#Žiadne stretnutie nie je náhodné. Osud nás neraz spojí s človekom, ktorý nás môže ovplyvniť viac, než by sme čakali. Tak to bolo aj v prípade Romeka „Robbieho“ Waismana, 81-ročného pána, ktorý vďaka nezvyčajnému stretnutiu opäť začal veriť v ľudskosť.
Nemáme možnosť vybrať si, do akej doby či rodiny sa narodíme. Romek, ktorý sa v mladosti „previnil“ tým, že bol Žid, vie o tom svoje. Toto previnenie malo vo vojnou zmietanom Poľsku pre väčšinu nevinných rodín priam fatálne dôsledky. Tie boli odvlečené do koncentračných táborov. To, že väčšina z nich neprežila, si pamätáme nielen z hodín dejepisu, ale i z množstva dokumentov, ktoré sú mementom zverstiev tejto doby.
Ako jeden z mála prežil

Romek sa ako 11-ročný dostal do koncentračného tábora v Buchenwalde, v ktorom strávil neuveriteľné 3 roky. Vďaka šťastným náhodám sa mu však podarilo prežiť toto peklo na zemi, z ktorého ho vyslobodila americká armáda.
„Keď prišla armáda, po prvýkrát som uvidel černocha. Netušil som, či som v nebi, alebo to, čo vidím, je naozaj skutočnosť,“ spomína starý pán. Černoch, ktorý mladého chlapca zachránil, sa volal Leon Bass. V tom čase mal 18 rokov. Chlapci si však nerozumeli, pretože Leon vedel len po anglicky a Romek zas po poľsky. Obaja si mysleli, že sa viac už neuvidia, ale osud mal s nimi iné plány.
Stretnutie so záchrancom mu zmenilo život

V roku 1983 sa Remek presťahoval do Kanady, kde začal používať meno Robbie. Keď pracoval v spoločnosti UBC, jeden z kolegov mu raz ukázal fotografiu z roku 1945, na ktorej bol práve Leon Bass. Chlapec, ktorý bol pre Remeka synonymom nádeje.
Obaja muži sa stretli a toto vonkoncom nepravdepodobné stretnutie ich dojalo k slzám. Keďže Robbie už vedel po anglicky, mohli sa do sýta porozprávať i keď slová neboli už také potrebné. Oveľa dôležitejšie bolo to vnútorné puto, čo ich spájalo. Obom to dalo nádej v ľudskosť a pochopenie, že i do pekla môže preniknúť lúč slnečného svetla.
„Stretnutie s Leonom mi pomohlo vysporiadať sa s hrôzami a traumami, ktoré som zažil. Je dôkazom toho, že na svete sa nedejú len zlé veci,“ spomína Robbie. Muži začali spoločne cestovať po USA, kde študentom stredných škôl hovoria o vlastných zážitkoch. Okrem toho, že je to pre nich terapia, ktorá im pomáha liečiť si traumy, má to i edukačný účinok. Pretože len tým, že budeme pamätať na svoju minulosť, nedovolíme, aby sa rovnaké zverstvá uskutočnili aj v budúcnosti. A to je to najpodstatnejšie.
ZASE LEN HOLOKAUST ? KDE SU TY KTORY VOJNU VYHRALI A ICH OBETE Už STE TRAPNY.
Židia vojnu prehrali?
heh
závidím mu tú pamäť na černošskú tvár – poznať ho po cca 40 rokoch???? neuveriteľné…..