu a písaniu, ktoré ma v súčasnej dobe živí. Vyštudovala som filozofiu, čo ma v živote veľmi ovplyvnilo – ukázalo mi to mnoho ciest a možností, bez ktorých by som nikdy nerobila to, čo robím dnes. Väčšinu svojho voľného času venujem blogu Mia má knihu, ktorý spája nielen všetkých literárnych nadšencov, ale jeho poslaním je aj prebúdzať lásku k čítaniu u tých ľudí, ktorí ju možno nikdy nemali, stratili ju alebo o nej nevedeli.
https://www.instagram.com/p/BoHWRhahIpV/?taken-by=miamaknihu
Svoj blog si sa nerozhodla založiť vo forme vlastnej webovej stránky, ale založila si ho na Instagrame. Čo bol pre teba prvotný impulz založiť si knižný blog a prečo práve na Instagrame?
Myslím, že úplne prvý impulz na založenie knižného blogu prišiel v období, keď som mala čerstvo doštudovanú vysokú školu. Vtedy som sa presťahovala z malého mesta do Prahy a začala som pracovať v jednom z antikvariátov priamo v jej centre. S kamarátkou sme tam trávili dlhé hodiny tým, že sme rozjímali, filozofovali a bavili sa nad najrôznejšími titulmi. Niekedy tam boli dosť bizarné kúsky. Samozrejme, do predaja sme nepúšťali tie najlepšie, tak to v antikvariátoch chodí, a že tam bolo z čoho vyberať! Mmám doma napríklad podpísané Monológy od Milana Kunderu za 50 korún, a ďalšie super antikvariátové knižky, z ktorých dodnes čerpám, či už pre moju osobnú potrebu alebo pre náplň blogu. Samotná realizácia nápadu však prišla až o dva roky neskôr, keď som sa už nejaký čas živila písaním a spravovaním sociálnych sietí pre vydavateľstvá. Skúšala som síce písať dlhšie príspevky na svoju osobnú webstránku, ale necítila som, že by mi to 100% vyhovovalo. Sociálne siete ma bavia, baví ma študovať ich filozofiu, to ako fungujú a ako dokážu prepájať ľudí s rovnakými záujmami. Písať a tvoriť kratšie, vizuálne zaujímavé príspevky na Instagrame (a ďalších sociálnych sieťach) je pre mňa v tomto smere zábavné a prirodzené, preto je môj blog práve na Instagrame.
Knižných blogov je veľa, ako ich vnímaš? Je nejaký knižný blog, ktorý je aj pre teba osobne inšpiráciou?
Priznám sa, že ostatné knižné blogy momentálne veľmi nevnímam. Som medzi nimi možno tak trochu „punkáč a outsider“. Samozrejme, z času na čas niektorý z knižných blogov navštívim a pozriem sa, aké knihy odporúčajú ostatným, ale nevenujem tomu príliš času a pozornosti – snáď to nie je hriech.
Medzi tvoje aktivity súvisiace s knihami a blogom, patrí aj umiestňovanie drobných odkazov v podobe jedného slova či básne na rôzne miesta v Prahe. Robíš to pod názvom „Terapia slovom.“ Ako si k tomuto zaujímavému nápadu dostala?
Raz som šla so svojím frajerom po centre Prahy a na stene jedného z krásnych historických domov bolo nevkusnou farbou a nevkusným písmom nasprejované „You are not alone.“ Vtedy ma to naozaj zaujalo, to posolstvo, ale zhodli sme sa na tom, že prezentácia je dosť nešťastná, a že je to skôr na škodu. O pár dní neskôr som dostala spontánny nápad, že budem tvoriť malé psaníčka, ktoré nechám ukryté na náhodnom mieste pre náhodného okoloidúceho. Narozdiel od posprejovanej steny sa mi toto javilo ako skvelý nápad, len niekomu odovzdať odkaz, bez toho, aby to niekoho čokoľvek stálo.
https://www.instagram.com/p/BliaD6OlBTa/?taken-by=terapieslovem
Aké slová si väčšinou na schované odkazy vyberáš a čo pre teba celkovo slová znamenajú? Majú podľa teba naozaj moc zmeniť človeku deň alebo náladu?
Väčšinou napíšem nejaké slovo, ktoré mi evokuje zážitky, pocity a nálady daného dňa. Rovnako ako každý človek, riešim počas dňa mnoho rôznych situácií. Niektoré sú príjemné a niektoré ma, naopak, stresujú. V tom jednom slove sa vždy snažím zachytiť to, čo si z danej situácie odniesť, čo z nej vyťažiť, čo je na nej krásne, silné a poučné. Slová vyberám vždy v pozitívnom duchu. Každý, kto odkaz nájde, ho potom vníma v úplne odlišnom kontexte, v kontexte svojho vlastného života a verím, že mu môže minimálne zlepšiť náladu. Prípadne ho nasmerovať k tomu, aby sa zamyslel nad niečím, nad čím by sa v ten deň iba tak nezamyslel.
