#Na krásnom jazere v Badene kačky rozvírili obojstranné plávajúce fotografie Philippa Bourseillera. So svojím tímom putoval 30 rokov cez najväčšie ľadovcové úseky sveta, aby zvečnil tie, ktoré zostávajú nedotknuté. Vedci pritom odhadujú, že väčšina ľadu z Himalájí zmizne do roku 2035. Kto chce, vidí krásu ľadovcov na oceľovomodrom pozadí umocnenom odrazmi jazera. Kto sa túži ponoriť pod hladinu, vidí hrozbu, ktorá sa napĺňa aj v okamihu, keď čítaš tieto riadky. Presne o to fotografickému festivalu La Gacilly ide, aby si každý návštevník odniesol to svoje. My sme sa v Badene boli pozrieť a prezradíme ti, ako to tam vyzeralo.
Z Francúzska až do Rakúska
Fotografický festival La Gacilly založil pred 16 rokmi vo svojom rodisku majiteľ svetoznámej kozmetickej firmy Jacques Rocher. Odvtedy do záhonov ruží, na obytné domy, parky aj brehy potokov, každoročne zasadzuje stovky nových fotografií podľa aktuálnej témy tak, aby harmonizovali s prostredím. La Gacilly sa dnes zaraďuje k najväčším fotografickým festivalom Európy a z neveľkej dedinky tak urobil mekku fotografie.
Keď významný rakúsky fotograf a knižný vydavateľ Lois Lammmerhuber bretónsky festival po prvý raz osobne navštívil, posolstvo spojenia fotografie a vzťahu človeka k prírode považoval za také silné, že sa rozhodol ho presťahovať do rakúskeho Badenu, len kúsok za našimi hranicami. Prvý ročník festivalu s témou I love Africa dopadol uplynulé leto na výbornú. Tento rok sa koná opäť a 7 kilometrovú trasu plnú dych berúcich fotografií si môžeš vychutnať aj ty. Dostaneš sa tam električkou spred Viedenskej štátnej opery aj množstvom vlakov, ktoré premávajú takmer každú polhodinu.
Óda na Zem
Témou je Óda na Zem a skutočne môžeš precestovať celý svet. Vďaka fotografiám Michaela Nicholsa budeš s primátmi v džungli, na nostalgických záberoch Emila Gataullina v Rusku, na momentkách Dalajlámovho tlmočníka Matthieua Ricarda v Tibete a vyše 50-ročnej práci Brazílčanky Claudie Andujar vo svete pôvodných obyvateľov pralesa, pri riekach Orinoko a Negro.
Festival prináša veľa kontroverzných tém, ktoré reflektujú náš vzťah k prírode. Nemecký fotograf Olaf Otto Becker sa rozhodol zmapovať nepochopiteľný paradox – najprv rúbeme krásne lesy, ktoré využijeme vo vlastný prospech a pohodlie a následne vytvárame prostredia, ktoré sa snažia imitovať les. Umelo vytvorená zeleň v nákupných centrách či na letiskách sa pritom nikdy nevyrovná zložitému ekosystému, aký dokáže vytvoriť len Matka Zem.
Créme de la créme žurnalistickej fotografie
Fausto Podavini sa vo svoje sérii Koniec sveta pozrel na údolie rieky Omo v Etiópii. Nedotknutá, divoká a vyše 800 km dlhá, roky priťahovala dobrodruhov bažiacich po unikátnych zážitkoch. Všetko sa zmenilo v roku 2008, kedy etiópska vláda schválila výstavbu ozrutnej priehrady. Tá spomalila tok rieky natoľko, že narušila život a zvyky miestnych poľnohospodárov, pastierov a rybárov a viedla k vysídleniu 100-tisíc pôvodných obyvateľov. Fotografie zobrazujú, ako sú ženy nútené k prostitúcii, alebo muži z nedostatku práce prepadajú alkoholizmu.
Podobnej téme sa venuje aj Miquel Dewever-Plana. V Guyane, v srdci Amazonskej džungle, domorodí Američania prevažne v tínedžerskom veku, vo vysokej miere páchajú samovraždy. Počet úmrtí dosiahol takú hranicu, až sa začalo hovoriť o samovražednej epidémii. M. Dewever-Plana sa preto na 3 roky začlenil do každodenného života kmeňov Wyancov, Wayapisov a Tekosov, aby popri tvorbe zaujímavých portrétov zistil čo najviac o miestnej traume z kolonizácie Západom.
Pod holým nebom stoja aj fotografie legendy ikonického magazínu National Geographic Michaela Nicholsa, ktorý zachytil každodenný kolobeh života zvierat v divokej prírode či dvanásťnásobného víťaza World Press Photo Brenta Stirtona, ktorý zmapoval beznádejne romantickú, a napriek tomu obdivuhodnú snahu Etiópčanov o zalesnenie kultových afrických hôr zničených čínskou aktivitou. Za posledné desaťročie miestni aktivisti vysadili takmer 20 miliónov stromov na mieste, ktoré od roku 1970 stratilo viac ako 90% lesov.
Výjavy ako zo sna
K vizuálne krásnym výstavám nesporne patrí aj tá od ikony súčasnej fotografie Karen Knorr, ktorá vo svojej krásnej aj znepokojivej sérii Bájky priniesla líšky, žirafy, pávy aj diviaky do nádherných indických palácov, múzeí, honosných víl a chateaux. Pohrala sa tak s hranicou reality a fantázie. Američania Robert a Shana ParkeHarrison vo svojich surreálnych fotografiách navštívili snový kraj niekde za siedmimi horami a dolinami. Na fotografiách, ktoré na stenách kostola pripomínajú fresky, sa ich hrdinovia snažia o zvláštne ciele, ako natiahnutie trávnika na neplodné pole alebo uhasenie požiaru vodnými balónikmi.
Silný odkaz
Nemenej zaujímavá je výstava World Press Photo, ktorá sa ako jediná koná v interiéri, v krásnej biedermeierovskej budove, ktorú sprístupnili špeciálne na tento účel. Zobrazuje vyše 60 ikonických víťazných fotografií od počiatku súťaže až dodnes.
V septembri do Badenu zavíta vzácny hosť – známa aktivistka a primátologička Jane Goodall, ktorá v nedávnom rozhovore povedala pamätné slová: „Každý jeden človek deň čo deň ovplyvňuje planétu. Môžete si vybrať, čo si kúpite a odkiaľ to bude. Ale čo musíte urobiť ako prvé, aby to celé fungovalo, je zmierniť chudobu. Pretože keď ste veľmi chudobný, vytnete posledný strom a zabijete aj posledného slona, len aby ste prežili.“
Festival potrvá do 30. septembra a vstup na všetky výstavy pod holým nebom je voľný. Zostávajúci sprievodný program nájdeš tu. Tak nasadni na vlak a zaži tento jedinečný festival na vlastné oči.
Zdieľať na