Známa tvár z obrazovky o možných klimatických zmenách: Na Donovaloch si nezalyžujeme, voda bude luxus

Miriam Jarošová

Miriam Jarošová (Foto: Maroš Ďatko)

#Miriam Jarošovú poznáme z televíznej obrazovky ako meteorologičku. Vyštudovala na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky UK. O počasí aj učí na Katedre leteckej dopravy Žilinskej univerzity. Rozprávali sme sa o jej príprave na natáčanie relácie, no aj o klimatických zmenách či o tom, čo Slovensku hrozí, ak ich nezastavíme.


Autor: Katarína Sisková
Rozhovor pôvodne vyšiel v študentskom magazíne Webjournal 2.0 Katedry žurnalistiky Univerzity Komenského v Bratislave.


Mnohí z nás si pri slove meteorológ predstavia vysmiatu rosničku z obrazovky. Kto sa ale skutočne skrýva za týmto povolaním?

To, že meteorológ len hlási počasie v televízií, je častý omyl. Na jeho predpovede a odborné analýzy sa spoliehajú napríklad aj elektrárne. Ak bude horúci deň, spustia sa klimatizácie, mrazničky, a tak ďalej. Znamená to, že elektráreň sa musí pripraviť na väčšiu záťaž. Rovnako sa podľa jeho predpovedí riadi aj presun plynu, keďže zmeny tlaku vzduchu znamenajú aj zmeny tlaku v plynovodoch.
Meteorológ je dôležitý aj pre cestnú, železničnú a leteckú dopravu, a pre mnohé ďalšie priemyselné odvetvia. Nie je to dievčinka s natupírovanými vlasmi, ktorá vám povie, ako bude zajtra. Tá ozajstná veda sa v tomto prípade odohráva niekde inde.

Ako teda vyzerá vaša príprava na natáčanie? Zrejme nedostanete do rúk scenár, ktorý prečítate…

Relácia trvá päť až šesť minút, mne príprava zaberie približne tri hodiny. Musím si naštudovať, aké tlakové útvary ovplyvňujú počasie na Slovensku a či sa ich poloha a prúdenie bude výrazne meniť. A to nie iba pri zemi, ale aj v určitých výškach nad ňou.

Podrobne si pripravujem predpovede oblačnosti, teploty a zrážok. Mám k dispozícií meteorologický model, ktorý mi na základe rôznych výpočtov poskytne isté predpoklady. Avšak vďaka tomu, že naše územie je veľmi členité, musím ich skontrolovať. Model neberie do úvahy napríklad to, že Poprad leží v nadmorskej výše takmer 700 metrov, zatiaľ čo Hurbanovo iba 115 metrov.

Okrem počasia si vždy z viacerých zdrojov overujem aj zaujímavosť, ktorou sa relácia začína. Dávnejšie obletela svet informácia, že v Antarktíde bolo nameraných vyše dvadsať stupňov Celzia. Ukázalo sa však, že to nebola pravda. Práve preto vždy kontrolujem aj pravdivosť týchto úvodných „pikošiek“.

Najznámejšia aktivistka na svete: Čo o Grete Thunberg prezradila mama?

Má to, čo hovoríte, presne danú štruktúru, alebo obsah relácie môžete ovplyvniť?

Ako som spomínala, vždy začíname zaujímavosťou. Ďalej pokračujeme tlakovým poľom, pretože od neho sa celá situácia v atmosfére odvíja. No potom si už môžem vybrať to, čo divákovi prinesiem. Je na mne, či budem hovoriť o zrážkach, poveternostných podmienkach, alebo prúdení teplého vzduchu.

Na rozdiel od kolegov nepoužívate čítačku. Prečo?

Čítačka je bežná pre moderátorov rozoberajúcich témy, v ktorých nie sú doma, nie sú si nimi istí. No keďže ja som najmä vedkyňa, bolo by hlúpe, keby som sa ňou obmedzovala. Mohla by som si do nej síce napísať nejaké frázy, ale myšlienky by mi aj tak zabiehali niekam inam.

Občas sa objavujú názory, že vy predpovedáte dobre, no vaši kolegovia z relácie zavádzajú, a naopak. Ako by sa to dalo vysvetliť?

Neviem povedať, či je to pravda. No myslím si, že každý divák si púšťa reláciu s istými očakávaniami. Ak ich daný meteorológ splní, respektíve potvrdí to, v čo divák dúfal, dostane pochvalu. Keď sa však predpoveď od nádejí odkloní, pozerá sa na ňu cez prsty. Máme divákov, ktorí sa nám pravidelne ozývajú – že klameme o teplotách, najmä na Kysuciach a Orave. Majú pocit, že je tam oveľa teplejšie, ako hlásime. Raz som si takto s jedným pánom písala celú zimu. Neustále ma presviedčal, že nemám pravdu, že u nich je predsa oveľa teplejšie. Darmo som mu posielala namerané hodnoty zo staníc, on trval na svojom.

