#Slovensko je pre cestovateľov známe nielen svojimi majestátnymi horami, kúpeľmi či mestami, kde sa dá lacno rozlúčiť so slobodou. Máme tu aj množstvo hradov a zámkov, ktoré rozhodne stoja za pozornosť.
Pri otázke, aký zámok či hrad je podľa vás najkrajší na Slovensku, mnohým napadne zrejme Bojnický zámok, Spišský hrad či pýcha hlavného mesta – Bratislavský hrad. My sme však kúsok od Bratislavy „objavili“ stavbu, ktorá priam vyráža dych.
Ukrytý v Rusovciach, ktoré sú jednou z bratislavských mestských častí, sa za veľkou bránou v anglickom parku týči doslova monumentálny kaštieľ. Postavený je v tvare písmena U a prislúcha k nemu čelné nádvorie.
Nekonečné prestavby
Už na pohľad kaštieľ charakterizujú výrazné neogotické črty s romantickými prvkami. Napriek tomu sa táto stavba formovala dlhé roky. Rod Zichyovcov stojí za premenou pôvodného hradu na neskororenesančný kaštieľ. Udialo sa tak v roku 1656. Pri hlbšom pátraní sa dozvedáme, že súčasnú podobu kaštieľa priniesla prestavba, ktorá sa udiala ešte v 19. storočí. Tú má na svedomí gróf Emanuel Zichy-Ferraris, ktorý kaštieľ prestaval na počesť svojej anglickej manželky Šarloty. Nečudo tak, že kaštieľ pripomína anglické opátstva. Kaštieľ mal ešte jednu vec, ktorou sa pýšil. Priľahlé Rusovské rameno slúžilo panstvu na romantické vychádzky na malých člnoch.
Vojnové obdobie
Poslednými majiteľmi, ktorý obývali kaštieľ, boli maďarský gróf Elemér Lónyay a jeho manželka belgická korunná princezná Štefánia. Tí tam bývali takmer do konca druhej svetovej vojny, potom sa pre vlastnú bezpečnosť presunuli inam.
Na krásny kaštieľ veľmi negatívne vplývala prvá aj druhá svetová vojna. Jedným z najsmutnejších období bol rok 1944, kedy kaštieľ obsadili nemecké vojská. Rok na to bol obsadený Rusmi a tí sa na ňom doslova vybláznili. V priebehu jedného týždňa ho úplne vybrakovali, čím spôsobili nenahraditeľnú stratu umelecko-historického dedičstva.
Z rúk do rúk
Novým majiteľom vydrancovaného objektu sa v roku 1950 stal Slovenský ľudový umelecký kolektív, známy svojou skratkou SĽUK, ktorý tu zriadil svoje domovské sídlo. Napriek tomu táto stavba postupne chátrala. Až o 26 rokov sa začalo diskutovať o rekonštrukcii, ku ktorej však následne prišlo až v roku 1982. Žiaľ, práce na tejto stavbe pomaly utíchali, až sa v roku 1989 úplne zastavili.
V roku 1991 sa kaštieľ dostal do rúk Slovenskej národnej galérie. Tá chcela z tohto miesta urobiť pompéznu obrazáreň, s čím súvisela potreba ďalšej rekonštrukcie. Ale už o 3 roky spadal kaštieľ pod Národnú banku Slovenska. Ani v ich rukách sa kaštieľ dlho neohrial. Posledným majiteľom sa stala Správa zariadení Úradu vlády SR, ktorá ho vlastní od roku 1995 do dnes. Aj keď nasledovali spory o to, kto je vlastníkom kaštieľom, od roku 2013 je to oficiálne Slovenská republika.
Podľa dostupných informácii bolo (a stále je) ich zámerom vytvoriť z tejto dnes už chátrajúcej ruiny reprezentatívne miesto pre prijímanie a ubytovávanie zahraničných návštev. Situáciou okolo tohto kedysi krásneho kaštieľa sa zaoberal aj bývalý prezident Ivan Gašparovič. Ten navrhoval predať nevyužívanú prezidentskú vilu na Slavíne a zo získaných peňazí začať rekonštrukciu. Chvíľu sa pohrával s myšlienkou, že by sa tento kaštieľ mohol stať domovom prezidenta SR.
Smutný pohľad
Pohľad na stavbu nie je dnes najkrajší. Je vidno, že kaštieľ je zanedbaný a nikto sa oň nestará. Badať množstvo okien a balkónov, ktoré nemajú sklá a sú zabednené. Špinavá a olúpaná omietka dodáva kaštieľu smutný nádych. Najväčšou päsťou na oko je však hrdzavé a posprejované oplotenie, ktoré chráni kaštieľ pred ľuďmi, ktorí by ho mohli ešte viac zničiť. Pred oplotením sa nachádza stĺp s levom, ktorý napriek zlému stáva pripomína, že nejde o obyčajnú stavbu.
Interiér na tom nie je o nič lepšie. Aj keď možno badať stále množstvo historických prvkov, vo viacerých miestnostiach zateká a stropy sa prepadávajú.
Nádej na zmenu
Ako ešte minulý rok média informovali informovali slovenské médiá, že kaštieľ v Rusovciach sa má kompletne zrekonštruovať do piatich rokov za 76 miliónov eur. Táto rekonštrukcia sa má týkať nielen exteriéru, ale aj interiéru, pričom sa má prihliadať na historickú hodnotu a v tomto duchu má byť aj prerobený.
Revitalizácie sa vraj dočká aj priľahlý park, ktorý sa upraví do podoby z roku 1906. Ako sa píše v článku, ráta sa s vysadením 114 stromov, 755 kríkov, 17-tisíc trvaliek a 341-tisíc okrasných cibuľovín. Problém je len jeden, zverejnené vizualizácie vyzerali otrasne, gýčovo a smiali sa z nich asi všetci, ktorí ich videli.
Plány sú síce veľkolepé a odvážne, ale či sa naozaj kaštieľ dočká rekonštrukcie, akú si zaslúži, je otázne. Snáď sa to stihne skôr, ako sa celý kaštieľ rozpadne…
Zdieľať na