#Stretávame sa v jeho pražskom byte. Prejdeme cez chodbu a vstupujeme do malej izby, kde ako oltár stojí polica s desiatkami párov tenisiek a ich krabíc. Alexander Hudák teniskami žije. Pracuje s nimi v obchode Footshop, zbiera ich a dokáže o nich rozprávať tak, že po hodinke mi naoko premrštené ceny raritných párov zrazu začínajú dávať zmysel. „Robím všetko, čo ma baví,“ hovorí o svojej práci a zároveň koníčku. Alex je u nás známy hlavne fotkami, ktoré vešia na Instagram a Daybyme. V rozhovore sa však podelil o historky, ktoré sa skrývajú za jeho zbierkou.
Sám mám niektoré hobby, pri ktorých si viem presne povedať, kedy to celé začalo. Čo ty a tenisky?
Mohol som mať nejakých 14-15 rokov, keď som začať brigádovať. Robil som všelijaké podradné práce. Všetky zarobené peniaze, ale aj tie ktoré som si našporil z menín, narodenín, Vianoc, Veľkej noci som dával do tenisiek a oblečenia. Jazdil som na skejte, chcel som mať Vansky, DC-čka, nechcel som mať len tak hocijaké oblečenie. V tom období to príliš nechápal ani môj otec. Vlastne z toho nikdy nebol príliš nadšený. Úplne zlomový moment prišiel v druhom ročníku na strednej, keď sme išli na výmenný pobyt do Anglicka. Vedel som, že tam budú super veci, našetril som si viac peňazí s tým, že ich tam miniem.
Kúpil si si niečo konkrétne?
Išiel som po jedných teniskách, ktoré mám doteraz, v úplne hroznom stave. Nikdy by som sa ich nevzdal. Stále ich mám v tej istej krabici. Sú to Nike SB Janoski v mentolovej farbe. Vedel som, že z Anglicka neodídem, kým ich nenájdem. Dokonca som si ich kúpil o dve čísla väčšie, len aby som ich mal. To bol ten okamih, keď som v Londýne videl, o koľko sú tie veci dostupnejšie ako u nás. Tam to celé začalo.
Tak to sú tie londýnske, mal som vtedy 16-17 rokov. Sú úplne špinavé, pozri. Tieto topánky môžu rozprávať Sú to 45-ky, čo nie je ani moja veľkosť.
Viem si predstaviť, čo máš tým Londýnom na mysli. Ja zbieram vinyly a keď som sa po maturite dostal do Londýna, chodil som od obchodu k obchodu, bral skoro všetko, na čo som mal, pretože u nás to jednoducho nebolo. No napríklad teraz už ma to až tak neťahá, viac rozmýšľam, čo si kúpim. Mal si aj ty fázu, keď si bral viac-menej všetko?
Keď som bol mladší, tak som nebol ochotný dať za tenisky, povedzme, 120 eur. Prišlo mi to ako strašne veľa peňazí a samozrejme, z brigád to ani veľmi nešlo. Tiež som úplne z obyčajnej rodiny. No keď som sa dostal do komunity okolo tenisiek, fotenia a koncertov, prišli nejaké obchody, ktoré mi boli ochotné dať zľavu, alebo sa nejako dohodnúť. Niekedy som napríklad nafotil niečo za tenisky. Z toho som bol vždy šťastný, že mi jednoducho niekto môže dať niečo len tak. Za to, že robím to, čo ma baví. Teraz fotím už len profesionálne, predtým ma ale potešilo úplne všetko a bol som fakt vďačný.
Ako si sa dostal z Košíc do Prahy?
Som vyštudovaný IT-čkár, no nikdy ma to príliš nebavilo. Ešte posledným rokom na strednej v Košiciach som začal fotiť. Fotil som veľa koncertov, cestoval som často do Bratislavy, spoznal som veľa nových ľudí. To sa dosť podpísalo na mojom štvrtom ročníku. Mal som príliš veľa vymeškaných hodín, a tak som musel maturovať až v júni. Začal som tiež pracovať v jedinej košickej predajni, kde sa dali kúpiť lepšie tenisky a podobné veci. Pred troma rokmi som išiel do Prahy a začal som rovno pracovať vo Footshope. V Prahe som bol v pondelok a už v piatok som nastupoval. Najskôr dva roky ako predavač, potom prišla pozícia storage managera.
