#Alex Kováčová je mladá a pozitívna žena, cestovateľka, ktorá vedie svoj už dobre rozbehnutý a úspešný blog o cestovaní s názvom Crazy Sexy Fun Traveler. Oslovili sme ju v súvislosti s našim článkom o sólo cestovaní pre ženy (ktorý uverejníme v najbližších dňoch), aby nám poskytla na túto tému pohľad niekoho skúseného a scestovaného. Nakoniec nám odpovedala aj na ďalšie otázky, a po prečítaní si jej inšpiratívnych odpovedí a myšlienok o cestovaní, budete mať pravdepodobne chuť vydať sa na cesty aj vy.
Blog o cestovaní s názvom Crazy Sexy Fun Traveler si založila v roku 2010. Vedela by si porovnať svoje cestovateľské a blogovacie začiatky s terajším stavom? Akým vývojom si si od roku 2010 prešla?
Obrovským. Na internete sa všetko strašne rýchlo mení a pokiaľ chceš uspieť ako bloger, musíš ísť s dobou a prispôsobovať sa. Výzor blogu som za 8 rokov zmenila úplne už trikrát a mám to zase v pláne. Od fotiek tiež viac a viac prechádzam ku videám a vlogom. Myslím, že aj štýl môjho písania sa zdokonalil, a samozrejme aj celková estetická úprava článkov. A v cestovaní to platí tiež. Najprv som cestovala prevažne iba na pár dní po európskych veľkomestách, potom tak na pol roka na jednom kontinente a teraz idem preč najčastejšie na mesiac či dva, ideálne do jedného štátu, maximálne dvoch. Snažím sa cestovať pomalšie a čo najviac tam toho spoznať. Dalo by sa povedať, že z rýchleho cestovania, kedy som chcela stihnúť čím viac nových štátov a miest za čo najkratšiu dobu, sa teraz rada vraciam na moje obľúbené miesta, nepočítam nové štáty a uprednostňujem lepšie spoznanie danej kultúry a miestnych ľudí.
Spomínaš si konkrétne na moment, kedy si sa rozhodla cestovať naplno a dokonca z toho spraviť svoj zdroj obživy?
Áno, dokonale si na to pamätám. Bolo to presne v to ráno v septembri 2010, niekedy okolo štvrtej hodiny, keď som nemohla spať, ako to bolo u mňa v tej dobe zvykom. Začala som rozmýšľať, čo ma najviac baví, aby som sa tomu mohla venovať po nociach, keď trpím nespavosťou. A keďže som už aj v tej dobe veľa cestovala ako letuška, išlo o cestovanie. Vygooglila som si niečo o blogoch o cestovaní a prišla na to, že nejakí americkí blogeri sa tým už v tej dobe dokázali uživiť. Hneď som si založila svoj blog a v tú istú chvíľu som sa aj rozhodla, že si z neho urobím moju hlavnú prácu a čo najskôr nechám prácu letušky. Po piatich mesiacoch sa mi to aj podarilo. Moja tvrdohlavosť je predsa len v niečom dobrá.
Prezraď nám svoj pohľad na ženské sólo cestovanie. Myslíš si, že by si každá žena mala aspoň raz v živote vyskúšať cestovať osamote?
Áno, som o tom presvedčená. Nič ma nenaučilo toľko o mne samej a o živote celkovo ako práve cestovanie. Každá žena by sa mala spoznať čo najviac do hĺbky, vedieť presne, ako bude v určitej chvíli reagovať, spoznať nových ľudí, ku ktorým by sa doma nedostala a pracovať na svojej trpezlivosti, a na tom, aby sa vždy vedela zorientovať a rozhodnúť. Cestovanie ma tiež učí viac veriť mojej intuícii.
Návštevu akých krajín by si odporučila ľuďom, ktorí sa rozhodli cestovať sólo po prvýkrát?