Miriam Jarošová
Miriam Jarošová (Foto: Maroš Ďatko)

Zmenila sa spätná väzba od divákov v súvislosti s tým, že dnes má každý na predpoveď počasia svoju aplikáciu?

Máme jej čím ďalej, tým viac. Ľudia majú na základe týchto aplikácií zrejme pocit, že dokážeme počasie predpovedať na hodinu presne. To sa ale nedá, atmosférický front nemá cestovný poriadok. Napríklad, keď som v relácií povedala, že v priebehu dňa bude pribúdať oblačnosť so zrážkami, niekomu aplikácia ukázala, že pršať má začať o 18:00. Dotyčný mi potom cez sociálne siete písal, že som nepovedala, že dážď príde o šiestej, a nech teda idem vrátiť diplom.

Čo ste mu na to povedali?

Obvykle na takéto správy nereagujem, bola to výnimka. V ten deň začalo pršať okolo štvrtej. Spýtala som sa ho, či mu to aplikácia ukázala. Povedal, že nie. A tak som sa spýtala, či vráti aplikáciu…

V jednom rozhovore ste uviedli, že podceňovať diváka sa nevypláca. Čo ste tým mysleli?

Mala som na mysli, že diváka treba brať ako partnera, ktorý mnohým veciam rozumie. Nemá preto zmysel rozprávať niečo, čo nie je pravda, alebo veci zbytočne zjednodušovať. Podceňovanie sa vám môže vráti. Preto je vhodné používať aj odbornejší jazyk a nerozprávať sa s ním ako s menejcenným.

Aký máte vzťah k pranostikám? Zakladajú sa na pravde?

Rešpektujem ich ako súčasť ľudovej kultúry. Naši predkovia sa do pár slov snažili vtesnať javy, ktoré odpozorovali v prírode. Niektoré z nich vznikali ešte v období, keď bol iný typ kalendára. Dnes sú teda posunuté o desať až štrnásť dní, a teda nemajú veľkú výpovednú hodnotu. Avšak, niektoré majú racionálny základ. Napríklad Medard, Traja zmrznutí, alebo takzvané vianočné oteplenie. Celkovo je ale veľmi málo pranostík, ktoré by skutočne dokázali dotvoriť relevantnú predpoveď počasia.

Pociťujete ako meteorologička klimatické zmeny? Vidíte ich následky vo svojej práci?

Človek ani nemusí byť meteorológ, aby videl, že s našou atmosférou sa niečo odohráva. V časoch mojej mladosti, teda v osemdesiatych rokoch, letná teplota u nás, v okolí Topoľčian, málokedy presiahla 28 stupňov Celzia. Viem to, pretože sme na to s kamarátkami čakali ako na spasenie, aby sme sa mohli ísť okúpať k rieke. Dnes, keď v lete predpovedáme teplotu menej ako 29 stupňov Celzia, ľudia to považujú za chladný deň.

Ukazovateľom je aj počet tropických dní. Teda takých, keď teplota presiahne 30 stupňov. Kedysi sa ich súčet v najteplejších lokalitách Slovenska za jún, júl aj august pohyboval okolo desiatky. V júni 2019 sme ich mali na jedinej stanici, v Žihárci, až devätnásť.

Tie najväčšie zmeny sa odohrávali v deväťdesiatych a nultých rokoch. Neustále registrujeme prekonávanie teplotných rekordov. Máme tak hmatateľné dôkazy o tom, že niečo nie je v poriadku. Zem sa výrazne otepľuje, odkedy ľudstvo začalo neúnosne využívať možnosti, ktoré mu ponúka. Teraz už je ale ťažké s tým niečo urobiť. My, ľudia, sme veľmi pohodlní, na dobré sa predsa ľahko zvyká. Nie sme ochotní znížiť svoje štandardy. Avšak, ak chceme otepľovanie atmosféry zastaviť, alebo aspoň spomaliť, budeme musieť.

A čo ak sa nepolepšíme? Ako globálne otepľovanie pocítime na našom území?

Napríklad tak, že v zime napadne výrazne menej snehu. Ten je ale veľmi dôležitý, tvorí zásobáreň vlahy v pôde pre suchšie jarné mesiace. Ak v pôde nie je vlaha, plodiny, ktoré do nej zasadíte, nevyklíčia. Súvislá snehová pokrývka sa bude objavovať v nadmorskej výške od asi tisíc metrov. Pre zimných športovcov to znamená, že na Donovaloch si už nezalyžujú.

Zväčší sa aj nerovnomernosť zrážok. Kedysi sa u nás objavovali veľkoplošné dažde, ktoré zasahovali celé západné Slovensko. V súčasnosti takéto zrážky chýbajú, čo opäť znamená suché pôdy. Zároveň teplejšia atmosféra spôsobuje silné zrážky na malej ploche. Stáva sa to najmä v lete, pri búrkach. Na jednom konci mesta je slnečný deň, zatiaľ čo na druhom to vyzerá ako koniec sveta. Následkom tejto nerovnomernosti budú niektoré územia doslova vytápané, zatiaľ čo v iných vôbec nezaprší.

