#Fascinujúce, záhadné, vzdialené či ohrozené. Miesta, kam sa bežný cestovateľ nedostane a možno ani nechce dostať. Objav s nami fascinujúce ostrovy Veľký a Malý Diomedes, ktoré majú k sebe tak blízko a pritom tak ďaleko.
Ostrovy, ktoré delí jeden deň
Rusko od Spojených štátov amerických v najužšom bode oddeľuje len 85 km v Beringovom prielive. Uprostred tejto geografickej zvláštnosti ležia dva žulové výbežky zahalené v hmle. Veľký Diomedes, známy aj pod menom Ratmanov ostrov, ktorý patrí Rusku a Malý Diomedes, jeho menší americký brat. Okrem štátnej hranice ich však rozdeľuje aj medzinárodná dátumová hranica. Vďaka časovému rozdielu, ktorý trvá 23 hodín, sa ostrovom poeticky hovorí aj Ostrov Včerajška a Ostrov Zajtrajška.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Dvojitý objav
Ostrovy dostali názov podľa pravoslávneho ruského sviatku svätého Dioméda, ktorý sa oslavuje každoročne 6. augusta. Presne v tento deň v roku 1728 ich objavil moreplavec Vitus Bering. Nebol však prvý, ktorý ostrovy zbadal. To sa podarilo ruskému moreplavcovi S.I. Dežňovi už o takmer jedno storočie skôr.
Bez pasu, víz a zábran
V zime teploty na ostrovoch dosahujú okolo mínus 18 °C, čo však plne vyhovuje etnickej skupine pôvodných aljašských obyvateľov – Inupiatov. V minulosti, keď trojkilometrový priechod medzi ostrovmi zamrzol, voľne chodievali z ostrova na ostrov – bez pasu, víz a zábran. Príchod druhej svetovej vojny však idylku narušil. Z Veľkého Diomeda sa stala vojenská základňa Sovietskeho zväzu a všetci obyvatelia boli vysídlení do Ruska. Počas studenej vojny americko-ruské vzťahy ešte viac ochladli.
Ostrovy však boli svedkom výnimočnej udalosti – v roku 1987 sa americká plavkyňa Lynne Cox obliekla do neoprénu, skočila do vody s teplotou okolo 3 °C a na znak mieru preplávala
z Malého na Veľký Diomedes, k čomu jej gratulovali obaja vtedajší prezidenti – Ronald Reagan aj Michail Gorbačov.
Izolovaný a (takmer) sebestačný
Dnes na Veľkom Diomede sídli meteorologická stanica, ostrov zostal neobývaný. Na Malom Diomede žije asi stovka pôvodných obyvateľov takmer bez výdobytkov modernej doby. Sústredia sa v meste Diomedes, ktoré je známe aj pod menom Inaliq. Ide pravdepodobne o najviac izolovanú a sebestačnú komunitu v USA. Od najbližšej pevniny ostrov delí asi 50 km a hoci niektoré zásoby im každý rok doručujú helikoptérou, domáci pokračujú v tradičnom živote ako pred tisíckami rokov. „Za hranicami je iná krajina, iný kontinent, iný deň,“ hovorí miestny obyvateľ Robert.
Rapídne zmeny
Na ostrove sa nenachádzajú žiadne hotely, ani kaviarne. Leží tu len pošta, základná škola a jeden obchod. Zopár domov, ktoré sú zomknuté na skalnatom kopci pri pobreží má tečúcu vodu, ktorá však v zime často zamŕza. Klimatická zmena spôsobuje domácim obyvateľom veľa vrások. Vo februári 2018 na ostrovoch vypukla veľká búrka, ktorá zlomila ľad medzi oboma ostrovmi – niečo, čo sa nikdy predtým v zime nestalo.
Horšie však je, že tento súvislý ľad sa odvtedy nevrátil. S otepľujúcim sa oceánom sa vytráca aj tradičný spôsob lovu, rybolovu aj chytania krabov. Ľad ľudí zároveň chránil pred veľkými vlnami, ktoré sa tvorili najmä počas chladných zím. Ostrov navyše každý rok klesá asi o šesť centimetrov. „Klimatická zmena je skutočná a vyžaduje si, aby sme sa my – ľudia, naučili žiť v nových ročných obdobiach, počasí, roztopenom ľade a dokonca vo vytrácajúcej sa kultúre. Čoskoro už nebudeme mať naše tradície a činnosti, ktoré nám zanechali naši predkovia na to, aby sme prežili,“ uviedol miestny koordinátor životného prostredia Opik Okinga
Stráž pred polárnymi medveďmi aj wifi
Dospievanie na Malom Diomede aj dnes zahŕňa sušenie koží a rybolov na ľade, rovnako ako služby na stráži pred polárnymi medveďmi, ktoré pomáhajú udržať komunitu v bezpečí. Dnes však už k mladosti patria aj videohry, počítače a DVD-čka. Každé popoludnie škola na pár hodín zapne svoju wifi sieť a pred budovou sa zhromaždia deti z celého mesta, aby zachytili jediný prítomný signál.
Kombinácia vysokých životných nákladov a neveľa pracovných príležitostí vyháňa mladých na Aljašku a ďalej do sveta. Diomédove ostrovy sú tiež často predmetom diskusií o vybudovaní mosta alebo tunela cez Beringov prieliv, všetky vízie sú však zatiaľ len na úrovni snov.
Zdieľať na