Už si na svoje schované odkazy dostala od niekoho aj spätnú väzbu? Aké mali ľudia, čo ich našli reakcie?
Zatiaľ nie som v spojení s nikým, kto by odkaz našiel. Je to zrejme aj tým, že som sa na väčšinu odkazov nepodpísala. Myslím si, že keď náhodný človek niečo takéto nájde a nevie o tom, že je to „iba“ súčasť nejakého projektu, môže to pre neho mať ešte hlbší, zásadnejší a záhadnejší zmysel. Dáva mu to väčší priestor premýšľať na tým, kto a čo sa mu tým snaží povedať, akú presne to má spojitosť s jeho životom.
https://www.instagram.com/p/BlfZkV8F3kE/?taken-by=terapieslovem
Začiatkom októbra máš v Plzni vernisáž výstavy. Priblížiš nám, o čom bude a kde sa na ňu môžeme prísť pozrieť?
Výstava bude prebiehať v krásnych priestoroch kaviarne Střecha nad Plzní a zachytáva práve Terapiu slovom. V akej podobe – to sa už nechajte prekvapiť. Myslím si, že sa máte určite na čo tešiť. V rámci výstavy bude možné vidieť aj niekoľko mojich haiku básničiek, doplnených ilustráciami Kateřiny Novotné. Prísť na výstavu môže, samozrejme, ktokoľvek – či už je to človek s poetickou dušou, ktorému sa páči posolstvo projektu Terapia slovom a chcel by sa doň zapojiť, alebo len túži vychutnať si výbornú kávu a domáci koláč na streche s dychberúcim výhľadom na celú Plzeň.
https://www.instagram.com/p/BoI0IIrh9eW/?taken-by=miamaknihu
Písaniu sa venuješ aj sama ako spisovateľka a poetka, máš ambíciu v budúcnosti vydať aj samostatnú knihu, zbierku, alebo by si rada realizovala svoje písanie aj inými spôsobmi?
Priznám sa, že o knihe som zatiaľ nepremýšľala, hoci som túto otázku už niekoľkokrát počula. Možno jej čas raz príde a možno to bude veľmi spontánna záležitosť. Tak je to v podstate so všetkými mojimi projektmi – žiadny z nich príliš neplánujem, jednoducho sa dejú, tvoria a koľkokrát je to fakt jízda. Zatiaľ sa chcem naplno venovať tomu, čo robím teraz, a, samozrejme sa v tom neustále zdokonaľovať, posúvať, hľadať novú inšpiráciu a nápady. Robí ma to šťastnou. Verím, že keď človek tvorí veci z čistej radosti, od srdca a neženie sa za veľkými cieľmi, prichádza k nemu všetko samo, automaticky a spontánne. Potom dostáva zaujímavé ponuky a možnosti spolupráce. Láska, radosť, nadšenie a oddanosť činnosti, ktorú človek miluje, je podľa mňa základ všetkého úspešného konania. A pokiaľ mi táto radosť a nadšenie vydrží v tom, čo robím, verím, že možno raz vydám i knihu.
Ktorú knihu alebo autora by si odporučila prečítať si všetkým dnešným mladým ľuďom?
Bude hlúpe, keď nebudem konkrétna? Vieš, takých kníh a autorov existujú tisícky. Ja by som apelovala predovšetkým na to, aby mladí ľudia čítali – a je úplne jedno akého autora alebo žáner. Nech čítajú, čo ich zaujíma a robí im to úprimnú radosť. Som presvedčená o tom, že čítanie človeka mení, rozvíja jeho osobnosť, intelekt, pamäť aj fantáziu, rozširuje mu obzory a vzdeláva ho. Pokiaľ sa bude spoločnosť aktívne zaujímať o kvalitnú literatúru, svet bude v poriadku. Mojím prianím je, aby ľudia už od detstva vnímali čítanie ako radosť a nie ako povinnosť. Aby si k nemu dokázali nájsť cestu a sami si slobodne určili, čo ich baví – iba tak môže vniknúť láska k čítaniu v tom pravom slova zmysle. A o tom je v podstate aj blog Mia má knihu.
https://www.instagram.com/p/BmTviByhDnn/?taken-by=miamaknihu
A ist robit nieco prospesne pre tuto spolocnost nem???