#Na ten 11. november spred štyridsiatich ôsmich rokov obyvatelia Unína nikdy nezabudnú. Do inak pokojnej záhorskej dedinky totiž Martin neprišiel na bielom, ale na čiernom koni. A s ním aj nepochopiteľná smrť dvoch nevinných ľudí, zamestnancov miestneho roľníckeho družstva, ktorých si vyhliadli bezcitní vrahovia.
Dve telá, tri životy
Dvaja bratia, kŕmiči JRD Štefanov, si 11. novembra 1971 dopoludnia všimli, že za obcou je na ceste odstavené osobné auto. Zaregistrovali, že za volantom sedí nehybný muž a vedľa neho nehybná žena. Obaja boli zakrvavení a pravdepodobne mŕtvi. Kým prišla na miesto bratislavská výjazdová skupina, v okolí sa už hemžilo niekoľko desiatok ľudí, ktorí si prezerali auto s mŕtvymi. Zástup zvedavcov uzavrel cestu v oboch smeroch, preto museli policajti privolať posilu a zabezpečiť na ceste poriadok.
Ako sa ukázalo, v šedej Škodovke MB 1000 so senickou ŠPZ-kou sa nachádzal majiteľ vozidla Pavol Míšaný, 26-ročný mechanizátor JRD Unín. Sedel za volantom, sklonený nad rýchlostnou pákou. Vedľa neho sedela 30-ročná Celícia Flamíková, účtovníčka družstva, ktorá bola v tom čase vo vysokom štádiu tehotenstva a už o pár dní mala odísť na materskú dovolenku. Hlavu mala opretú o nosník dvier. Privolaný lekár nemohol robiť nič iné, len u oboch skonštatovať smrť.
Zastavil na znamenie
Čoskoro bolo jasné, prečo zamestnancov družstva ktosi zavraždil. Dvojica totiž v ten deň išla do senickej banky vyzdvihnúť peniaze, ktoré sa mali vyplatiť družstevníkom za vložený majetok pri vstupe do JRD. Suma 363 071 Kčs nebola na tú dobu vôbec malá. Peniaze mali byť uložené v čiernej koženej aktovke s uzamykateľným uzáverom. Keďže taška na mieste chýbala, nebolo pochýb, že v tomto prípade ide o lúpežnú vraždu s cieľom odcudziť hotovosť.
Súdny znalec pri predbežnej obhliadke tiel zistil, že Pavol Míšaný aj Cecília Flamíková boli zastrelení. Auto stálo na pravej strane cesty bez znakov brzdenia, so zasunutou rýchlosťou. Kľúč sa nachádzal v zapaľovaní, ale motor nebežal. Vodič očividne zastavil dobrovoľne, zrejme na znamenie. Predné dvere u vodiča boli len privreté, páchateľ alebo páchatelia teda strieľali buď cez otvorené okno u vodiča, alebo cez otvorené pravé dvere.
Vytipovali si ich už pred bankou
Aj vďaka výpovediam svedkov sa polícii podarilo vytvoriť pravdepodobný priebeh udalostí. Páchatelia si šedú škodovku a jej osádku vytipovali už pred bankou. Stáli so svojím autom – červenou Škodou 100, ktorá mala štátnu poznávaciu značku „B“, vtedy určenú pre vozidlá Verejnej bezpečnosti – pri neďalekom obchode, odkiaľ bolo na banku dobre vidieť. Hneď za Senicou družstevníkov zastavili, pričom sa predstavili ako pracovníci Bezpečnosti.
Vodiča informovali, že sa dopustil dopravného priestupku a budú ho ako príslušníci VB ďalej sledovať. Najskôr sa držali za vozidlom, potom ho predišli. Za obcou Štefanov auto opäť zastavili. Šofér zatiahol ručnú brzdu a stiahol okienko. V tej chvíli naňho vrah dvakrát vystrelil, rovnako aj na jeho spolujazdkyňu. Jeho spoločník potom ešte do každého z nich vpálil po jednej rane. Zo zadného sedadla páchatelia zobrali tašku s peniazmi a z miesta odišli smerom na Holíč.