Kedy začala tvoja zbierka výraznejšie rásť?
Keď som prišiel do Prahy, mal som povedzme 15 párov. Vo Footshope je jeden z benefitov dostupnosť tenisiek za lepšie ceny. Tým sa všetko zmenilo a začalo to naberať na obrátkach. Prvý rok bol taký, že som si kúpil 20 párov a začal tenisky riešiť úplne vo veľkom.
Čo znamená vo veľkom?
Začal som zháňať páry, o ktorých som vedel, že ich predám drahšie. Napríklad v dnešnej dobe môžeš kúpiť tenisky za 160 eur a neskôr ich predať za 600 až 700. Odvtedy viac rozmýšľam nad tým, čo kúpiť. Po troch rokoch v Prahe mám 170 párov. Je to dosť nepríjemné, keď sa musíš sťahovať (smiech). Takže teraz už nepotrebujem každú topánku, viac si vyberám.
Asi najdrahší pár, ktorý tu mám. Toto sú Nike Jordan 1 The Ten v kolaborácii s Virgilom Ablohom. To je človek, ktorý robí do módy a hudby. Urobil kolekciu desiatich tenisiek, toto je jedna z prvých. Majú hodnotu okolo 3000 eur, možno aj viac. A zohnal som ich za 15-tisíc korún (cca 600 eur). Keď to niekomu hovorím, povie mi, že to sa nedá. Ale všetko sa dá.
Toto je otázka, ktorú ti položí asi každý, kto je mimo scény. Ale máš páry, ktoré si si nikdy v živote neobul?
Mám hrozne veľa párov, ktoré som si neobul. Inak to ani nejde, nedostaneš sa k tomu. Je mi strašne ľúto si obuť topánku len preto, aby som ju mal aspoň raz na sebe. Snažím sa nosiť to, čo sa mi k niečomu hodí. Tenisky si však nenechávam nové za každú cenu. Keď viem, že sa mi hodia, napríklad na nejaký event, tak si ich obujem. No pri takom množstve je pomerne ťažké obnosiť topánky.
Máš teda v hlave už pri kúpe, že tento pár bude na všedný deň, na klasické nosenie?
Mám takých možno 50-60 párov, ktoré nosím. Sú to hlavne siluety, ktoré som si vyčlenil a mám ich rád. Preto nosím napríklad veľa bežeckých párov. Niektoré sú vyslovene určené až na profesionálne behanie. Sú strašne pohodlné. V poslednom čase ma tiež baví nosiť slušnejšie veci. Takže mám vyčlenených pár fashion značiek a tie nosím stále.
Bežecké tenisky, to si viem predstaviť. Ale čo znamenajú slušnejšie páry?
Dosť často nosím napríklad Chelsea Boots alebo Yves Saint Laurent. Sú to stále tenisky, ale oveľa viac classy ako obyčajné sneakers. Ale kúpil som si aj topánky na opätku. Známi sa ma pýtali: „Toto naozaj nosíš? Topánky na opätku a ešte špicaté?“ Väčšinou sú to nejaké čierne, kožené, nemám nič z nejakého umelého materiálu. Dôležité je, aby vyzerali pekne a aby som sa v nich cítil pohodlne.
Stál si niekedy kvôli teniskám hodiny v rade, prípadne si stanoval pred obchodom?
To som si nikdy neskúsil, aj keď som vždy chcel. Teraz je už naozaj veľa stránok, kde sa dá zapísať do predpredaja s konkrétnou veľkosťou. Dáš tam email, číslo karty a je povedzme 20 európskych obchodov, v ktorých budú. A tak to väčšinou vyjde. Tiež v obchode máme často napríklad pár percent určených pre zamestnancov. Maximálne sa mi teda stalo, že som išiel po tenisky po nejakom hroznom piatku alebo sobote. Rady sa dnes už veľmi nestoja, keďže funguje prihlasovanie cez aplikácie, QR kódy. Niekedy si však výrobca vyslovene želal, aby ľudia na ne stáli. Napríklad Adidas, keď vydal Yeezy od Kanye Westa, tak som ráno prišiel do práce a okolo budovy stáli ľudia všade. Bolo to úplne šialené. Niektoré mestá takéto státie v radoch už aj zakázali, aj kvôli bezpečnosti. Napríklad nedávno v Miami vychádzali Air Jordan 1 a ľudia tam prevracali koše, vybíjali výlohy, úplne im z toho preskakovalo.
