#Nikoleta Domoráková je mladá Trnavčanka, ktorá našla svoju vášeň v bojových športoch. Sedem rokov skúseností s boxom a kickboxom ju priviedlo až k MMA. Ak si myslíš, že bojové športy sú len pre mužov, si na omyle. Nie všetky ženy sú krehkými princeznami. Jednou z tých, ktoré sa neboja úderu do krásnej tváričky patrí aj Nika.
MMA pochádza z anglickej frázy Mixed Martial Arts. Ide o bojové umenie, ktoré tvorí rôzne techniky a štýly. Samotný súboj prebehne v troch fázach. Prvou je boj v stoji, kde sa využíva úderová technika spojená s kopmi. Neskôr sa k sebe zápasníci priblížia a dochádza k tvrdému súboju. Údermi, kopancami alebo lakťovkami sa pokúša jeden dostať druhého na zem. Zvíťazí ten, ktorému to lepšie ide s pákami, škrtením či údermi.
Detský sen
Šport, ktorý patrí k najtvrdším na svete. Taktiež sa o ňom hovorí ako o športe tvrdých mužov. Bojovníčka Nika o ňom snívala už v detstve. „Moje prvé pokusy cvičiť boli beznádejné. Skúšala som posilku, zumbu, pilates, jogu, nebavilo ma to, vzdala som to. Sú to super športy, no nie pre mňa. Ja som energická a akčná duša a to bolo pre mňa až príliš pomalé. Už ako 14-ročnej pubertiačke mi hlavou behalo, aby som skúsila kickbox. Nikdy som o tom nikomu nevravela, no verila som, že možno raz to príde.“
Nikoleta sa napokon k naplneniu svojho sna dostala na prahu dospelosti a tak trochu náhodou. „Potrebovala som pohyb a sesternica prišla so skvelým nápadom. Skúsime Kickbox. Neskôr sa otvoril Spartakus Fight Gym, kde som začala nie len pracovať, ale presedlala som aj na box. Avšak, nikdy som sa nevidela ako zápasník. Robila som to pre seba, napĺňalo ma to vo svojom vnútri. Konečne som mala možnosť vydať zo seba maximum. Minulý rok nastal však zlom. Prešla som na MMA, keďže sa v marci otvorila prvá ženská skupina. Brutálne ma to chytilo, bolo to niečo nové, ale stále som od toho nič neočakávala. Vzal si ma na starosť Janko Hudák. Práve on ma prehovoril aj na prvý amatérsky zápas a odvtedy sa to so mnou ťahá.“
Začiatky bývajú náročné, veľkú rolu hrá ego
A ani Nika nebola výnimkou. „Prvé tréningy prinášali môjmu telu poriadne svalovice a modriny. Bolo to ťažké. Si na zemi, zapájaš svaly o ktorých ani nevieš, že ich máš. Plán celkových tréningov mi robil môj tréner Janko. Chodieval so mnou ráno behať, vytvoril mi silovo kondičný plán a zorganizoval rozvrh tréningov.“
„Bojové športy sú záležitosťou ega. Vždy chceš byť lepší ako ten druhý, nepripustíš si, že by ťa mohol niekto poraziť. Vďaka tomu si vždy motivovaný viac a viac trénovať. Nedovolíš, aby sa iný zlepšili a ty nie. Ani tvoje ego, ani ty sám, to nedovolí,“ hovorí Nika o svojej motivácii.
Strach musí ísť bokom
Každá súťaž prináša nie len novú výzvu, ale aj stres a strach. V živote zápasníčky však nehrá rolu. Svoju prvú skúsenosť so zápasením vníma Nika jasne: „Ja som sa tešila, nevedela som čo ma čaká, do čoho to idem. Bola som zvedavá, ba až nedočkavá. Išla som to len tak z nudy skúsiť. Skončila som školu, nemala som až toľko veľa roboty, tak veru, veď vyskúšam zápas. Priveľké očakávania som nemala a bola to pre mňa zábava. Po zápase som sršala radosťou ako malé dieťa, vyhrala som,“ opisuje svoje pocity z prvého zápasu.
Obrovskou skúsenosťou pre mladú bojovníčku bol jej profi zápas so svetoznámou Clarou Ricci. „Dvanásť dievčat to odmietlo, no ja som išla do toho s odvahou. Bolo to pre mňa najlepšie rozhodnutie v živote, emócie, ktoré vo mne pred zápasom prebiehali sa nedajú ani opísať. Pripravovala som sa na amatérske zápasy a jeden telefonát všetko zmenil. Mala som zápas na turnaji Oktagon 12 a stála pred zahraničnou špičkou,“ spomína na jeden zo svojich najväčších úspechov Nika.
Je to stále len koníček
Nika sa nikdy nevidela ako profi bojovníčka. No dnes k ním patrí. „Šlo to samé, absolútne z ničoho. Ak by som sa vrátila v čase, tak Oktagon bol môj strop. Netúžila som sa dostať vyššie a ani teraz ma to neťahá niekam ďalej. Nemám v pláne sa týmto živiť, mám inú robotu, zázemie a tak mi to vyhovuje. Moja práca je spojená s MMA, lebo je v gyme, kde aj trénujem. Aj keď som už trocha na vyššej úrovni, vždy to je len koníček. Aj napriek tomu, že je to časovo náročne a vyčerpávajúce, ja si to popri robote môžem dovoliť. Šéf mi to dovoľuje a nastavuje mi podľa toho aj robotu.“
Neoceniteľné skúsenosti
Bojové umenie jej do života dalo veľa. „Tým, že neustále podstupujem namáhavé tréningy som zistila, aké mám limity a kam až siaha môj prach bolesti. Zvýšilo mi to sebavedomie a viem, že dnes ma už neprekvapí nič. Kamery, ktoré ma natáčajú na súťažiach si ani len nevšímam, komunikácia s médiami a ľuďmi mi priniesla mnohé pozitíva. Nadobudla som vlastnosti, ktoré využívam kdekoľvek sa nachádzam,“ dopĺňa na záver Nikol.
Nikoleta chce byť tou najlepšou verziou samej seba. A ako vníma svoj vzor? „Môj vzor niekde v budúcnosti je osoba, ktorá niečo v živote dokázala, bojovala pre to a dosiahla, čo si zaumienila.“
Zdieľať na