#Schizofrénia vám môže vnútorný svet obrátiť hore nohami. Pacienti trpiaci touto diagnózou v anonymnom priestore Redditu prezradili, kedy si po prvýkrát uvedomili, že sa s nimi naozaj niečo deje. Ich priznania určite aj vo vás vyvolajú súcit a poznanie, že aj duševná choroba je ochorenie, z ktorého by sme si rozhodne nemali robiť srandu.
#1 Vie o tom iba pár známych
Počas puberty mi diagnostikovali bipolárnu poruchu, ktorá prerástla do schizofrénie. Dokiaľ som bral lieky, bolo všetko v poriadku. Avšak v prvom ročníku na strednej škole to so mnou išlo rapídne dole. Trpel som silnou paranojou, stále som mal pocit, že chce na mňa niekto fyzicky zaútočiť. Myslel som si, že sa zbláznim. Neskôr sa k tomu pridali aj halucinácie. Všade som videl chrobákov. Vtedy som opäť vyhľadal doktora a podstúpil ďalšiu terapiu. Väčšina mojich známych však nevie, s čím bojujem. Neraz im závidím normálny, obyčajný život, ktorý ja v živote nezažijem.
#2 Schizofréniu som zdedil po mame
Začala ma trápiť pomerne skoro, mal som len 12 rokov a už som sa musel popasovať s vnútornými démonmi. Keď som pozeral televíziu, herci mi zrazu začali odpovedať na dialóg, ktorý som viedol v hlave. Inokedy som dostával posolstvo cez knihy. Bál som sa ľudí, do hlavy sa mi dostávali cudzie hlasy. V štrnástich som bol nedobrovoľne hospitalizovaný na psychiatrii. Po rokoch však musím povedať, že lieky rapídne zlepšili môj stav. Bojím sa mať deti. Nechcem, aby prežívali to, čo ja.
#3 Začal som sa hádať s diablom
U mňa sa opakoval ten istý scenár, stále dokola. Trpel som presvedčením, že som diablovi predal svoju dušu. Bál som sa zaspať, pretože som ho videl v snoch. V hlave som sa dookola hádal s diablom. „Predaj mi svoju dušu!“ vravel mi. „Nie, nepredám,“ odpovedal som. „Ale predáš,“ oponoval mi. A tak to išlo stále dokola.
Zdieľať na