Keď si máš vybrať medzi Adidas alebo Nike, do čoho ideš?
Jednoznačne Nike. Mám rád Adidas, aj všetko okolo, akurát si myslím, že to teraz prehnali s výrobou Yeezy tenisiek. Majú dve hlavné mená – Kanye Westa a Pharrella Williamsa, ktorý má sériu Human Race. Najskôr boli ultra limitované, ľudia stáli na ne aj deň-dva. Teraz to prešlo do masových výrob a stratili na cene. Je tak normálne, že po ne prídeš do obchodu a kúpiš si ich.
A čo si kupuješ z menej známych značiek?
V poslednej dobe ma baví Asics. Vždy som si zakladal na nejakých príbehoch, ktoré sa viažu k teniskám. Alebo keď si značka dáva záležať na vnútornej vložke, sú tam ďalšie šnúrky a celá krabica je pekná. Aj preto u mňa išiel Asics strašne hore. Ďalej neviem, som hlavne taký ten Jordan-Nike boy. Ale v poslednej dobe ma baví aj Dior, Yves Saint Lauren, Margiela, Balenciaga…
Tieto tenisky od KangaROOS sa volajú City of Hundred Spires (Stovežatá Praha) a vznikli v spolupráci s Footshopom. Dizajn je inšpirovaný strechami Prahy, ide o prvú československú kolaboráciu s medzinárodnou značkou. Sú vyrobené ručne v Nemecku, je to 94. pár z 502. Majú špeciálne balenie, vnútri je krígel, mapa zaujímavých miest v Prahe, fotky z výroby…
Máš nastavený nejaký limit, keď si povieš, že cez túto cenu už nepôjdeš?
Mám nejaký strop okolo 1000 až 1200 eur. Samozrejme, keby prišla nejaká príležitosť na tenisky, ktoré strašne chcem, alebo ich mám vysnívané a cena by bola stále dobrá, tak za ne dám aj viac. Napríklad, ak by som mohol zohnať tenisky, ktoré normálne stoja 5000 eur za 2200, tak to dám. Ale zatiaľ som nikdy nezaplatil za tenisky viac ako 800 eur. Vždy som vravel, že nie je frajerina nakupovať za veľa peňazí, ale nájsť super veci za málo. Snažím sa nakupovať s rozumom. Nie je to náročné, len treba vedieť ako na to a dostatočne dlho hľadať.
Ktoré tenisky sú pre teba práve tie vysnívané?
Air Jordan 1 v spolupráci s Fragment Design. Sú to také klasické Jordan jedničky. S fajkou, čierno-modré, majú malý blesk a ide o jednu z najvzácnejších kolaborácií. A tým, že najviac zbieram tie, tak sa snažím zohnať všetky. Čo bolo pomerne dostupné, už mám. Je otázkou dlhšieho času pozbierať napríklad veci, ktoré vyšli dávnejšie. Bolo ich vyrobených málo, ťažko sa zháňajú, na internete nie sú dostupné veľkosti. Ľudia, ktorí ich majú, si ich často aj nechávajú, lebo je sú niečím špeciálne.
A čo vlastne diktuje cenu tenisiek v limitovaných verziách?
Väčšinou to, s akou značkou alebo dizajnérom boli vyrobené a v akom počte kusov. Tie najdrahšie sú pripravené v kolaboráciach s umelcami, obchodmi alebo dizajnérmi. Poprípade sú drahé tie, v ktorých napríklad Michael Jordan hral zápasy. Niekedy sú tenisky dokonca očíslované a je vyrobených povedzme len 100 kusov. Tiež sú hrozne cenné Friends and Family verzie. Tie vznikajú pre rodinu a zamestnancov značiek a dizajnérov. Zvyčajne je niečo na nich obmenené, majú iné balenie a tak naberajú na cene. Dáva im to väčšiu hodnotu.
