#Antikrist, Melanchólia či mimoriadne provokatívna dvojdielna Nynfomanka. Všetky tieto filmové projekty spája jedno dánske meno. Režisér Lars von Trier je stelesneným experimentátora, ktorý sa nebojí prekračovať hranice prípustnosti a nechutnosti vo svojich snímkach. Netají sa ani svojským obdivom k Hitlerovi.
Práve kvôli týmto vyhláseniam sa z neho na festivale v Cannes stala na niekoľko rokov persona non grata. Minulý rok sa však vrátil a vo veľkom štýle uviedol svoj film Jack stavia dom. Ten vo svete spôsobil (opäť) množstvo kontroverzie. Niekde dokonca ľudia utekali z kinosál. Oplatí sa teda zostať na premietaní až do konca?
Vražda ako umelecké dielo
Spojené štáty 70-tych rokov. Počas 12 rokov sledujeme veľmi inteligentného Jacka. Ten nám predstavuje vraždy, ktoré ho formovali ako sériového vraha. Na príbeh sa pozeráme z jeho pohľadu – každú vraždu považuje vo svojej podstate za umelecké dielo. Keďže nevyhnutný zásah polície sa neodvratne blíži, Jack vo svojej snahe vytvoriť umelecké dielo riskuje stále viac a viac.
Jack nám vo svojom rozprávaní ukazuje päť incidentov, vďaka ktorým môžeme spoznať jeho zvrátenú myseľ. Každý jeden z nich je niečim výnimočný a Jacka posúva na novú úroveň zvrátenosti a nechutnosti. Hlavná postava však má jeden veľký problém. Viete si vôbec predstaviť vraha, ktorý trpí obsedantno-kompulzívnou poruchou? Práve to vyústi do niekoľkých nečakaných (a nečakane vtipných) situácií.
Najlepšia možná voľba
Práve Matt Dillon v hlavnej úlohe je hlavným dôvodom, prečo sa oplatí snímku vidieť. Jeho masochistický pohľad a vraždiaci úsmev vás nenechajú chladnými. Lars von Trier si vybral skutočne skvelého herca pre túto úlohu. Ďalej je to však jeho klasický projekt. Veľmi schopne nakrútený, s dobrou kamerou a prostredím, ktoré ťa dokáže vtiahnuť do príbehu.
Režisér sa však neukazuje len zvrátenosť mysle nájomného vraha. Celé sa to snaží povýšiť na filozofovanie o podstate zla. Inšpirácia s Danteho Božskou komédiou je nesporná a v konečnom dôsledku ukazuje, že pokiaľ ste zlý človek, čaká vás už len jedna destinácia, kde zostanete na veky vekov. Prekvapením je pomerne veľké množstvo humoru, ktoré nájdeme naprieč celým filmom. Neraz som sa naozaj schuti zasmial. Zvrátené? Rozhodne.
Kameň úrazu
Problém snímky nespočíva ani tak v nechutnosti niektorých scén (klaniam sa pred nápadom na novú peňaženku), ako v samotnej dĺžke projektu, ktorá pomaly atakuje hranicu troch hodín. Jacka spoznávame jedine skrz jeho incidenty, nevieme kto bol a ani ako spoznal svoje obete. Prístup k vyrozprávaniu príbehu je pochopiteľný, no po štvrtom čine začína mierne nudiť.
Samotné finále sa potom snaží celý projekt pozdvihnúť do vĺn artovej kinematografie. Filozofovanie nad ľudským zlom a dobrom, veľmi efektne nakrútené scény, ktoré dokážu uchvátiť, no v konečnom dôsledku sa dostaví len očakávaná odpoveď na základnú otázku ľudského bytia.
Lars von Trier opäť ukázal, že dokáže na strieborné plátno priniesť novú snímku, ktorou provokuje davy a prekračuje hranice zvrátenosti. Film rozhodne nie je pre každého, no fanúšikov jeho tvorby či milovníkov artoviek určite nadchne. Priznať však, že tento film je dobrý znamená, že premýšľate ako Jack. A to rozhodne nechcete.
Hodnotenie: #####
Dostal si chuť zájsť na niečo do kina? Pozri na program CINEMAXU vo vašom meste!
A najdu sa magori,co si budu mysliet ,ze je to ich posolstvo
Čo by robili pri Ľudskej stonožke????
V momente, ako zabil dve deti pred očami matky, som tento Hnus prestal pozerat. Človek, ktorý vymyslí scénu, kde sú puškou zabité dve malé deti, si zaslúži vazenie. Tento režisér je narušený.