#Každý aspoň raz v živote zažil ten nepríjemný pocit trápnosti, kedy by sa najradšej zahrabal pod čiernu zem. Aj ty už len pri spomienke na svoj trapas očervenieš ako trojruža z Dobšinského rozprávky? Netráp sa. Títo experti sú na tom ešte horšie. Vybrali sme pre teba tie najlepšie trapasy, na ktoré si síce títo nešťastníci zamiesili ako deti, no blbý pocit v nich pretrvá až do dospelosti. Na druhej strane je dôležité naučiť sa nebrať až tak vážne, však?
#1 Keď pred celým svetom priznáš, že sa chceš stať pornoherečkou
Moja sesternica mala už v deviatich rokoch jasné, čím chce byť. Pornoherečkou. Priznala to pekne pred celou rozvetvenou rodinou na jednej oslave. Mojej babičke zabehlo a jej mama takmer zamdlela od hanby. Aby toho nebolo málo, Jenny stále dookola opakovala: „Chcem sa stať pornoherečkou. Budem slávna a budem veľa zarábať. Tak, ako každá pornoherečka.“ Veru, nechcel by som byť tým, kto jej musel vyjasniť, v čom by spočívala jej práca.
#2 Hlavne, že ho nikto neukradol
V ôsmej triede ma babka, u ktorej som bola na prázdninách, poslala do obchodu. Peši sa mi nechcelo, tak som vysadla na bicykel. Keď som prišla na parkovisko, bola som prekvapená, koľko tam je bicyklov. Bola som rada, samé nové modely, dúfajúc, že tú moju rachotinku mi tu aspoň neukradnú. Po polhodine sa vraciam z nákupu, pričom mi krv tuhla v žilách. Na parkovisku bol už len môj bicykel.
„Kde sú všetky ostatné?“ nechápala som. Vedľa môjho bicykla stál nahnevaný ujo: „Ty, sopľaňa, prečo si si tu nechala bicykel? To nie je parkovisko, ale mám tu pred obchodom vystavené modely na predaj. Čakám tu už len na teba, chcem zatvoriť a konečne ísť domov.“ Niečo som vykoktala, schmatla svoj bicykel a utekala k babke. Z toho stresu som tam ten nákup nechala.
#3 Úmysel sa cení
Taký zo súčastnosti. Kamarátka ma syna, prváka, ktorému (prekvapivo) veľmi chutia školské obedy. Naposledy sa pochválil mame, že mali veľmi dobré lievance, no bolo ich veľa, tak ich nevládal všetky zjesť. Kamarátka miluje sladké, tak mu povedala, že nabudúce ich môže zabaliť do servítky, že ona mu s tým papaním veľmi rada pomôže. Na druhý deň jej syn beží k autu a celý naradostený oznamuje mame: „Mamíí! Dnes sme nemali lievance, ale rybie filé. A kedže som nemal servítku, tak som ti ho zabalil do peračníka.“ Ešte šťastie, že na obed nemal sviečkovú.
#4 Keď zistíš že nie všetko, čo sleduješ v animákoch, je pravda
Keď som mala 7, išla som s rodičmi do botanickej záhrady. Vtedy sa mi veľmi páčila rozprávka o žabke, ktorá skákala po leknách. Preto, keď som uvidela jedno lekno, okamžite som sa rozhodla to vyskúšať. Keď sa rodičia nepozerali, rozbehla som sa k jazeru a skočila na list lekna. Ten ma samozrejme neudržal a otec ma musel zachraňovať. Ťažko sa im vysvetľovalo, prečo som to urobila.
#5 Ako čokoládka
Keď som mal 5 rokov, po prvýkrát v živote som uvidel černocha. Skôr, ako ma otec stihol zastaviť, som sa ho išiel spýtať, či je z čokolády. Otec sa za mňa hanbil, toho černocha to naopak príjemne pobavilo.
#6 Úprimnosť nadovšetko
Môj otec ma raz zobral na firemný piknik. Samozrejme ma tam zoznámil so svojím šéfom. Mohol som mať asi tak 5 rokov. Pri zoznamovaní som jeho šéfovi povedal: „Môj ocko vraví, že ste strašný idiot.“ Otec začal hapkať, no jeho kolega ma celé popoludnie kŕmil zmrzlinou.
,,Môj ocko vraví,že ste strašný idiot“….😂😂😂😂😂😂😂