Naj slovenská hudba: Obrátila sa popu chrbtom, vzniklo odvážne zvukové dobrodružstvo

Slnko Records/PR photo

#Keď nejakého slovenského interpreta podpíše veľké vydavateľstvo, znamená to preňho množstvo kompromisov, ale zároveň komfort a akési záchranné koleso. Na Slovensku máme však aj ukážky interpretov, ktorí sa s tým nezmierili a išli si vlastnou cestou.

V novom seriáli Hashtag.sk nazvanom Naj slovenská hudba sa budeme venovať tým najzaujímavejším slovenským albumom posledných dekád. Dnes rozoberieme album Krajina rovina Jany Kirschner. Ten, osem rokov po jeho vydaní, patrí k najodvážnejším slovenských nahrávkam hudobníkov zo slovenskej popovej scény a príkladom, že veci sa dajú robiť inak.

Od prvých sekúnd

Prečo je Krajina rovina tak špeciálna napovie už prvých pár sekúnd albumu a skladby Ty a ja. Jemná elektronika, výrazný elektrický klavír a vokálne frázovanie, ktoré znie akoby nahraté mimo profesionálneho štúdia. A k tomu Janine komentáre smerom k réžií. Toto nie je pop-rock jej prelomového albumu V cudzom meste, ale objavovanie nových teritórií.  Je to zvukové dobrodružstvo, kde sa tradičné nástroje stretávajú s netradičným prístupom a jemným elektronickým korením.

„Na slovenské pomery to nie je bežný album. Takúto nahrávku si nedovolí urobiť interpret, ktorý sa pohybuje v bežných mainstreamových hraniciach,“ povedala Jana Kirschner po vydaní v rozhovore pre agentúru SITA. „Možno to pre niekoho bude naozajstný šok. Po trinástich rokoch fungovania v istých hraniciach som ale mala chuť urobiť niečo iné a prípadne aj riskovať. Som presvedčená, že je to správne, aj keď mi to zatvorí nejaké brány a nebudem mať poslucháčov od šiestich do osemdesiatich rokov.“

Exportnejší ako Shine

V prípade Krajiny roviny je tak zaujímavé, čo jej predchádzalo a do čoho vyústila. Pred jej nahrávaním strávila Jana Kirschner niekoľko rokov v Londýne, kde pod zahraničnou produkciou tvorila album Shine. Ten mal byť projektom, ktorým prerazí za hranicami. Jej vydavateľstvo ju totiž videlo ako novú Norah Jones. Nakoniec v zahraničí nedostal toľko podpory, no paradoxne, Krajina rovina, ktorá bola celá po slovensky, znela dobrodružnejšie a tak omnoho exportnejšie, ako popová platňa Shine.

Zahraničný zvuk

Dôležitým človekom bol producent Eddie Stevens, ktorý sa neskôr stal jej životným partnerom. „S Eddiem sme sa osobne stretli počas toho, ako bol na svetovom turné so Zero 7. Priletel z Berlína do Prahy, odtiaľ sme ho viezli na Moravu a tam sme nahrali za päť dní album. Potom šiel z Brna do Prahy a odtiaľ do Izraela opäť hrať so Zero 7. Malo to veľmi rýchly sled,“ popisuje spoluprácu s britským hudobníkom Kirschner v citovanom rozhovore.

„Eddie je zázrak, je veľmi otvorený. Nezažila som ani raz, aby v štúdiu na niečo tlačil. Nehovorí po slovensky a tak som nikdy nerozumela tomu, ako je možné, že úplne presne chápe tie skladby. Cítil tú hudbu, aj keď nerozumel slovám. Eddie nejde po forme, ale skôr hľadá hĺbku. Snaží sa používať iné prístupy, odlíšiť jednotlivé piesne.“ Uvoľnenosť a slobodu je zároveň aj cítiť vo výslednom zvuku albumu, ktorý prišiel na trh 31. mája 2010.

Začiatok zmeny

Krajina rovina tiež znamenala začiatok hudobnej obrody Jany Kirschner. A zároveň koncom jej spolupráce s veľkým vydavateľom. Následný projekt – albumy Moruša biela a Moruša čierna vydala pod nezávislou značkou Slnko Records. Na nich Kirschner pokračuje v tom, čo začalo na Krajine rovine. Skladby už nemusia mať 3,5 minúty, aby ich hrali rádia, nemusia byť tvorené v klasickej rockovej zostave spev-gitara-basa-bicie, nemusí sa v nich opakovať dookola sloha s refrénom. Niektoré z nich si dokonca vystačia len s opakovaním jedného slova.

Universal Music

No ako sa dalo čakať, s Krajinou rovinou malo vydavateľstvo problémy, keďže sa mu zdala málo komerčná. Vadila im napríklad dĺžka skladieb (niektoré sa približujú až k desiatim minútam), prípadne dlhé inštrumentálne pasáže: „Pôvodne sme uvažovali, že budú kratšie. Nakoniec, keď sme ich počúvali, mi Eddie povedal, že je mu to ľúto strihať. Niekto povedal, že je to štúdiový jam, no ja by som to tak nenazvala. Sú tam totiž melódie, tie skladby je tam jednoducho cítiť,“ hovorila v roku 2010 Kirschner.

Možno aj preto zostal album Krajina rovina trocha pozabudnutý a v tieni jej popovej minulosti i súčasnej alternatívnejšej tvorby. Desať skladieb kolekcie i jej výsledný zvuk si rozhodne zaslúžilo väčšiu pozornosť. Ide totiž o album, ktorým speváčka akoby testovala svoje publikum. A osem rokov po vydaní je možné povedať, že skutočne ide o jeden z najodvážnejších počinov slovenskej populárnej hudby.

Odporúčame