#Cestovanie je fenomén dnešnej doby. Je úžasné, že v jeden deň si bookneš letenku a na druhý si na opačnom konci zemegule. Hoci sa do povedomia dostáva stále viac a viac sólo cestovateľov, treba uznať, že vo dvojici to má najkrajšie čaro.
Svoje o tom vie aj Veronika a Karol, mladý pár, ktorý tvorí naozaj zaujímajú dvojicu. Ona miluje akékoľvek dobrodružstvo, on naopak nerád vychádza zo svojej komfortnej zóny. Napriek tomu majú cestovateľský blog. Prečítaj si viac a pokochaj sa fotografiami, ktoré sú fakt parádne!
Ahojte! Spolu tvoríte blog She makes me travel. Ako by ste sa opísali ľuďom, ktorí vás nepoznajú?
Karol: Dvaja ešte stále mladí banditi, ktorí spojili nespojiteľné. Jeden bandita z východu, alias turbo, druhý zo západu, známy ako leňochodov zen. Mix kultúr, zrážka svetov, kognitívna disonancia, jing-jang, nebíčko a čertova noha. Dobré víno, kompromisy, cestovanie, móda a slow style. Dve farebné plastelíny s rozdielnou teplotou. Opisujeme rovnaký zážitok ako krásny a šeredný, neodmysliteľný a zbytočný, posúvame svoje hranice za svoje hranice. Ukazujeme, ako sa dá, keď sa nedá, prečo menej je viac a načo vstávať, keď spíš.
Veronika: Myslím, že to Karol vystihol presne. Ešte teda doplním, že sme Veronika a Karol a dokopy máme 63 rokov.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Aby sme v tom mali jasno… vy tvoríte pár. Je to tak?
Karol: Tvoríme. Aj keď je polooblačno, aj keď je jasno. Stále tvoríme. Aj pár. A ešte k tomu vytvoríme pár dobrých článkov a fotiek ročne.
Ako vznikla myšlienka založiť spoločný cestovateľský blog?
Veronika: Nečakane. Na konci roka 2014 sme tak trochu proti Karolovej vôli odchádzali na našu prvú exotickú dovolenku na Srí Lanku. Chcela som ho podpichnúť, a tak som mu na Vianoce darovala cestovateľský denník. Prekvapilo ma, že do neho poctivo každý deň písal svoje zážitky. Po návrate domov som si ich prečítala a zdali sa mi veľmi vtipné. Povedala som mu, že by ich mohol vydať, no vôbec sa mu do toho nechcelo. Miesto toho navrhol, aby sme si založili blog.
V čom sa odlišujete od ostatných cestovateľských blogov, ktoré na Slovensku vyrastajú, doslova ako huby po daždi?
Veronika: Keby sme si blog založili hneď vtedy, keď to Karol navrhol, mali by sme to o čosi ľahšie. Nebolo ich ešte toľko ako dnes. Máš pravdu, je ich už ako húb po daždi. Práve preto sme chceli priniesť niečo nové, čo ešte žiaden travel bloger na Slovensko nepriniesol. A tak vznikol She Makes Me Travel, blog z pohľadu človeka, ktorý cestovanie miluje a človeka, ktorý ho skutočne nemá rád. Preto na ňom nájdete aj vtipné príbehy nedobrovoľného cestovateľa. Poukazuje na všetky tie tienisté stránky, o ktorých sa často nehovorí.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Kde ste strávili vašu úplne prvú dovolenku?
Veronika: Vybrali sme sa spolu do Tatier. Bolo to pred ôsmimi rokmi. Dodnes si pamätám, ako som sa tešila, keď som na jednom zľavovom portáli našla ubytovanie v krásnom kaštieli. Vtedy sme ešte nemali auto a mne ani nenapadlo pozrieť sa na mape, ako ďaleko je kaštieľ od vlakovej stanice. A tak sme peši, uprostred horúceho júlového dňa, ťahali za sebou obrovský kufor asi dva kilometre po hlavnej ceste.
Keďže Karol nerád cestuje, nie je to od teba trošku sebecké, že ho berieš so sebou?
Veronika: Ja sa na to dívam tak, že mu vlastne robím službu. Stále mu posúvam hranice komfortnej zóny. Vďaka mne je silnejším a skúsenejším človekom, so širším rozhľadom, bohatý na rôzne kultúrne a spoločenské zážitky. Obhájiť si to viem krásne, že? (smiech).
Cestovanie je dnes absolútny fenomén. Čo na ňom Karol nemá rád?