Sucho v krajine má kaskádovitý efekt. Najskôr chýbajú zrážky, potom je málo vlahy pod povrchom. Dôsledkom je nedostatok vody v studniach, potokoch a riekach. To znamená problémy so zásobovaním. Situácia by mohla dospieť až k tomu, že spotreba vody bude obmedzovaná na sprchovanie, varenie. Bazény pri domoch si už asi nenapustíme. Aj dnes sme svedkami týchto problémov, napríklad mnohé obce v Čechách sa už zásobujú vodou v cisternách.

Priemerná teplota od začiatku minulého storočia stúpla približne o jeden stupeň, a odborníci predpokladajú, že ešte porastie. Čo to pre nás znamená?

Áno, do konca storočia predpokladajú zvýšenie o ďalší stupeň. To je akoby ste odrazu Komárno presunuli do Žiliny. Časť našej krajiny sa dostane do teplejšieho klimatického pásma. Plodiny pestované na juhu, ako napríklad paprika alebo melóny, sa presunú na Liptov, dokonca na Kysuce či Oravu. Poľnohospodári budú musieť popremýšľať nad pestovaním takých rastlín, ktoré zvládajú teplotný stres a aj stres zo sucha. Alebo pristúpime, napríklad, k zachytávaniu dažďovej vody a jej hospodárnemu využívaniu do poslednej kvapky. Pretože klimatológovia očakávajú, že do roku 2100 budú podmienky na juhu Slovenska také, ako sú dnes v Chorvátsku.

Niekedy môžeme mať pocit, že na Slovensku sa z meteorologického hľadiska „nič nedeje“ – svieti slnko, fúka vietor, prší. Aké sú tie najväčšie extrémy počasia, ktoré u nás môžeme zažiť?

Napríklad zmienenú vysokú teplotu. Tá najvyššia bola nameraná 20. júla 2007 v Hurbanove, keď teplomer ukazoval viac ako 40 stupňov Celzia. Keby ste niekomu pred takými štyridsiatimi rokmi povedali, že u nás bude také teplo, zrejme by si iba poklepal po čele.

Na druhej strane, najnižšia teplota je staršieho dátumu, nameraná bola 11. februára 1929, keď vo Vígľaši – Pstruši klesla na mínus 41 stupňov Celzia. Tento rok sme sa tešili, keď teplota na severe Oravy dosiahla mínus 20 stupňov.

Ďalším extrémom je veľmi silný vietor. Najmä v zime, keď našim územím prechádzajú síce malé, no rýchlo sa pohybujúce oblasti nízkeho tlaku vzduchu. Prinášajú vietor s priemernou rýchlosťou okolo päťdesiat kilometrov za hodinu. No v nížinách môže v nárazoch dosahovať až dvojnásobnú rýchlosť.

Sú u nás preto vhodné podmienky na zavedenie vyššieho počtu zdrojov obnoviteľnej energie, ako veterné turbíny či solárne panely?

Pri veterných turbínach je potrebné vypracovať akúsi mapu smerov a rýchlostí vetra, aby sme vedeli, či by sa ich stavba vyplatila. Na Záhorí alebo v okolí Nitry, rovnako aj na viacerých miestach na východe, by to šlo. Ide skutočne len o to, pripraviť serióznu štúdiu.

Solárne panely by bolo vhodné umiestniť na výškové budovy v slnečných oblastiach, tých máme dosť. Bolo by výborné, ak by mal každý panelák svoj kolektor, aspoň na ohrievanie vody. Myslím, že si to ľudia uvedomujú.

No ak nám bráni len vypracovanie štúdií, prečo ich podľa vás ešte nemáme?
Nie som si istá, ako sú u nás v tomto smere nastavené zákony. No myslím si, že za tým stojí množstvo byrokracie. Ak chce človek začať niečo robiť, zistí, že len ten, kto má pečiatku, vládne svetu. A musí mať množstvo pečiatok z rôznych úradov. Ďalej potrebuje všetku svoju snahu vydokladovať, a to práve zmienenými odbornými štúdiami. A tie rozhodne nie sú lacnou záležitosťou.

Zelená energia je u nás stále otázkou prvolezcov a priekopníkov, ktorí sa nedajú odradiť. Naša spoločnosť nie je nastavená na preferovanie obnoviteľných zdrojov. Vezmite si, ako dlho trvalo, kým sa zatvorili hnedouhoľné bane. Napriek tomu, že bolo známe, ako veľmi škodia životnému prostrediu, a že uhlie z nich získané nemá veľkú kvalitu, bola tu spoločenská objednávka na ich fungovanie. Aj preto je získavanie potrebných dokladov na stavanie turbín či solárnych panelov veľmi ťažké.

Najznámejšia aktivistka na svete: Čo o Grete Thunberg prezradila mama?

Zdroj: Webjournal - Helena Sisková

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť