#Slovenský rap je už nielen dospelý, ale má aj nahrávky, ktoré by sa dali bez problémov označiť za legendárne. Či už to je E.R.A. od Kontrafakt, ranné počiny Názvu stavby, kompilácia Zvuk ulice alebo debut Trosiek z roku 1997. Práve ten sa stal historicky prvým rapovým albumom na Slovensku, ktorý vydalo veľké vydavateľstvo.
V seriáli Hashtag.sk nazvanom Naj slovenská hudba sa po albume Krajina roviny Jany Kirschner dnes budeme venovať platni Trosky, ktorá minulý rok oslávila 20 rokov. Navyše, sprevádzajú ju koncerty obnoveného dua a tiež reedícia na vinylovej platni.
Z Calexity do sveta
Trosky pochádzajú zo Zlatých Moraviec, vďaka Vecovi známych tiež ako Calexity. Korene Trosiek tak siahajú už do začiatku 90. rokov, keď začali Vec a Midi hrať s gramofónmi. V Zlatých Moravciach vtedy pôsobila kapela Wreckage of Humanity, ktorá tancovala a v ktorej začali pomaly rapovať po slovensky. Práve k nej sa dvojica pričlenila, aby do ich zvuku priniesla skrečovanie.
Práve práca s vinylmi bola pre Trosky zlomová. Od začiatku netúžili byť rapermi. Svoje sample hľadali na starých platniach, zapisovali si ich do notesu. Takto sa do zvuku Trosiek dostali referencie na starú slovenskú hudbu. Ako Vec o množstvo rokov neskôr rapoval na svojom sólovom albume: „Tak jak v Amerike samplujú Marvina Gaya, ja si s hrdosťou požičám skladby od Vaša Patejdla.“ Na debute Trosiek tak počuť Elán, legendárnu hlášku To sme my spieva Marika Gombitová z Modusu, vysamplovaný je aj Dežo Ursiny a jeho Baby Do Not Cry.
Na Zvuku ulice
No to už trocha predbiehame. Prvou skladbou, ktorá sa dostala do uší, vtedy ešte pomerne uzavretej hip-hopovej komunity, bolo Tozmemi. Tú zaradil Dávid zo Senca na kompilačnú kazetu Zvuk ulice, ktorá definuje toto obdobie slovenského rapu a na ktorej sa stretlo niekoľko budúcich lídrov scény.
„Nemali sme žiadne koncerty, len tú jednú skladbu. Na základe nej nám zavolali, či by sme nenatočili demo,“ spomína Midi v českom dokumente 20ers na počiatky toho, z čoho vznikol album Trosky a spoluprácu s vydavateľstvo Sony BMG. „Ale dopredu vedeli, že nás chcú vydať. Tá skladba ich dostala.“
Pražské kazety
Trosky tak nahrali svoj album v Prahe. Najskôr v podobe dema, ktoré kopírovali na staré kazety z vydavateľstva a bez názvov skladieb ich šírili z ruky do ruky po Prahe. Podľa ich slov išlo vlastne o streetmarketing.
Netreba zabúdať na to, že pražská scéna v tom čase žila o niečo viac, ako tá slovenská. Pôsobili tam mená ako PSH alebo WWW, ale tiež Chaozz. Ten bol v tom čase odsudzovaný práve za to, že sa nechal podpísať veľkým vydavateľstvom. Zvyšok rapovej scény ho považoval za zapredancov a komerčákov.
Trosky nechceli ísť touto cestou. Možno aj preto má ich album po 20 rokoch viac nádych undergroundu, ako zmieňovaný Chaozz. Ten sa mimochodom pred pár mesiacmi obnovil rovnako ako Trosky.
Jeden album a dosť
Trosky už potom ďalší album nenahrali. Midi sa presťahoval zo Zlatých Moraviec do Prahy, kde pôsobil hlavne ako promotér. Vec sa presunul do Bratislavy a začal pracovať na vlastných veciach, ako DJ, raper aj producent. Napriek tomu rozpad Trosiek neprišiel v nepriateľskej atmosfére. Midiho funkcia v kapele nikdy nebola tak výrazná, rapovanie, texty aj väčšina produkcii totiž bola na Vecovi a tak je podľa neho prirodzené, že si zaviedol novú značku.
No na Trosky sa nezabudlo a to nielen preto, že išlo o prvý veľký slovenský rapový album. V prvom rade išlo o mílník, ktorý po rokoch znie možno trochu úsmevne, no zďaleka nie trápne.
Silná atmosféra aj po dvoch dekádach
Ako vyzeral rap pred 20 rokmi? Nebol ostrý ako britva, frázovanie nebolo dotiahnuté, všetko znelo sympaticky jednoducho a naivne. Aj preto cítiť z jediného albumu Trosiek takú silnú atmosféru.
Na albume, ktorý sa konečne minulý rok legálne objavil tiež v digitálnych formátoch i na platni cítiť ten príjemný vývoj. Od skúšania v pivnici domu Vecových rodičov, cez nahrávanie mladých chalanov v pražskom štúdiu až po veľký návrat na pódiá v roku 2017.
Zdieľať na