#Ísť do Španielska za krásnymi plážami či morom je síce fajn, avšak mnohým to pripadá byť nudné a nezaujímavé. To je aj prípad Petra Holíka (31), ktorý sa rozhodol vycestovať do tejto temperamentnej krajiny s jasným účelom – zúčastniť sa populárnej rajčinovej bitky. Aké to bolo, koľko ho to stálo a čo okrem toho zažil sa dozvieš v rozhovore.
Ako si sa vôbec dozvedel o rajčinovej bitke?
Dosť náhodne. Vedel som, že v Španielsku sa niečo podobné organizuje, ale nikdy predtým som nezisťoval konkrétne informácie.
Prezraď nám viac, kde presne sa konala?
Rajčinová bitka, alebo oficiálne La Tomatina festival sa konal v mestečku Buñol. Je to naozaj malé mesto, do 10 000 obyvateľov a nachádza sa približne 30 kilometrov od Valencie.
Rajčinová bitka – to znie dosť šialene. Ide vlastne o to, že ľudia po sebe v uliciach hádžu paradajky. Vieš, ako to celé vlastne vzniklo?
Výborná otázka, pretože sme to predtým ani my nevedeli. Ani samotní Španieli sa nevedia dohodnúť, kde je pravda. Niektorí hovoria, že história siaha až do roku 1945, kedy sa mladí chlapci zúčastnili karnevalu, kde mali ľudia na hlavách gigantické masky. Podgurážení spôsobili, že jednému z účastníkov pochodu zhodili masku a ten sa do nich pustil hlava-nehlava. Hádzal po nich všetko, čo mal po ruke. Keďže bola v blízkosti tržnica, začala sa zeleninovo-ovocná bitka. Nasledujúci rok si ľudia bitku naplánovali tak, že si doniesli svoje paradajky a vyprovokovali ju. Iní tvrdia, že festival začal kvôli hádke mladých chlapcov o jedlo. Čo sme sa dozvedeli z internetu bolo, že La Tomatina festival bol začiatkom 50-tych rokov dokonca zakázaný. Následné protesty každým rokom viedli k tomu, že ku koncu 60-tych rokov bol opäť povolený.
Čo ťa nakoniec viedlo k tomu, že si sa rozhodol festivalu zúčastniť?
Nechcel by si niekomu beztrestne hodiť rajčinu do tváre alebo do tela? (smiech) Ja teda áno! Som za šialené nápady a tento festival určite spadal do tejto kategórie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Mal si aj prehľad o výdavkoch? Koľko ťa táto sranda vyšla?
Vopred sme si museli cez internet zakúpiť registráciu, ktorú sme si vytlačili a priniesli na miesto konania – do Buñolu. Tam sme si prevzali náramky, aby sme sa mohli dostať na festival. Na výber boli viaceré balíčky za rôzne ceny. Napríklad, ja som si vybral balíček, kde som mal okrem vstupu v cene aj bezpečnostné okuliare a skrinku na veci. Kamarát, ktorý išiel so mnou mal, rovnako ako ja, okuliare, skrinku na veci a ešte si priplatil za originál La Tomatina tričko, ktoré aj tak zahodil, pretože bolo celé špinavé (smiech). Môj balíček stál 30 €.
Ako prebiehal festival?
Začiatok bol naplánovaný na 11:00. My sme si deň predtým prenajali auto vo Valencii. Do Buñolu však z Valencie jazdia aj vlaky turistické autobusy, špeciálne určené na tento festival. Po príchode do mesta sme si prevzali naše veci – pásky, okuliare a tričko. Následne sme sa presunuli nižšie za davom, kde boli policajti, zábrany a ohraničenia pre vstup. Policajti kontrovali nepovolené predmety, ako selfie tyče, stabilizátory na kamery a ostatné, akékoľvek väčšie a nebezpečné predmety. My sme cez kontrolu dostali mobil v plastovom vrecku na krk a gopro kameru. Potom sme sa dostali na dlhú uličku, kde sa začal rajčinový ošiaľ.
Ako si sa cítil počas bitky?
