Profi bojovníčka Veronika pôsobí nežne, ale v klietke sa mení na nepoznanie: Trénovať musí s mužmi

Foto: Facebook.com/Veronika Rodová

#Bojové športy a MMA sú čoraz populárnejšie aj v našich končinách. Paradoxne, veľkú obľubu si získali aj medzi nežnejším pohlavím. A to nielen v radoch divákov. Jednou z mála profesionálnych bojovníčok je Veronika Rodová, ktorá sa už niekoľkokrát predstavila na zápasoch česko-slovenskej organizácie OKTAGON.

Na prvý pohľad hanblivá introvertka, ktorá pôsobí nežne. Až ťažko uveriť, že v zápasníckej klietke sa mení na nepoznanie. Možno aj vďaka tomu sa postarala o jeden z najpozeranejších zápasov na internete na našom trhu.

Veronika, hneď na začiatok… Koľko máš rokov, odkadiaľ pochádzaš?

Mám 25 rokov a pochádzam z českého mesta Písek. Dlhodobo však žijem, pracujem aj trénujem v Prahe.

Ako si sa dostala k bojovaniu?

Vždy hovorím, že MMA si ma našlo samé. Ako dieťa som skoro vôbec nešportovala, chvíľu som jazdila na koni a potom som na strednej škole skúšala karate. Práve cez karate som sa dostala k brazílskemu jiu-jitsu a neskôr k MMA. Hneď som vedela, že je to niečo, čo som hľadala a nesmierne ma to baví. Všetko som prispôsobila tomu, aby som mohla ísť magisterský stupeň vysokej školy študovať do Prahy a naplno sa venovať MMA. Najskôr, samozrejme, na amatérskej úrovni, z ktorej to aj vďaka trénerovi prešlo do profesionálnej. MMA som si vybrala preto, že sa mi páči, ako človek musí mať v sebe bojovníka a musí sa chcieť neustále prekonávať.

Ako dlho sa tomu venuješ?

Na tejto úrovni približne štyri roky.

Foto: Instagram.com/rodova.veronika

Čím si ťa získal tento druh športu?

Najviac oceňujem komplexnosť. Je to mix všetkého – boja a rôznych disciplín. Tréning nikdy nie je nudný a vždy sa pri ňom môžem zlepšovať a posúvať.

Ty pôsobíš ako poriadny protiklad. V reálnom živote si skromná a introvertná, na zápasoch a v klietke to tak ale vôbec nevyzerá.
Áno, som veľký introvert a v skutočnosti sa bojím kamier či rozhovorov. Na zápasy som pripravená, pretože trénujem dvakrát denne. V klietke je to ale niečo iné, tam si skôr užívam, a to je dôvod, prečo makám. Pre mňa je to iný svet. Keď sa zavrú dvere od klietky, v momente idem akoby na autopilota a premením sa na bojovníka.

Trénuješ väčšinou iba s mužmi. Sú k tebe viac ohľaduplní ako ženské bojovníčky?
Vzhľadom na to, že som u nás v telocvični jediná žena v profesionálnej kategórii, musím trénovať hlavne s mužmi. Hoci sú v rovnakej váhovej kategórii ako ja, sú od prírody silnejší. Občas pozorujem, že chlap sa pri tréningu so mnou akoby kontroluje. Najmä ak sú to amatéri, mávajú problém odhadnúť mieru sily. Niekedy sa stane, že muž ťažko prekoná fakt, že žena je na tom technicky lepšie a zdatnejšie ako on, preto použije viac sily.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa VERONIKA RODOVÁ (@rodova.veronika),

Napriek tomu, že verejnosť a fanúšikovia ťa poznajú ako zápasníčku MMA, nie je to tvoje jediné povolanie. Vykonávaš ešte okrem toho inú prácu a prečo?
V MMA som sa už posunula na profesionálnu úroveň, ale z finančného hľadiska je to, bohužiaľ, druh športu, ktorý nie je u všetkých tak dobre ohodnotený, aby sa s ním človek mohol plnohodnotne uživiť. Ja som vyštudovala športový manažment a momentálne pracujem ako office manažérka v jednej IT firme.