V Európe je celkovo bezpečne, až na pár veľkomiest. Napríklad Rumunsko je super, úplne bez problémov, bola som tam štyrikrát a cítila som sa bezpečnejšie ako na Slovensku. Tiež mám rada Španielsko, ale Madrid a Barcelona nie sú najbezpečnejšie. V podstate však len treba vedieť, ktorým častiam mesta sa vyhnúť, dávať si pozor na svoje veci a nechodiť v noci po zapadnutých uličkách. Maximálne vám môžu zobrať peňaženku a mobil, ak si nedáte pozor, ale nič iné by sa nemalo stať. Južná Amerika je takisto skvelá, Bolívia, Čile a Argentína sú krajiny, kde sa mi samej cestovalo 4 mesiace bez problémov. Ani som žiadne okradnutia ani nič podobné nezaregistrovala. A ,samozrejme, Juhovýchodná Ázia, tá je asi najpopulárnejšia pre mladých sólo cestovateľov. Thajsko, Bali, Filipíny…
Ak sa ženy rozhodnú cestovať, každý im až prehnane zdôrazňuje bezpečnosť. Naozaj si musí dávať žena na cestách omnoho väčší pozor než muž?
Všade si treba dávať pozor, niekde viac a niekde menej. Doma rovnako. Chlapi podobne ako ženy, hoci je pravda, že ženy sa viac boja a to sa dá vycítiť. Tiež sme väčšinou nižšie a zraniteľnejšie ako muži. Niekde môžu ženy cestovať naozaj bez najmenších problémov, inde zase stačí počúvať intuíciu a zdravý rozum, neukazovať zbytočne výstrih ani pol zadku, kde netreba, poriadne si zazipsovať do vaku/kabelky všetky cennosti a podobne. Tiež môžem poradiť, že je vhodné sa stále tváriť, že viete, kde idete, nestáť s mapou v ruke na rohu ulice a keď vám miestni ľudia povedia, aby ste do určitej štvrte nešli, tak sa jej naozaj radšej vyhnite. Bezpečnosť nie je nikdy na škodu, ale nepovedala by som, že si ženy musia dávať OMNOHO väčší pozor ako muži. Ak sa bojíš, nauč sa nejaké bojové umenie, aspoň jeho základy. Ja som sa roky učila thajský box, pre istotu, ale zatiaľ ho nebolo potrebné použiť, a dúfam, že ani nebudem musieť a namiesto neho postačí úsmev a pozitívna energia.
Precestovala si už množstvo krajín. Je nejaká krajina, ktorá je tvojmu srdcu špeciálne blízka? Ak áno, prečo?
Samozrejme, najviac milujem Mexiko, to ma neskutočne očarilo. Zvláštne je, že ešte pred mojou prvou návštevou. Odmalička som mala na Mexiko takú slabosť. Veľa ľudí ma volá Indiánka, a ako jediná v rodine mám aj taký krivý indiánsky nos. Dokonca aj bakalársku a diplomovú prácu som písala o Aztéckych Indiánoch v Mexiku, ich náboženstve a pyramídach. A to všetko ešte predtým, ako som do Mexika prvýkrát išla na 3 mesiace v roku 2011. Okrem pyramíd a pôvodných obyvateľov v Mexiku zbožňujem aj pláže, guacamole, tropické ovocie, pozitívne naladených miestnych, ktorí si spievajú a usmievajú sa, hoci sú oveľa chudobnejší ako Slováci. Mexická príroda je takisto nádherná. Proste z môjho pohľadu je Mexiko tak rôznorodé, že si tam každý nájde to svoje, a ja tam mám fakt všetko, čo by som v jednej krajine chcela mať. K tomu španielčina je pre mňa najkrajší jazyk.
Spomenieš si na jeden najkrajší a na jeden najhorší moment z tvojich ciest?
Najkrajších momentov mám niekoľko, ale môžem spomenúť napríklad prvú návštevu pyramíd Teotihuacán na sever od hlavného mesta Mexika. Tam som cítila takú neuveriteľnú energiu, že som mala husiu kožu po celom tele a slzy v očiach od šťastia. Na vrchole pyramídy slnka som si uvedomila, že ku šťastiu nepotrebujem vôbec nič. Žiadne peniaze, majetok, drahé oblečenie, obrovskú vilu či prácu, kde sa budem zodierať od rána do večera. Stačí mi obzrieť sa okolo seba, zhlboka sa nadýchnuť a cítiť slnečné lúče na pokožke. Ku šťastiu mi stačí každý ďalší deň, kedy som tu a môžem si plniť svoje sny.