Karol: Úplne všetko. Celý ten proces – od balenia, státia na zastávkach, kupovania lístkov, sedenia v lietadle, hľadania internetu na letisku, hľadania východu, hľadania Niky, chodenia, blúdenia, čakania… vláčiť tašky, techniku a jesť kinedryl. Nemám to rád.
Keď si otvoríme váš blog, máte tam zaujímavý fakt – zamietnuté destinácie, ktorých je až 31. O čo ide?
Veronika: Je to také počítadlo Karolových osobných povstaní a nesúhlasov. Na veľa výletov sa mi ho podarí presvedčiť a ľudia tak majú pocit, aká som v tom svojom cestovateľskom snažení úspešná. Pravda je však niekde uprostred a ja to vidím skôr tak, že som neúspešná. Ak sa ale úspech meria počtom pokusov, tak som jednoznačný víťaz.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Naopak, navštívili ste až 35 krajín. Ktorá vás nadchla najviac a čím? A ktorá je podľa vás preceňovaná a neohúrila vás?
Karol: Nadchla ma Ázia, prírodou a ľuďmi. Neohúrilo ma Maroko. Je to, samozrejme, individuálne, no ja som z tejto krajiny, respektíve z toho mála, čo som videl , mal zmiešané pocity. Som z nej celý popletený. Kontrasty, mnoho ľudí na trhu, každý vám niečo ponúka, veľa farieb, zvukov, vôní, unavené ťavy, uviazané opice, prekvapené kobry a presladený čaj. K tomu obrovské bludisko uličiek a toho sa ja bojím. Ľahko sa strácam.
Veronika: Toto je najťažšia otázka, ktorú dostávam. V každej jednej krajine nachádzam niečo, čo ma ohúri natoľko, že sa túžim vrátiť. Či už je to príroda, história, kultúra, jedlo, víno alebo ľudia. Ak by som však musela vybrať jednu, asi by som sa rozhodla pre Srí Lanku. Bola to prvá ďaleká destinácia, ktorú sme navštívili a všetko bolo pre nás úplne nové. Nové chute, nové vône, nová klíma, noví ľudia. Keby sme ako prvú navštívili inú, pre nás exotickú krajinu, asi by to bola ona. Prvý raz je prvý raz. Takú, ktorá by ma neohúrila, som však ešte nenavštívila. Čo ale vnímam ako trochu preceňované mesto, je Bangkok. Neočaril ma tak, ako som čakala. Je to veľmi zaujímavé miesto plné krásnych chrámov, ale mne stačilo raz.
Cestujete výhradne na vlastnú päsť, alebo využívate aj služby cestovnej kancelárie?
Veronika: Doteraz sme spoločne cestovali iba na vlastnú päsť, ale Karolov sen je zažiť all inclusive dovolenku s cestovkou. Iba byť a o nič sa nestarať. Ráno skoro nevstávať, nehľadať reštaurácie, neriešiť krízy. Len relaxovať pri bazéne s knihou v ruke. Teraz mám pocit, že by som mu to mala dopriať.
Koľko stála vaša najdrahšia cesta a kam to bolo? Spomínate si, koľko vás vyšla aj tá najlacnejšia?
Veronika: Doteraz najdrahšia cesta nás stála spolu približne 3 500 eur, keď sme necelý mesiac cestovali po Ázii. Najviac stáli letenky, keďže sme navštívili štyri krajiny a niektoré prelety sme mali počas vianočných sviatkov, keď sú ceny vyššie ako inokedy. Najlacnejšia bola dovolenka v Bosne a Hercegovine. Tam tú sumu presne povedať neviem, keďže sme sa hneď presúvali ďalej do Chorvátska a zaevidované to mám dokopy. Bosna je však na európske pomery veľmi lacná. Priemerne zarábajúci Slovák sa tam vie ľahko cítiť ako kráľ. Lacno sa mi podarilo výletovať aj v Nórsku – predĺžený víkend s rozpočtom okolo 200 eur, alebo na Islande, kde som týždeň cestovala s budgetom 600 eur. V týchto cenách sú zahrnuté aj letenky.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Nosievate si z ciest suveníry?
Veronika: Keďže podporujem zodpovedné cestovanie, z každej cesty sa snažím priniesť niečo, čím podporím miestnu ekonomiku. Väčšinou sú to hand-made výrobky – kabelky, oblečenie, doplnky, alebo tiež niečo dobré do kuchyne, ako čaje, káva či korenie.
Aký najhorší/najlepší/najdivokejší zážitok ste zažili vďaka cestovaniu?
