Precious Plastic mení plastový odpad na cenný materiál: Návod, ako sa stať majstrom recyklovania majú aj pre teba

Tirsa van der Laan (autorka foto: Zuzana Z.)

#Aktivisti bijú na poplach, aby sme sa zamysleli nad naším spotrebiteľským správaním a tvorbou odpadu. V rovnakom čase vznikajú iniciatívy, ktoré ponúkajú rozmanité návody na riešenie. Jednou z nich je aj holandská komunita Precious Plastic.

Jej zakladateľovi Daveovi Hakkensovi sa nepáčilo, že plast sa povaľuje na zemi a v oceánoch. Našiel preto originálny spôsob, ako mu vdýchnuť druhý život. Komunita sa rozrástla na desaťtisíce členov, ktorí navzájom zdieľajú svoje know-how a robia našu planétu o niečo zelenšiu. Koordinátorka projektu Tirsa van der Laan zavítala na Slovensko a prezradila nám viac.

Z pohľadu Precious Plastic sú plasty vzácny materiál. To môže v dnešných búrlivých debatách znieť provokačne. Ale asi len do okamihu, kým nepochopíme základný princíp…

Presne tak. Precious Plastic nepodporuje výrobu plastov, ale na tie použité sa pozerá kreatívne. Zakladateľa projektu Davea Hakkensa hnevalo, že sa všade naokolo povaľovalo priveľa plastov, ktorý pre neho predstavoval cenný materiál. Plasty pochádzajú z fosílnych palív, a tie sa v prírode tvorili 10-tisíce rokov. Nevidel dôvod, prečo sa z nich stáva odpad. Ako vyštudovaný produktový dizajnér z nich túžil niečo vytvoriť, nemal však ako. S plastmi to nie je ako s kovom či drevom, pri ktorých zájdete do obchodu a kúpite si pílku alebo kladivo na ich spracovanie. Preto sa rozhodol vziať priemyselné stroje a zjednodušiť ich, aby sa dali používať aj v domácom prostredí. Sú cenovo dostupné a vyrobiteľné z ľahko dostupných materiálov. Stačí pozbierať odpadový plast, rozdrviť ho na kúsky, roztopiť, a následne mu dať novú, užitočnú tvár – či už vo forme kvetináčov, krytov na smartfóny alebo nábytku. Kreativite sa medze nekladú.

Dnes je z Precious Plastic celosvetové hnutie s viac ako 50-tisíc registrovanými členmi, a nehovoriac o tých neregistrovaných. Ako sa to podarilo?

Dave si povedal, že ak so zjednodušenými strojmi bude pracovať sám, nebude to mať taký dosah. Chcel všetko zdielať online a zdarma. Začal nahrávať videá, v ktorých vysvetľoval, ako postaviť stroje, pod akými teplotami sa plast topí a aký je na to vhodný. Všetko to bolo v roku 2013 nedostupné. Dostal veľa pozitívnych spätných reakcií, a tak sa rozhodol založiť open-source komunitu, kde by sa ľudia mohli porozprávať a radiť si navzájom. Dnes na stránke fungujú online fóra, môžete sa zaznačiť na mapu, a tak sa spojiť s ľuďmi s podobným zmýšľaním vo vašom okolí. Možno narazíte na niekoho, kto už stroje má, len potrebuje pomoc s výrobou alebo zháňa nejakú súčiastku. Na stránke sme založili aj bazár, kde výrobcovia propagujú svoje výrobky z použitých plastov – všetko bezplatne. Začať je niekedy ťažké. Je dobré podeliť sa o to, čo máte a čo viete, a na základe toho sa spojiť. Takmer každý týždeň nám na mapu pribudne nové pracovisko. Je skvelé sledovať tento rast.

Tirsa van der Laan (autorka foto: Zuzana Z.)

Ako fungujú zjednodušené stroje a čo dokážu vyrobiť?

Dá sa z nich vyrobiť takmer všetko. Jeden stroj drví plast na malé granuláty, ďalší má vytláčací lis, z ktorého vychádzajú tenké nite. Ukrajinská spoločnosť Zelenew z nich vyrába lampy. Granulát sa zasa dá roztopiť do rôznych foriem, a tak z neho vzniknú nové predmety. Z použitého plastu vieme vyrábať rôzne nosníky a tyče, ale aj dekoračné materiály ako kvetináče, nástenné hodiny, mydelničky alebo šperky. Užívatelia musia sami zvážiť, aké produkty sú potrebné v ich krajine, aby ich vedeli dostať medzi ľudí.

Dá sa takto recyklovať akýkoľvek plast?

Žiaľ nie, hľadáme však riešenie do budúcnosti. Aktuálne pracujeme najmä s dvomi druhmi – polyetylénom a polypropylénom. To sú tie, ktoré majú v recyklačnom piktograme čísla 2 a 5. S niektorými druhmi plastov je to však komplikované. Napríklad PET má špecifické teploty topenia a ak ich len o niečo prešvihnete, rozpadne sa. Pri strojoch sa síce teplota dá prispôsobiť, ale nedá sa kontrolovať presne na polstupne. Dave práve vyrába stroj, ktorý namiesto roztopenia vyrobí niť. Niekedy je lepšie plasty netopiť, ale ponechať ich v pôvodnom tvare a byť kreatívny. Ani polystyrén nie je vhodný na topenie, tu treba pracovať s tvarom, využiť upcycling. Pevne veríme, že v budúcnosti sa priemyselná výroba sústredí len na päť typov plastov namiesto stovky, ako je to teraz, aby bolo aj použitie strojov jednoduchšie.