Najhorší moment… hm veľa ich po pravde nemám, lebo po čase si z každej negatívnej situácie urobím pozitívnu a niečo sa z nej naučím. Ale môžem zase spomenúť Mexiko. Keď som pár dní bývala u kamaráta v Playa del Carmen, on musel ísť na jednu pracovnú akciu. Tak som sa rozhodla ísť zatiaľ pozrieť známych v Cancúne, ktorý je hodinu cesty. Veľmi sa mi nechcelo, ale nakoniec mi intuícia vravela, že mám ísť a vziať aj foťák, hoci som nemala v pláne nič fotiť. Keď sme s kamošmi pozerali u nich doma film, zavolali mi, že kamarátov dom v Playa del Carmen vykradli, a vzali aj veľa mojich vecí, vrátane nabíjačiek, nového štvormesačného počítača a peňazí, ktoré som mala v kufri. Dokonca rozrezali celý môj kufor, ktorý som si kúpila tri dni predtým, lebo ten predošlý sa rozpadol. Najprv som bola hrozne rozčúlená prečo som odišla do Cancúnu, ale potom mi došlo, že keby som tam ostala, možno by nielen ukradli moje veci, ale spravili niečo aj mne. Nakoniec sa našiel aj môj pas, aj kreditka, len hodnotné materiálne veci mi ukradli. Bola som teda rada, že som sa o pár dní mohla vrátiť do Európy ako som mala v pláne, keďže cestovný pas mi nechali v kufri. Najdôležitejšie predsa len bolo to, že mne sa nič nestalo.
Čo pre teba osobne znamená cestovanie a ako to obohacuje tvoj život?
Cestovanie ma naučilo a stále učí neskutočne veľa. Žiť v prítomnom okamihu, ktorý sa už nikdy nebude opakovať. Cestovanie ma učí ako byť trpezlivejšia, ako nehodnotiť ľudí na základe národnosti, rasy či majetku, ako vedieť poznať samú seba, ako sa zoznámiť s novými ľuďmi, ako sa naučiť veci, ktoré nie sú doma ešte známe. Cestovanie ma naučilo brať všetkých ľudí rovnako, vedieť sa orientovať hocikde na svete, vedieť sa prispôsobiť.
Nie je v našich silách všetko naplánovať ani keby sme chceli. Veci sa menia a čím väčší chameleón sme, tým jednoduchšie sa nám bude žiť. Tiež si viac uvedomujem, že nemám riešiť veci, ktoré neviem sama zmeniť, a naopak, ak sa mi niečo nepáči, urobím všetko preto, aby som situáciu zmenila tak, aby som s ňou bola spokojná. A nesmiem zabudnúť ani na vďačnosť a minimalizmus. Pre mňa materiálne veci už nie sú vôbec dôležité, no na druhej strane si každú vec vážim o to viac. Tiež som vďačná za každého človeka, čo mi prišiel do života, za každú situáciu, či už dobrú alebo zlú. Všetko ma niečo učí a posúva ma ako človeka dopredu.
Máš nejaké konkrétne rady a odporúčania pre niekoho, kto s cestovaním len začína a chcel by sa tomu venovať dlhodobo?
Tak najprv si vybrať, aký štýl cestovania ti vyhovuje. Ja som si už prešla asi všetkým – od spania v spacáku na pláži, v aute a kempoch, po rýchle cestovanie stopom, sama, s naj kamošmi, s rodinou, s neznámymi ľuďmi, po turistiku na horách, až po wellness a luxusné hotely niekde v exotike a pomalé cestovanie. Mám rada z každého trošku. A štýl cestovania sa môže vekom a časom postupne meniť, s tým sa treba zmieriť. A tiež sa naučiť zvládať nečakané situácie s pokojom, najprv sa vydýchať a až potom so studenou hlavou sa rozhodnúť, čo a ako ďalej. A ak môžem odporučiť, nechoďte iba do turistických destinácií. Nájdite si aj zapadnuté miesta, kde okrem vás nebude nikto. Ten pokoj, kedy sa najviac spojíte so svojím vnútrom, si budete dlho pamätať.
Kde všade sa ešte tento rok chystáš?
Teraz v lete budem viac na Slovensku a v Čechách, dúfajúc, že bude pekné počasie. Od septembra pravdepodobne niekam zase zdrhnem. Rozmýšľam zase nad Indiou, ale tentokrát Himaláje a potom Nepál. Chcem ísť konečne aj na Srí Lanku a znova na Maldivy. A k tomu aj Čiernu horu a možno nejaké ďalšie štáty na Balkáne, ktoré ešte nepoznám. Toto asi v jeseni. A potom na zimu sa uvidí, nejaká exotika, a na Vianoce a Silvestra zase domov za rodinou.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Dakujem krasne za rozhovor a snad niekoho povbudi, aby cestoval viac 🙂