Úplne geniálne! Bolo tam veľa energie na jednom bode. Vzrušenie z toho, čo bude nasledovať. Nikdy nevieš, kto po tebe hádže, nevieš sa brániť, nevieš nič, len cítiš náraz a rozpučenú paradajku, ktorá ti steká po tele. Po pár minútach som si myslel, že to nie je nič hrozné. Pár rajčín som dostal do tela aj do hlavy, lietali zo všetkých strán ako odrazené guľky. Asi po pol hodine som bol celý špinavý, ale stále to bolo v prípustnej miere. Avšak krátko na to začali uličkou prechádzať nákladné autá s korbami, na ktorých boli ľudia hádžuci do davu množstvo paradajok. Vtedy sa začalo peklo. Nákladiaky urobili z popadanej zeleniny pretlak a ulica sa začala podobať na paradajkový kúpeľ. Týchto nákladiakov prešlo cez ulicu asi 5. Po hodine a pol sme totálne celí od paradajok opustili bitku.
Odhadom, koľko ľudí sa paradajkového pekla asi zúčastnilo?
Na mieste to možno ani tak nevyzeralo, ale dočítali sme sa, že tento rok sa La Tomatiny zúčastnilo vyše 20 000 ľudí.
Poďme prejsť od paradajok ďalej – čo sa podľa teba oplatí vidieť vo Valencii?
Podľa môjho názoru si každý nájde to svoje. Mne osobne sa páčil park Jardi del Turia s vyznačenými cestami pre cyklistov a bežcov, s veľa voľno-časovými ihriskami, nielen pre deti, ale aj pre dospelých, v podobe work-outov. Je naozaj veľmi rozľahlý, s pospájaný mostami, ktoré ústia priamo na hlavné ulice. Ten, kto má rád bio ovocie, zeleninu, ale aj ryby a mäso, všetko nájde na krásnom historickom Central Markete. Je to najznámejší trh v meste. Nadšencom histórie sa bude určite páčiť Plaza de la Virgen – námestie s katedrálou, bazilikami a fontánou s klasickou architektúrou a veľa kaviarňami. Potom Plaza de Toros, čo je vlastne býčia aréna v románskom štýle. Mne sa páčila aj Plaza del Ayuntamiento, ktorá sa nachádza pred mestskou radnicou. Je centrom všetkého. Konajú sa tu koncerty pod šírim nebom, v strede námestia je fontána, nachádza sa tu historická pošta a najviac turistov na meter štvorcový. Športoví priaznivci si prídu na svoje, ak sa rozhodnú pozrieť si Estadio de Mestalla, čo je domovský futbalový štadión netopierov z Valencie a pláž Playa de la Malvarrosa. Ak si budeš prenajímať auto, odporúčam výlet do mesta Cullera, ktoré je 50 km od Valencie.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo ťa najviac dostalo, alebo naopak, pobúrilo?
Určite ma dostala celková atmosféra mesta. Stretli sme veľa príjemných ľudí, Slovákov aj Čechov. Najviac sa mi páčila bezpečnosť v uliciach a nočný život. Bezpečne som sa cítil aj o polnoci v parku, kde sa stále hemžili cyklisti, bežci a prechádzali sa ľudia. Vyzdvihol by som množstvo cyklistických chodníkov v centre a v okolí. Na prepravu sa tu využívajú najmä bicykle a elektro-kolobežky, s ktorými nie je problém ani cez dopravnú špičku, a to najmä vďaka spomínaným cyklo-chodníkom. Majú perfektné pokrytie a sú dobre oddelené a vyznačené od hlavnej cesty. Na druhej strane, nie že by ma to pobúrilo, ale skôr sme boli sklamaní z metra. Frekvencia jednotlivých spojov bola cez deň bežne aj 20 minút. Na obranu metra musím rozhodne povedať, že bolo upravené a čisté, a takisto aj celé mesto a centrum.
Je nejaké jedlo, ktoré odporúčaš ochutnať?
Medzi typické španielske jedlo sa radí Paella, no mňa veľmi neoslovila. Skôr mi chutili plnené taštičky Dempanadas a nápoj Horchata.
Aké sú tvoje ďalšie cestovateľské plány?
V októbri idem do New Yorku a do Chicaga. Čo sa týka podobne uleteného festivalu, tak nemám zatiaľ vyhliadnutý žiadny. Napriek tomu som za každú srandu a išiel by som takmer do čohokoľvek.
Zdieľať na