RECENZIA Pivnica je ďalší dobrý slovenský film: Na toto si však daj pred návštevou kina pozor

#Slovenská kinematografia v posledných rokoch vstáva ako fénix z popola. Dočkali sme sa veľkého množstva dobrých filmov, ktoré sa nestratia ako v Európe, tak i vo svete. Na domáce počiny chodí stále viac a viac divákov. Čísla sa už minulý rok zastavili až nad hranicou jedného milióna návštevníkov. Momentálne v kinosálach po celom Slovensku premietajú nový film Pivnica. Podarilo sa snímke ruského režiséra Igora Vološina pokračovať v nastolenom trende? To sa dozvieš už o pár riadkov nižšie.

Zúfalá situácia, zúfalé činy

Dlhoročné manželstvo Milana a Táni je v troskách, spája ich už len jediná dcéra Lenka. Keď sa však šestnásťročná tínedžerka nevráti domov z párty, ich život sa obráti naruby. Oboch rodičov pohltí bezmocnosť, strach a pocit viny. Kamaráti, spolužiaci, susedia, nikto im nevie pomôcť. Milan už neverí ani policajnému pátraniu, ktoré nikam nevedie a rozhodne sa odhaliť pravdu sám. Čoho všetkého je schopný zúfalý rodič, keď mu zmizne dieťa?

Úvod filmu má veľmi dobré tempo a rýchlo sa oboznamujeme s charaktermi a rozložením motivácií postáv. Táňa tuší, že manžel s ňou už nie je šťastný a svoje potreby si pravdepodobne kompenzuje na „mladšom modeli“. Obaja však ľúbia svoju dcéru, ktorá si prechádza najbúrlivejším obdobím puberty a za zvuku novej vlny domáceho rapu sa snaží byť medzi svojimi dostatočne cool. Všetko sa však zmení v momente, keď zmizne. Rodičia sa snažia vysporiadať sa s nasledujúcimi udalosťami po svojom, pričom jedinú „pomocnú“ ruku sa im snaží podať vyšetrovateľ v podaní Milana Ondríka.

Ten je však stelesnením nečinnosti našich policajných zložiek a rodičia tak blúdia v kruhu nevedomosti. Kamaráti Lenky nijako nespolupracujú a Milan s Táňou len ťažko odkrývajú pavučinu lží. Ich dcéra je stratená už niekoľko týždňov a vyšetrovanie viazne. Otec tak berie situáciu do svojich rúk a je pevne rozhodnutý zistiť, kto stojí za zmiznutím jeho dcéry. Nech to bude stáť čokoľvek.

(Ne)hereci, ktorí zaujmú

Herecké výkony nijako neurazia, Jean-Marc Barr aj Olga Simonova si splnili svoje úlohy veľmi dobre. Mne osobne trošku vadilo, že postavu otca predaboval Jožko Vajda (asi si si všimol, že herci nie sú slovenskej národnosti). Možno je to len vec vkusu, no pokiaľ ťa neminuli akčné B-éčka minulých dekád, pravdepodobne už budeš z tohto hlasu rovnako otrávený, ako aj ja. Prekvapivo dobré herecké výkony podali aj tínedžeri. Vyzdvihnúť môžeme hlavne rapera Dalyba. Ten síce mnohým v ukážkach vadil, no po zhliadnutí filmu svoj názor istotne prehodnotíš.

Pokiaľ ti niečo hovorí Fobia Kid či Haha Crew, s hudobnou stránkou filmu budeš maximálne spokojný. Neurazia však ani dramatické tóny od skladateľa Michala Rataja, ktoré dodávajú snímke ten správny feeling. O kameru sa postaral talentovaný Martin Žiaran. Ten sa môže pochváliť projektami, akými sú Učiteľka, Čiara či množstvo televíznych seriálov. Svoju prácu odviedol veľmi dobre a aj tu by sme mohli filmu vytknúť len máločo. Prečo sú aj napriek tomuto všetkému diváci nespokojní?

Problémom je divák

Najväčší problém prekvapivo tkvie v nich samotných. Ľudia totiž čakajú dramatickú kriminálku, pri ktorej bude tuhnúť krv v žilách a každý jeden zvrat im vyrazí dych. A k tomu samozrejme ešte pár krvavých scén, kde budú Lenku mučiť niekde v špinavej pivnici. Takýto však tento projekt nie je. Ide o komorný psychologický film s prepálenou dĺžkou, dobrým začiatkom a vyvrcholením v samotnej pivnici. Na naše pomery ide o technicky dobrý film, ktorý však v konečnom prípade diváka sklame. A to je veľká škoda.

Hodnotenie: ##### (milovníci artových festivaloviek si pokojne môžu prihodiť jeden bod navyše).