#Agrikultúra a potravinársky priemysel prešli v posledných rokoch veľkými zmenami. Stále rastúca populácia kladie extrémny tlak na farmárov a ťažké podmienky, ako suchá alebo potopy, sú čoraz častejšie. Preto musíme vymyslieť spôsob, ako spraviť farmárčenie budúcnosti efektívnejšie a lacnejšie. Pýtaš sa ako? Samozrejme pomocou technológií.
Všetko ovládajú počítače
Jedol si niekedy mandle? Táto plodina má úžasné nutričné hodnoty, pomáha pri chudnutí a takisto má úžasnú chuť. Mandle sú však veľmi lukratívna plodina a na jej pestovanie sa vyžaduje veľa vody. Holandský výskumník odhalil, že na vypestovanie jedinej mandle sa vyžadujú približne 4 litre vody. Človek za deň vypije len okolo dvoch litrov.
Technológie však prichádzajú na pomoc a pomáhajú farmárom sledovať, ako sa vyvíjajú jednotlivé plodiny a takisto aká je kvalita pôdy. Jednoduchý senzor vlhkosti pôdy im pomáha dávať pozor na to, čo sa v nej deje. Údaje zo senzoru sa posielajú do cloudu a počítače následne vyhodnotia, kedy je najlepší čas na jej polievanie.
Táto malá, ale účinná technika pomáha farmárom ušetriť približne 20% vody. Senzorov samozrejme pribúda a pestovanie sa stáva čoraz automatizovanejšie. V budúcnosti sa o to budú starať výlučne počítače.
Geneticky upravený losos je ponukou dňa
Genetické editovanie sa okrem pokrokov v medicíne dotklo aj toho, ako vytvárame nové odrody plodín. Presná genetická manipulácia nám dovoľuje pozrieť sa dovnútra DNA až na úroveň samotnej genetickej informácie. Tým pádom je pestovanie nových odrôd presnejšie a dovoľuje nám vytvárať nové a zaujímavé variácie. Táto technológia sa takisto využíva aj v ovocných sadoch, na lúkach či v kravínoch.
Zaujímavý je však geneticky upravený losos, ktorý rastie až 2-krát rýchlejšie ako normálne chovaný Atlantický losos, ktorý dorastie do dospelej veľkosti až za 30 mesiacov miesto 18. Nevýhodou je, že keby sa tieto ryby dostali do prírody, mohlo by to mať vážne následky pre celý ekosystém.
Vypestované mäso je zdravá a lacná alternatíva normálneho mäsa.
Mäso sa pestuje v laboratóriách už dlhú dobu. Doteraz sa však nepodarilo prísť na spôsob, ako ho urobiť lacno a vo veľkých množstvách. Mäso sa pestuje z buniek odobraných z nejakého živočícha, napríklad kravy. Potom sa dá do roztoku, v ktorom sú živiny a vhodné prostredie na rast buniek. Samozrejme najväčší problém je cena, ktorá je stále relatívne vysoká. Obyčajný burger ťa vyjde na 10 dolárov, čo je však pokrok z pôvodných 300 000 dolárov, čo bola cena v roku 2013. Prvé masovo vyrábané mäso má prísť na trh koncom tohto roku. Do Európy by sa mohlo dostať do roku 2020.
Drony robia poriadok na poliach
Drony na poliach nie sú žiadna novinka, no trh je zatiaľ relatívne malý. Dôvodom je hlavne vysoká vstupná investícia do dronu samotného a celkovej infraštruktúry. Bežná cena takejto hračky je okolo 10 000€. Za túto cenu si farmár vie dovoliť moderný dron s viacerými senzormi, pokročilými ovládacími funkciami a modernou aplikáciou na ovládanie.
Výrobcovia sa samozrejme hrajú s rôznymi dizajnmi a funkciami. Základný model postrekuje rastliny vodou, zatiaľ čo tie modernejšie zároveň monitorujú pôdu, ošetrujú rastliny, hľadajú odumreté časti rastlín či ochraňujú pôdu pred vtákmi. V budúcnosti budú v dronoch aj čipy s umelou inteligenciou, takže postupne budú farmy nahrádzať ľudí dronmi a inými strojmi s autonómnym ovládaním.
Chcel by si aj ty robota v záhrade? Ako vnímaš ty tieto technológie a ich možný dopad na spoločnosť? Zdieľaj s nami svoje myšlienky a postrehy dole v komentároch.
Zdieľať na