#Katarína Cinová tvorí krásne fotky s nádychom surreality. Za dielami, ktoré fotografka aktuálne uverejňuje aj na svojom Instagrame, sú však hodiny úprav za počítačom. Odkedy Katka fotí a ako ju napadlo venovať sa práve takejto netradičnej forme? Na otázky nám odpovedala sama umelkyňa, ktorú ti predstavíme v ďalšom pokračovaní nášho seriálu Svet vidia cez objektív.
Prvých modelov podplácala mrkvou
Katka začala ešte v roku 2012, keď dostala svoj prvý foťák. „Vôbec som netušila čo sa ako robí. Aj základné pravidlá mi boli cudzie, ale našťastie som mala trpezlivých štvornohých modelov, ktorí len tíško trpeli moje neustále cvakanie,“ spomína a s úsmevom dodáva, že títo manekýni sa dali ľahko podplatiť mrkvou. Mnoho fotografov začína najprv s jednoduchšími fotkami a až následne si nájdu niečo, čo ich baví najviac. „Ja sa hľadám doteraz. Veľmi obdivujem ľudí, ktorý sa vedia sústrediť na jeden smer, či už v umení alebo v športe. Ja som skôr taký experimentátor,“ konštatuje Katka.
Najviac ju poháňa práve skúšanie nových vecí a na fotkách sa snaží vyjadriť pocity, nálady a myšlienky. „Som veľmi rada, keď vidím fotku, ktorá je viac, než len pekný obrázok,“ zdôrazňuje. Práve pri tvorení takýchto jedinečných fotiek sa deje aj mnoho zaujímavých momentov, ktoré v človeku dokážu vyvolať dobré pocity aj po čase. „Moje nedávne fotenie s hadom bola veľmi zaujímavá skúsenosť. Avšak, najkrajšie spomienky mám asi na fotenie kalendára pre moju fakultu FMK, kde sme fotili pedagógov ako rôzne postavy a hrdinov z filmov, ako napríklad Avengers alebo X-men,“ hovorí fotografka Katarína.
Jediné limity sú v hlave
Za celým fotografickým umením je mnoho hodín práce. „Selektovanie fotiek bolo pre mňa kedysi veľmi náročné, pretože som v každej videla niečo zaujímavé. Dnes už mám presnú predstavu o tom, čo chcem, a je to pre mňa jednoduchšie,“ komentuje šikovná fotografka Katka.
Práve vďaka novým technológiám sa dnes môže Katka venovať umeniu a po triedení fotiek jej práca niekedy ešte len začína. Pri tvorbe surreálnych fotografií je totiž najdôležitejšia úprava. „Každá fotka je iná, ale zatiaľ mám rekord 4 hodiny upravovania za deň. Niekedy pracujem na jednej fotke aj viac dní, pretože každý deň si tam všimnem niečo nové, čo mi predtým uniklo.“
Pri upravovaní fotografií vznikol aj nápad týkajúci sa surreality samotnej. „Tá myšlienka prišla, asi keď som začala viac experimentovať s Photoshopom. Najprv som začínala len s úpravou farieb, ale potom som sa do toho začala ponárať hlbšie a zistila som, že vlastne môžem vytvoriť, čo len chcem. Jediným obmedzením je moja vlastná predstavivosť,“ prezrádza umelkyňa. Sama si uvedomuje, že obrazy, aké tvorí, nemusia lahodiť každému. Ľudia však reagujú pozitívne. „Vždy ich zaujíma, ako fotka vznikala, a aký bol celý proces úpravy,“ prezrádza Katka.
Dokonalý obraz samej seba
Ako modelku často šikovná Katarína využíva aj samú seba a tvorí jedinečné autoportréty. Táto práca však prináša plusy aj mínusy. „Po technickej stránke je to ťažšie, pretože si musím neustále kontrolovať, ako záber vyzerá, či mám dobré svetlo, ostrosť a podobne. Ale niekedy je pre mňa jednoduchšie vyjadriť to, čo chcem fotkou povedať,“ zhŕňa Katka, ktorá dokonca pri fotení autoportrétov dokáže relaxovať. „Ak fotím s modelkami a nejakým tímom, som nervóznejšia, ako keď fotím sama seba,“ priznáva umelkyňa.
Túži fotiť pod vodou
Skúsená Katka tiež pripája radu pre mladých, začínajúcich fotografov. „Radím, aby si vždy pred fotením skontrolovali, či majú nabitý foťák a dostatok prázdnych pamäťových kariet,“ smeje sa. Taktiež je potrebné veľa fotiť – konzistencia a dostatok času pre veci, v ktorých sa chceš zlepšovať sa totiž vypláca. „Veľmi by som si chcela vyskúšať fotenie pod vodou. Mám to v pláne toto leto. Tak uvidíme, či sa mi to podarí, pretože je to technicky veľmi náročné,“ odpovedá fotografka na otázku o svojich nesplnených fotografických snoch.
Aj Katarína má svoj fotografický vzor a je ním David LaChapell. „Jeho fotky sú iné, odvážne a majú aj hlbší zmysel. Nejde tam len o estetiku. Práve v tom je mojím vzorom,“ vysvetľuje talentovaná Cinová. „Veľmi mi nezáleží na tom, akú nálepku tomuto celému niekto d,á alebo či uzná, že to je, alebo nie je umenie. Pre mňa je to tvorivý proces, prostredníctvom ktorého môžem vyjadriť všetko, čo chcem, a to je pre mňa podstatné.“
Zdieľať na