Prvé stopy a dôkazy
Policajti zostavili popis páchateľov, pričom im opäť výdatne pomohli svedkovia. Na základe balistickej expertízy sa potvrdilo, že pri streľbe bol použitý bubienkový revolver Grand 590 ZKR, ktorý sa vyrábal v strojárenskom podniku v Uherskom Brode. Súčasťou kriminalistickej expertízy bol aj zoznam predajcov, ktorí na domáci trh dodávali uvedenú zbraň. Vďaka týmto poznatkom bolo vytvorených niekoľko verzií možných páchateľov. Policajti boli presvedčení, že ide o ľudí veľmi dobre oboznámených s kriminalistikou a kriminalistickými postupmi.
Už 20. novembra 1971 bola na poľnej ceste pri lesíku pred mestom Holíč nájdená ŠPZ značky „B“. Dalo sa predpokladať, že ide o tabuľku, ktorú použili páchatelia lúpežnej vraždy. Technici zistili, že tabuľka bola zhotovená amatérsky a za použitia tzv. obrubovačky. Nastriekaná bola bielou farbou a na čísla bola použitá čierna farba. Písmeno „B“ bolo vytvorené podľa šablóny.
24. novembra prišla z VB v Brne zaujímavá správa: Auto Škoda 100 červenej farby mal v dobe spáchania vraždy požičané istý Antonín Stašek z Podolia v okrese Uherské Hradište, zamestnaný ako vodič v JZD. Expertíza preukázala, že skrutky držiace ŠPZ majú na sebe zvyšky rovnakej farby, aká bola použitá pri výrobe falošných policajných čísiel.
Vrahov dostali za 17 dní
Stašek bol v minulosti niekoľkokrát trestaný, okrem iného aj za ilegálnu držbu zbrane. Preverovaním podozrivého polícia zistila, že 17. novembra, teda v deň vraždy, si kúpil Volgu za 103-tisíc Kčs. Ušetriť takú sumu za krátke tri roky, ktoré uplynuli od jeho posledného prepustenia z väzby, bolo prakticky nemožné. Prvý z dvoch páchateľov bol teda známy, chýbal druhý.
Falošné alibi mal Staškovi poskytnúť kamarát Ladislav Škrabal, jeho popis však nezodpovedal popisu svedkov. Príslušníci VB sa teda zamerali na Staškových spoluväzňov, najmä na kamaráta z Uherského Brodu Svatopluka Bardonka. A práve on bol svedkami, ktorí si všimli falošné auto v Senici a jej okolí, identifikovaný ako Staškov spolujazdec. Len sedemnásť dní od spáchania surovej lúpežnej vraždy boli všetci traja páchatelia obvinení. U Staška sa našli ďalšie ceduľky s falošnými ešpézetkami a v dome rodičov jeho manželky bolo ukrytých 70-tisíc korún.
V Škrabalovom byte bola schovaná škatuľka s rovnakým typom nábojov, aké boli použité pri vražde, a k tomu 55-tisíc Kčs v hotovosti. Bardonek mal vo svojom byte ukrytých ďalších 40-tisíc korún. Súd nad páchateľmi vyriekol nasledovný verdikt: Stašek a Bardonek trest smrti, ich komplic Škrabal, ktorý im zabezpečoval zbraň a alibi, 15 rokov odňatia slobody. Unínčania na strašnú udalosť spomínajú dodnes, pretože poznačila životy niekoľkých rodín. Pavol a Cecília boli pochovaní vedľa seba na miestnom cintoríne, Cecília aj so svojou nenarodenou dcérkou. Ich beštiálnu popravu dodnes pripomína spoločný pomník.
Zdieľať na