Ako zvládaš spojenie full-time práce a zápasenia na profesionálnej úrovni?
Nie je to ľahké. Snažím sa kombinovať šport a prácu čo najlepšie, ako sa dá. Vyžaduje si to veľa organizovania a plánovania. Niekedy musím obmedziť tréning kvôli práci, ak mám hektickejšie obdobie, inokedy je to zasa naopak. Môj deň začína aj končí tréningom a medzitým prácou. Večer sa snažím regenerovať či chodiť na masáže alebo fyzioterapiu. Všetko to ale ide na úkor osobného života. Človek tým musí žiť a musí to milovať, inak sa to robiť nedá.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa VERONIKA RODOVÁ (@rodova.veronika),

Okrem práce si mala aj ďalšiu nevýhodu – krátkozrakosť. Ako ťa to obmedzovalo v bežnom živote i pri športe?

Áno, mala som dioptrie mínus štyri už od detstva. Od pätnástich som začala nosiť kontaktné šošovky. S tými sa ale nieslo viacero problémov a obmedzení. Ľudia so šošovkami vedia, že oči bývajú po celom dni unavené, obzvlášť, ak vykonávajú kancelársku prácu a celý deň pozerajú do počítača. Ak chce človek viesť aktívny život, je to náročné. Neustále si musí dávať pozor a kontrolovať sa, či už ide napríklad na dovolenku k moru alebo si len tak zaplávať v bazéne. Ráno vám všetko trvá oveľa dlhšie, pretože si najprv musíte nasadiť šošovky, a až potom môžete fungovať.

Pri športe to bolo ešte horšie. Pravidelne sa mi stalo, že šošovka mi vypadla počas tréningu alebo počas zápasu. Dlhšie potom trvá, kým sa oči znova zamerajú a zaostria na súpera, a to býva problém, pretože reakčný čas je alfou a omegou zápasu. Kvôli tomu som mohla byť pomalšia alebo zbytočne dostať ranu, ktorú som nevidela. Ťažší bol aj odhad vzdialenosti. Videnie sa mi rozmazávalo aj počas zápasu, keď sú všade naokolo ostré svetlá a kamery. Často sa stalo, že som po zápase súperku vlastne ani nevidela, lebo mi buď vypadli šošovky alebo som ich mala úplne zahmlené. Pre športovca je nosenie šošoviek či okuliarov určite hendikep. Preto som sa pre zlepšenie celkovej kvality života rozhodla podstúpiť laserovú operáciu očí. Myslím, že je to tá najlepšia investícia.

Pociťovala si pred operáciou strach?

Práve naopak, nemohla som sa dočkať. Verím doktorom a považujem to za zbytočný strach naviac. Myslím, že keď je človek pokojný a ide ku kvalitným odborníkom, nemá sa čoho báť.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa VERONIKA RODOVÁ (@rodova.veronika),

Ako ti táto operácia zlepšila život? 

Operácia bola pre mňa jednoznačne bezproblémová a bezbolestivá. Ihneď som normálne fungovala a mala som obrovskú radosť. Chvíľu síce človek vidí ako v hmle a slzia mu oči, ale po pár hodinách aj zabudne, že absolvoval nejaký zákrok a môže si užívať život. Tešila som sa hlavne na to, že hneď od rána nebudem musieť hľadať šošovky a byť obmedzená, napríklad pri plávaní, potápaní či spaní v prírode. Najdôležitejší je však pre mňa zlepšený výkon v športe. Po operácií sa polepšil môj reakčný čas aj zaostrovanie v zápase, čo je pre mňa nesmierne dôležité.

Aké sú tvoje najbližšie ciele?

Do najbližšieho jesenného zápasu chcem ísť v plnej sile. Ciele mám najvyššie, ale nehovorím ich nahlas a skôr sa zameriavam na kroky smerujúce k naplneniu týchto mét.

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť