#Podcast je formát, ktorý na Slovensku ešte stále nie je úplne rozšírený. Pritom jeho princíp je úplne jednoduchý a ľudia si tak dokážu nahrávať „rozhlasové“ relácie aj u seba doma. Jedným z takých ľudí je aj Bratislavčan Adam Beňo, ktorý preniesol do CykloPodcastu svoje cyklistické fanúšikovstvo a za rok a pol nahral takmer stovku dielov. O tom, ale aj situácii v slovenskej cyklistike a Petrovi Saganovi nám porozprával v rozhovore.
Cyklistika je šport, ktorý pred Petrom Saganom nebudil na Slovensku až tak veľký záujem. Kedy si ju začal sledovať ty?
Odmala som hrával futbal a na cyklistiku som presedlal na vysokej škole. Veľký podiel na tom mali aj priame prenosy z Grand Tour pretekov, ktoré dokonale komentoval český komentátor Robert Bakalář. Písal sa rok 2010, Peter Velits dobil pódium Vuelty a vtedy ešte aj na Slovensku neznámy Peter Sagan získal prvé víťazstvá medzi svetovou elitou.
V čom ti tento šport učaroval? Napríklad v porovnaní s klasickými „televíznymi“ športmi, akými je futbal alebo hokej?
Cyklistika, hoci sa to sa prvý pohľad nemusí zdať, je oveľa rozmanitejšia ako väčšina populárnych kolektívnych športov. Áno, laik si povie, že čo na tom vidím, však cyklisti 5-6 hodín iba šliapu do pedálov. Jednotlivé preteky sú však odlišné, či už dĺžkou, profilom a samozrejme prestížou. Cyklistické prenosy sú navyše najlepšou možnou reklamou pre turistický ruch. Snáď žiadne športové podujatie neponúka väčšiu prehliadku krajín.
O cyklistike si začal tvoriť podcast. To je formát, ktorý sa niektorým ľuďom spája len s akýmsi archívom rozhlasových relácií. Prečo si sa rozhodol práve pre takúto formu?
Prvotnou myšlienkou bola tvorba videí, ale tá istá informačná hodnota sa dá podať technicky a časovo jednoduchšou formou prostredníctvom podcastu. Žiadna kamera, prešpekulované štúdio a možnosť nahrávať takpovediac kdekoľvek. V jednoduchosti je krása, nie? Väčšina našich podcastov je spracovaná bez komplikovanej postprodukcie. Spojíme zvukové stopy, prilepíme zvučku a za pár minút je podcast na svete. Kým by uzrelo svetlo sveta video, už by som mal za sebou večernú jazdu na bicykli s partiou.
Čo vlastne človek musí urobiť, aby mohol nahrávať podcast? Čo na to potrebuje? Môže to robiť ktokoľvek?
Limitom je snáď iba vlastný prejav. Asi nemá cenu začať s vlastným podcastom, keď sa človek hanbí a nepovie do mikrofónu jedinú súvislú vetu. Počúvanosť v takom prípade pravdepodobne nebude príliš vysoká. Avšak aj keď nemáte mikrofonický hlas ako z reklamy, nemusíte hneď vešať hlavu. Taktiež sme sa k „majestátnemu“ prejavu nám vlastnému dopracovali až časom.
Pracoval si niekedy ako novinár, prípadne pracoval v rozhlase?
Jasné, hlasové cvičenia 5-krát do týždňa sú základ. Ale nie, mám vyštudovanú žurnalistiku. Pracoval som v jednom už zaniknutom športovom portáli ešte počas školy. Momentálne žurnalistika nie je mojou hlavnou pracovnou náplňou. Aj to bol jeden z impulzov, prečo začať s podcastom.
Máš pocit, že ti novinársky background pomáha pri nahrávaní podcastu?
Určite je to výhoda, ale nie je to podmienkou. Podcast môže nahrávať naozaj ktokoľvek, kto má ku konkrétnej téme čo povedať.
Myslíš, že formát podcastu má niečo ponúknuť, napríklad v konkurencii obrovského množstva materiálu na Youtube? Dá sa to vôbec porovnávať?
Youtube je iný svet. A čoraz presýtenejší. Osobne sa v ňom pomaly strácam a sledujem iba zopár cyklistických kanálov. Je však fascinujúce, do akej pozície sa Youtube za ostatné roky dostal. Kanál má takmer každý, o vlogerov pomaly zakopávaš na ulici. Mňa to príliš neberie, asi je to generačná záležitosť. Silno mi tiahne na 30 a práve kategóriu 30+ považujem za cieľovú skupinu poslucháčov podcastov. Technická jednoduchosť podcastu mi vyhovuje aj ako poslucháčovi. Sťahujem si rôzne podcasty a počúvam ich offline. Počas cesty do práce alebo pri varení. Žiadne potrebné dáta alebo žobranie o heslo k WiFi.
Cyklistika je tiež zaujímavá tým, že ju praktikuje obrovské množstvo ľudí, no ako profesionálny šport ju sleduje len zopár. Čím to je?
Nie každý má čas sledovať hodiny prenosov. Cyklistika je časovo náročná. To vidím ako hlavný dôvod. Slovenská cyklistika je v ostatných rokoch navyše silno naviazaná na Petra Sagana. Akonáhle Sagan neštartuje, upadá záujem verejnosti na bod mrazu. Na druhej strane je potešujúce, že čoraz viac ľudí sadá na bicykel a hýbe sa. Snáď tento trend pretrvá aj keď pán Sagan zavesí profesionálny bicykel na klinec.
Kde na Slovensku sa dajú vidieť preteky? Existuje niečo ako „slovenské“ Tour de France?
Existuje. Preteky Okolo Slovenska majú dokonca vo svojom názve Tour de Slovaquie. Tento rok idú preteky do vyššej kategórie a účasť prisľúbili dva tímy z World Tour – „Saganova“ Bora – Hansgrohe a Quick-Step Floors, za ktorý jazdia najzvučnejšie klasikárske mená.
Ako by teda slovenská cyklistika vyzerala bez Petra Sagana. Bol by o ňu záujem?
Sagan spôsobil na Slovensku obrovské šialenstvo. Na moje sklamanie však nevie slovenská cyklistika zúžitkovať potenciál, ktorý v sebe má fenomén Sagan. Cyklistov pribúda, ale skôr rekreačných. Problémom menšinových športov je dlhodobo užšia členská základňa. Ťažko nájsť medzi pár jedincami jazdca zrelého pre profi cyklistiku. Sagana závidí Slovensku celý cyklistický svet, avšak je potrebné si uvedomiť, že slovenská cyklistika stojí a padá na Saganovi. UCI body zbiera až na pár svetlých výnimiek výlučne Sagan. Po ňom príde bohužiaľ obrovské vytriezvenie a suchoty.
Za rok a pol si nahral takmer stovku dielov podcastu. Pre ľudí, ktorí registrujú len Sagana či Tour de France, je o čom rozprávať aj mimo týchto tém?
Obsah CykloPodcastu je zameraný najmä na dianie mimo Sagana. Tým nechcem povedať, že Sagan je v podcaste na vedľajšej koľaji, avšak, informácie o ňom si ľudia nájdu všade. Cieľom podcastu je popularizácia diania v profi pelotóne ako celku. Priestor v podcaste majú aj menej známe cyklistické mená a preteky. Ak máte v cyklistike hokej, CykloPodcast je dobrou adresou na zorientovanie sa v tomto pestrom kolotoči.
Si zvedavý, ako vyzerá dnešný Slovák a dnešná Slovenka? Porovnaj sa s nimi na tejto stránke.
Zdieľať na