Vytvorili ste open-source projekt, ktorý je dostupný pre všetkých. Niektorí ľudia ho využili tak, že postavili komunitné dielne, kam ľudia môžu priniesť plastový odpad a niečo si z neho urobiť. Ďalší si na týchto podkladoch postavili vlastný biznis. Ktorý z týchto rozmerov je pre projekt dôležitejší?

Myšlienkou projektu bolo povedať: Nech sa páči, tu to je, robte si s tým, čo potrebujete a dúfame, že to inšpiruje čo najviac ľudí, aby recyklovali. Čím viac ľudia vedia, tým lepšie si uvedomia, že plast je cenný.


Aká je tvoja úloha v Precious Plastic?

Som koordinátorkou projektu, ktorý je aktuálne už vo štvrtej verzii. Uplynulý rok Dave vyhral cenu 3 000 eur a rozhodol sa pozvať 40 dobrovoľníkov z celého sveta, aby u nás v Holandsku pracovali na rôznych témach, ako napríklad čo robiť so špinavými plastmi, ako stavať väčšie amatérske stroje, ktoré by dokázali spracovať viac plastu naraz a podobne. Prišla som to celé koordinovať, keďže to nemalo žiadnu štruktúru.

Čo si robila predtým?

Pracovala som pre komerčnú spoločnosť. Organizovali sme festivaly. Áno, presne také, ktoré produkovali veľa odpadu. Zatúžila som po zmene, a tak som sa rozhodla cestovať. V Strednej Amerike som pracovala ako dobrovoľníčka na mnohých projektoch, aby som zistila, čo ma najviac ovplyvní. Čoskoro sa z toho stali práve plasty. Pridala som sa k zaujímavému projektu Plastic Bottle Village.

O čo išlo?

Muž menom Robert Bezeau sa v Paname rozhodol postaviť celú dedinu z použitých plastových fliaš. Videl, ako sem prichádzajú lode s tovarom zabalenom v množstve plastu, žiadna loď s odpadom však neodchádzala. Rozhodol sa na to upozorniť pútavým spôsobom. Pozbieral vyše milión fliaš, ktoré sa povaľovali na pobreží, a dal si za cieľ postaviť z nich obytný hrad. Pomáhala som mu, viedli sme dlhé rozhovory a vtedy som objavila, aký problém máme. Začala som sa o plasty viac zaujímať, zapojila som sa aj do ďalších iniciatív ako Ocean CleanUp alebo Plastic Soup Foundation, v ktorej sa snažia zabrániť, aby plasty vstúpili do prírody. Postupom času som prirodzene objavila aj komunitu Precious Plastic.

Keď chce človek prejsť na ekologickejší spôsob života, musí sa na začiatku vzdať aj komfortu. Čo robíš pre zelenšiu budúcnosť ty, a čo si preto musela obetovať z pohodlia?

Zvykla som veľa cestovať lietadlom, nedávno som z Holandska na Slovensko cestovala 14 hodín vlakom. Po dlhšej dobe som si vybrala takúto možnosť a páčilo sa mi to. Niekedy máme pocit, že sa niečoho vzdáme, ale potom zistíme, že to nové je len iné. Keď to vyskúšame, niekedy nám to dá ešte viac. Zaujímam sa aj o zero waste a minimalizmus. Uvedomujem si, aký dopad na planétu má všetko, čo si kúpime, a to mi pomohlo uvedomiť si, že mnoho vecí nepotrebujem. Marketing, ktorý nás núti nakupovať, na mňa už nefunguje, lebo moje presvedčenie je vyššie. A toto „nechcenie“ vecí mi dáva aj určitý pokoj a oddych.

Ako bude podľa teba vyzerať naša planéta o desať rokov?

Keby to bolo na mne, o desať rokov by sme už v domácnostiach nevyužívali plasty. Stále by sme ich používali v medicíne či v priemysle, teda tam, kde sa dajú ľahko kontrolovať. Nekončili by v prírode alebo v našich telách. V ideálnom svete by sa už plasty nevyrábali z fosílnych palív.

A aké sú plány Precious Plastic do blízkej budúcnosti?

Plánujeme pekné projekty – jedno dievča z Nemecka nás požiadalo, či by sme v Bangladéši nezriadili pracovisko pre miestne ženy, aby tam mali svoje miesto a lepšie podmienky. V Eindhovene zasa pracujeme na susedskom projekte a aktívnom vzdelávaní – niekoľko mesiacov budeme zbierať odpad a potom z neho postavíme lavičky. Projekt aktuálne funguje najmä online, Dave chce dosiahnuť, aby nebol závislý len od neho. Má aj svoju základňu – veľkú halu, ktorú sme dostali od mestského úradu v Eindhovene. Po roku sa však odtiaľ musíme vysťahovať. Dave zvažuje, že odíde do Portugalska. Práve tu by chcel rozbehnúť Project Kamp. Ide o pokus vytvoriť prototyp nového typu nažívania, ktorý tvorí menej odpadu a je viac udržateľný. Chce kúpiť pôdu a domy a vytvoriť pracovisko, kde budú ľudia hľadať ekologické riešenia a zdieľať znalosti. V Holandsku je však pôda nesmierne drahá. Ak prídeme s dobrými riešeniami, opäť ich zverejníme, aby boli dostupné ľuďom na celom svete.

Čo by si poradila ľuďom, ktorým naša planéta nie je ľahostajná?

Pracujte menej, venujte sa viac vašim koníčkom a tomu, čo vás napĺňa. Takto zarobíte síce menej, ale budete aj menej nakupovať. Treba si uvedomiť, že aj keď nakupujeme dobre a zodpovedne, stále nakupujeme. Vsaďme radšej na minimalizmus. Myslím, že nás to urobí šťastnejšími a odľahčí aj planétu.

Odporúčame