#Adrián Blaho sa k foteniu dostal už pred štyrmi rokmi. Postupom času sa jeho zručnosti rozvíjali, dnes fotí mnohé druhy fotografie. Adriána predstavujeme v ďalšom pokračovaní nášho seriálu Svet vidia cez objektív.
Prirodzenosť je najdôležitejšia
K fotografovaniu sa Adrián dostal v roku 2015, keď po prvýkrát v rukách držal zrkadlovku. V úplných začiatkoch fotil na mobil, no to sa mu nepáčilo. Prvý foťák dostal od rodiny. „Keďže som kreatívna duša, chcel som sa v niečom nájsť. Začal som fotiť rodinu, kamarátov, a potom sa to už rozšírilo,“ vysvetľuje. Učil sa na vlastných chybách a práve preto to často bolo buď-alebo. Avšak Adrián od začiatku vedel, že chce fotiť ľudí a portréty. „Pri tejto práci je potrebná aj komunikácia s ľuďmi respektíve modelkou. Ja som s ľuďmi neustále komunikoval, či už cez správy alebo osobne, a práve vďaka tomu som zistil, že ma s nimi baví pracovať. Najšťastnejší som, keď sú z fotenia šťastní práve oni.“
Najpodstatnejšie je pre mladého fotografa svetlo, avšak nie vždy vie vhodné podmienky nájsť. Preto si ich treba vedieť aj zabezpečiť. „Môžete použiť blesk alebo iné umelé prirodzené svetlo. Tiež je nutná ostrosť či prirodzená póza. Zo strany modelov je najlepšie, keď sú prirodzení a uvoľnení a pri fotení sa zabávame.“ Najradšej však aj tak spomína na svoje prvé fotenie, ktoré absolvoval s modelkou. Tá s ním spolupracuje od začiatku až doteraz. „Je mojou dvornou modelkou. Prvé fotenie trvalo asi tri hodiny a nafotili sme približne 400 fotiek. Potom som ich dlho upravoval a, samozrejme, keď sa na ne pozriem dnes, mám pocit, že vyzerajú hrozne,“ smeje sa Adrián.
K finálnej fotke je dlhá cesta
U Adriána je fotografovanie založené najmä na vzájomnej komunikácii. Po dohode na mieste a čase, zákazníkov oboznamuje so základnými informáciami. „Pýtam sa hlavne na druh fotenia. Mám balíčky, ktoré zahŕňajú rôzny počet odovzdaných fotiek,“ vysvetľuje. Pri stretnutí sa snaží čo najviac s modelkou alebo modelom komunikovať, aby sa trošku spoznali a uvoľnili. Priorita je, aby vyzerali prirodzene. „Modelom potom posielam odkaz s fotkami. Následne si vyberú tie, ktoré chcú upraviť. Vybrané fotky upravím a zase posielam cez odkaz, kde si ich môžu stiahnuť.“
Náročná je aj samotná úprava, ktorá si vyžaduje stopercentnú koncentráciu autora. „Pri fotkách viem vydržať nonstop, keďže sa stále učím niečo nové skúšam rôzne veci. Ale nie vždy sa to dá. Fotky však odovzdávam maximálne do 3 týždňov.“ Na dobu dodania má však jednoduché vysvetlenie: Foteniu sa nevenuje profesionálne, je to len jeho hobby. Popri tom sa musí venovať škole a iným povinnostiam. „Fotky retušujem, upravujem farby a snažím sa, aby to vyzeralo čo najviac prirodzene. Čo sa týka samotného výberu, to nie je zdĺhavý proces – modelky a modeli si sami vyberú fotky, ktoré sa im páčia najviac,“ opisuje mladý fotograf, ktorému úprava jednej fotky trvá od pol hodiny do hodiny.
Momentálne sa Adrián venuje foteniu portrétov a oznamiek, ktorých čas nastáva každoročne na jeseň. „Taktiež sa snažím fotiť nové veci, a preto s kamarátkami hocičo skúšam a vymýšľam. Niečo už plánujem, takže sledujte môj instagramový profil. Verím, že sa to podarí,“ prezrádza. Okrem Instagramu, kde je najviac aktívny, ho nájdeš aj na Facebooku.
Nie každý to má v oku
Ako každý mladý fotograf, aj Adrián Blaho má svoje sny. Medzi ne patrí napríklad fotenie s profesionálnou modelkou, ktorá vie, ako by mala stáť, alebo ako preniesť na fotku emóciu. „Taktiež by som si chcel vyskúšať fotiť svadbu v zahraničí. Chcel by som zažiť a vidieť rozdiel v tom, ako je to u nás na Slovensku a niekde inde.“
Okrem snov má aj vzory. Tými sú slovenské fotografky, o ktorých sme na Hashtagu už písali – Nina Skalíková a Lucia Žofčíková. „S nimi som sa aj osobne stretol a dievčatá mi odovzdali svoje skúsenosti. Spolu sme fotili a veľa sme sa rozprávali.“ Zo zahraničných fotografov obdivuje tvorbu Irene Rudnyk, Brandona Woelfela, Holly Rose Stones a ďalších. „Každý z nich je výnimočný v tom, čo robí, lebo každý to robí tak, ako to cíti a vníma,“ hovorí Adrián.
Fotografovanie je podľa neho umením, aj keď je možné sa naučiť, ako na to. „Nie každý to má ‚v oku‘. Mnohí si povedia, že je to len o zapnutí fotoaparátu, odfotení a poslaní fotiek. Avšak tak to vôbec nie je. Títo ľudia nevidia námahu, ktorá trvá aj niekoľko hodín. Človek dokáže fotkou vyjadriť svoj názor, svoje pocity alebo obdobie, ktoré teraz prežíva, zachytiť atmosféru momentu, a to je pre mňa umením,“ hovorí na záver Adrián.
Zdieľať na