Tento kúsok som si kúpil od človeka, ktorý robil v Nike. Nikdy som ich nemal na nohe. A asi si ich ani nikdy neobujem. Je to pre mňa najvzácnejší kúsok, vznikol k oslave čínskeho nového roku – Roku draka.
V tvojom byte vidím okrem tenisiek aj krabice. Sú pre teba aj tie dôležité?
Je to pre mňa jedna z najdôležitejších vecí. Veľa ľudí to až tak neprežíva, niektorí si ich napríklad rozkladajú, no nevyhodia ich. Ja by som ich asi ani nerozložil. Tiež veľmi ťažko rozdýchavam, keď mi príde zničená krabica. Dávam si záležať, aby bolo všetko tip top, aby sa krabici nič nestalo. Každú otváram s rešpektom.
Medzi rečou si spomínal, že zo sociálnych sietí v podstate riešiš už len Instagram. Aktívny si však aj na Daybyme, kde máš slušný following.
V čase, keď začínalo Daybyme som mal jeden štýl pridávania fotiek na Instagrame. Išiel som si tam takú hru, že ako tam máš tri stĺpce, tak do toho ľavého som vždy dal len topánku odfotenú pred bielou stenou. A zrazu prišlo Daybyme – Dnes obúvam, kde som začal tie fotky pridávať a mali super ohlasy. Išlo práve o tú každú tretiu fotku z Instagramu, tú na bielom pozadí. Bavilo ma dostávať rating od ľudí. Zrazu som napríklad zistil, že som číslo 60 na celom Daybyme. To ma motivovalo pridávať niečo ďalšie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
V čom sa pre teba Daybyme líši od Instagramu?
Som rád, že som bol na začiatku niečoho, čo tak neskutočne narástlo. Dnes je tam kvantum ľudí a napríklad, hoci som sa nikdy nevenoval veľmi Dnescestujem, tak nechápem, kde všade po svete ľudia chodia. Nabralo to dobrý smer. Fotky na Daybyme ukazujú, že hoci sme rozlohou malá krajina, máme množstvo šikovných ľudí. Nestíhaš sa diviť, že čo tam vidíš. Tiež vidno, že tam nie je len nízka veková kategória. Očakával by si, že väčšina ľudí, ktorí ma sledujú na Instagrame majú tak 17 až 22 rokov. No na Daybyme sú aj takí, čo majú 40, aktívne pridávajú a sledujú veci. To ma tiež baví.
Považuješ teniskovú komunitu na Slovensku, respektíve v Česko-Slovensku za silnú?
Veľmi silnú. Sám nerozumiem, čo vidím napríklad v skupinách na Facebooku. Ľudia tie tenisky neuveriteľne riešia, a to aj 12-13-ročné deti. Príspevky pribúdajú každých 5 minút, takže je to aj ťažšie sledovať.
Rozmýšľaš niekedy nad tým, aké by to bolo, keby si tenisky nezbieral?
Sem-tam mi napadá taká myšlienka, že by som jednoducho všetko predal. Zbalil si veci a išiel niekde preč, do inej krajiny. Napríklad na Nový Zéland. Ale chýbalo by mi to. Jordan 1 tenisiek by som sa asi nikdy nezbavil. Pokojne by som predal všetky ostatné, len aby som doplnil tú zbierku. Keď videli moji rodičia, že mám 40 rovnakých tenisiek, tak sa ma len spýtali: „Na čo ich máš?“ No na čo? Skrátka ma to baví.
Tento pár je jeden z mojich najobľúbenejších. Je to kolaborácia s umelkyňou Aleali May. Sú saténové. Teraz som bol na koncerte v Londýne, tak dostali trochu zabrať. Neviem koľko môže byť v Čechách párov, ale bude to menej ako 5.
Nezabudni sledovať Alexa a jeho kolekciu tenisiek na Instagrame a na Daybyme!
Zdieľať na