RECENZIA Je Dôverný nepriateľ ďalším dobrým slovenským filmom? Akcia, nápad i sex tam sú

#Slovenská kinematografia po rokoch spánku konečne povstáva ako fénix z popola. Čísla návštevnosti každoročne rastú a prepisujú historické rekordy našej krajiny, filmy na seba konečne dokážu zarobiť a aspoň čiastočne sa priblížiť európskemu štandardu. Snímky, ako Únos, Čiara, Špina či dokumentárny Mečiar konečne dokázali zaujať aj mladú a pre filmový priemysel najdôležitejšiu generáciu. Do kín len nedávno dorazil nový slovenský film pod názvom Dôverný nepriateľ. Pokračuje v nastolenom trende, alebo ide o krok späť?

Unikátna moderná technológia

Mladí manželia Zuzana a Andrej sa sťahujú z Bratislavy do Tatier, aby na samote, odrezaní od sveta, na vlastnej koži otestovali Andrejovo životné dielo – prototyp inteligentného domu. Idylka dokonalého života v réžii modernej technológie sa však čoskoro mení na nočnú moru a boj o život.

Revolučný server, ktorý bol vytvorený s cieľom, aby uľahčil životy svojich majiteľov, sa vymkne spod kontroly a nečakane sa obráti proti svojmu stvoriteľovi. Ide len o vrtoch a nedokonalosť testovanej technológie? Alebo riadi dom niekto ďalší? Má vôbec ľudská láska a človek šancu v milostnej šachovej partii proti stroju, ktorý sám stvoril a vypracoval do dokonalosti?

Snímka sa už od začiatku prezentovala skutočne zaujímavými trailermi (netvrdíme, že kvalitnými), ktoré určite dokázali nalákať do kín veľké množstvo ľudí. Druhá vec je už ale prepálený plagát (skutočne netuším, kto retušoval, respektíve odrezal krk herečke), ktorý vyzerá dosť lacno.

Dôverný nepriateľ nezačína vôbec zle, sledujeme v ňom Zuzanu (Gabriela Marcinková), ktorá nám v rýchlom slede scén ukáže, v akom štádiu sa nachádza jej život. Jej sochárska kariéra upadá, najlepšia kamarátka si našla super chlapa, manžel sa viac venuje práci než jej a keď už sa majú stretnúť, tak na rande im robí spoločnosť aj jeho šéf, ktorý im oznámi, že sa musí odsťahovať aj od toho mála, čo mala v Bratislave a ísť žiť do prísne tajného prototypu inteligentného domu niekde v Tatrách.

Rýchly dej a nelogickosť

Toto všetko sa stane za približne 7 minút deja. Až príliš sa tak skáče z jednej scény do druhej, čo môže pôsobiť mierne neprofesionálne, aj keď chápem, že priblíženie deja sa muselo odbiť čo najrýchlejšie, aby sme sa mohli presunúť ďaleko do hôr, kde čaká mohutné betónové monštrum. Už na začiatku hovorí manžel Zuzane, že dom je mimo máp a veľmi dobre skrytý, aby ho nenašli žiadne zvedavé oči. Tu prichádza najväčšia facka filmového projektu Karla Janáka, ktorý sa postaral napríklad aj o Cuky Luky Film.

Do prísne stráženého domu, ktorý na začiatku príbehu nevie nájsť ani jeho samotný tvorca sa premávajú prechádzajú bratislavské taxíky a kopcovitý tatranský terén bez problémov zvládne aj staršia dodávka s rozvozom kvetín. Keď ale v jednom momente príde polícia, jedna z hlavným postáv stihne pripomenúť, že či by sa dalo o všetko pomlčať, pretože „ide o prísne tajný projekt.“ Tlieskame scenáristom.

Takýchto momentov je žiaľ vo filme mnoho. Neuzamknutá rozpadávajúca sa horáreň má na povale techniku za niekoľko tisíc eur, polícia v nemocnici na 10 minút zmizne a dorazí až v momente, keď sa to scenáru hodí, dom sleduje kamerou Zuzanu sústavne, pričom v závere filmu prídeme na to, že vôbec nešlo o to, či ju videl alebo nie. Postavám okrem toho trvá presun medzi Tatrami a hlavným mestom Slovenska približne tak pol hodiny. Chcem poznať tú trasu, určite by mi zjednodušila život.

Svetielkom nádeje je krátky rozhovor na recepcii firmy, kde vrátnik tvrdí, že dom netestujú ľudia, ale dom testuje ľudí. Perfektná myšlienka je však zavrhnutá o dve minúty v ďalšej scéne.

Prelomové scény

Film si ale nezaslúži iba kritiku. Nachádza sa v ňom totiž niekoľko scén, ktoré v slovenskej kinematografii skutočne nemajú obdobu. Ako príklad uvedieme premyslenú naháňačku po Bratislave. Počas jazdy po Starom moste by sa napätie dalo doslova krájať. Samostatnou kategóriou je tiež erotická scéna s Gabrielou Marcinkovou vo vani, ktorá nejednému mužovi rozprúdila krv v žilách.

Slovenský film nemôžeme hodnotiť tak, ako hollywoodske trháky. Celková jeho téma je v dnešnom svete pomerne aktuálna a dokáže zaujať. Film sa dá prirovnať k seriálovému fenoménu Black Mirror, z ktorého tvorcovia pravdepodobne vo veľkom čerpali. Pokiaľ by bol film len súčasťou tohto projektu, rozhodne by sme ho zaradili medzi tú kvalitnejšiu polovicu. Ako celovečerák však nemá príliš veľké ambície konkurovať na zahraničnom trhu.

Ako jednohubka v kine so známymi tvárami však rozhodne poteší nejedného diváka. Jeden bod však dávame za nápad a jeden za tých pár skutočne prelomových scén v našich končinách. Pokiaľ vás prekvapil záver filmu, pokojne si pridajte jeden bodík navyše, podľa mňa bol ale trošku naivný.

Hodnotenie: #####