Karol: Najhoršie sú hodiny v lietadle. Alebo 10 hodín v autobuse do Kambodže. Najlepšie sú pláže, jedlo a spánok v pohodlnej posteli. Najdivokejšie je prejsť cez cestu vo Vietname.
Veronika: Najhorší zážitok z cestovania je pre mňa vidieť turistov, ktorí si nevážia krajinu. Keď robia neporiadok, ničia majetok, sú bezohľadní, nerešpektujú kultúru a zvyky. Vtedy sa hanbím, že aj ja som turista. Najlepších zážitkov je mnoho, ale úplné zimomriavky som mala pri pozorovaní polárnej žiary na Islande. Celý výlet na Island, kam sme sa s kamarátkou vybrali, v podstate s dvoma cudzími chalanmi, bol neskutočné dobrodružstvo. Na zamrznutom jazere sme dokonca míňali štáb Rýchlo a zbesilo, ktorý tam práve filmoval. S týmto zážitkom raz budem machrovať pred vnúčatami. Tie ale asi už nebudú mať šajn, o čom hovorím…
Na cestách treba počítať aj so zraneniami. Vy ste ich mali 2. Ako ste to riešili? Boli ste poistení?
Veronika: Poistení sme vždy, ešte som si nedovolila vycestovať bez toho. Najmä nie pri našom šťastí. Na jedno zranenie spomíname dodnes so slzami v očiach. Teda skôr Karol. V Slovinsku sme sa vydali zlaňovať vodopády. Niekedy sa dole vodopádom spúšťate na lane, niekedy treba aj skočiť. Hneď pri prvom skoku Karol dopadol tak nešťastne, že si zvrtol členok. Ďalšie dve hodiny tejto bláznivej aktivity teda prežil v bolestiach. Zvládol to veľmi hrdinsky.
Čo netradičné vám nikdy nesmie chýbať v batožine? A naopak, čo ste sa naučili nebrať?
Veronika: Na mesačnú cestu po Ázii si Karol pribalil akési učebnice. V tom čase ho viac začali lákať servery a kadejaké blikajúce diódy. S veľkým nadšením si o nich čítal. Bol presvedčený, že si bude čítať aj v lietadle a vždy, keď náhodou nastane chvíľka voľna. Konečne nastala tá chvíľka voľna, týždeň na jednom mieste na pláži. Karol sa hneď tak spálil, že ďalšie dni bol rád, že je rád. A tak sme si vozili po Ázii učebnice, do ktorých sa sotva pozrel. Naučili sme sa nebrávať nič navyše, to sa týka najmä mňa. Na Srí Lanke som mala toľko šiat, topánok a doplnkov, až som sa sama sebe smiala. Odvtedy sa balím ozaj s rozumom. Na jednej ceste sa mi dokonca už stalo aj to, že som si priala mať toho viac.
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
Čo vy a Slovensko? Ako vnímate našu krajinu po toľkých precestovaných miestach?
Veronika: Čím viac sme cestovali do cudziny, tým viac sme si na jednej strane začali Slovensko vážiť. Na strane druhej sme ho zatúžili aj lepšie spoznávať. Dnes už máme pomer medzi zahraničnými a domácimi výletmi naklonený práve domácim smerom.
Je podľa vás naša krajina príťažlivá aj pre cudzincov? Aké miesta by ste im odporučili?
Veronika: Slovensko má obrovský cestovateľský potenciál. Veľmi často mnohí cestujú do zahraničia za vecami, ktoré máme doma na dosah – krásne hory, bohatú históriu, termálne vody, úchvatné jaskyne, číre jazerá, moderné mestá, skvelú gastronómiu. A raz som počula krásnu legendu o tom, že Slovensko má aj more, akurát že ukryté pod zemou. Cudzincov by som vzala, z tých v zahraničí menej populárnych miest, do jaskýň Slovenského krasu, do oravskej prírody, na Kremnické Bane a do Pienin. Určite by som im poradila aj klasiku ako Tatry, Slovenský raj, Bratislavu, Košice, Banskú Bystricu, Bardejov či Banskú Štiavnicu.
Aké sú vaše plány na leto? Kam sa najbližšie chystáte?
Veronika: V lete zvykneme cestovať najmä po Slovensku a okolí, nie sme veľkí fanúšikovia typických európskych letovísk v hlavnej sezóne. Tento rok sa napríklad chystáme na roadtrip po Poľsku, na čo sa už nesmierne teším. Radi by sme autom prešli až na sever k moru, z obrázkov to vyzerá veľmi idylicky, tak si to tam mám chuť obzrieť.
Zdieľať na