#Obdivovaný aj nenávidený. Maliar španielskeho pôvodu Salvador Dalí bol podľa niektorých génius, iní si o ňom zas myslia, že za vygúlenými očami a dlhými fúzmi skrútenými dohora sa skrýval totálny blázon. V jednom sa však všetci zhodnú – jeho maľby sú významným klenotom nielen surrealizmu, ale aj celého moderného umenia. V Dalího maľbách sa objavujú rôzne optické ilúzie, nereálne výjavy či rozdvojené obrazy. A jeho roztečené hodiny pozná snáď celý svet.
Už počas detstva sa zamiloval do obrazov slávnych impresionistických maliarov. Po čase ho však tento smer nudil a tak začal tvoriť obrazy v štýle kubizmu, kde mu najväčšiu inšpiráciu poskytol najmä Pablo Picasso. Aj keď paradoxne, medzi dvoma najznámejšími maliarmi 20. storočia vládla neskôr veľká nevraživosť.
Spasiteľ umenia
Detstvo Salvadora Dalího bolo pekné. Rodičia ho naozaj milovali a rozmaznávali, keďže ich starší syn umrel, keď mal dva roky. Dalí, ktorý sa narodil v roku 1904, veril, že jeho brat sa do neho reinkarnoval.
K matke ale neprejavoval žiadnu úctu. Podľa neho bola neskutočne hlúpa, keďže mu ukázala, ako ju môže využívať. A tak si malý Salvador čoraz viac dovoľoval. Od ostatných detí sa odlišoval nielen drahým oblečením, ale aj vďaka svojej vysokej inteligencii. Do jedenástich rokov bol však nesmierne hanblivý a zakríknutý.
Už odmalička sa zaujímal o umenie. Prejavilo sa to napríklad aj tak, že vďaka svojmu výtvarnému oku vedel rozpoznať falošnú bankovku od pravej. Prvý obraz namaľoval, keď mal šesť rokov.
V dospelosti prišiel na to, že meno Salvador znamená Spasiteľ. Odvtedy si bol viac než istý, že je predurčený zachrániť umenie. Na umeleckej vysokej škole odmietol urobiť záverečné skúšky, keďže mal pocit, že profesori nie sú dostatočne kvalifikovaní. Podľa neho nemali ani spolovice také vedomosti, ako on.
Posadnutosť Galou ho doviedla k nepochopiteľným činom
Umelcovou najväčšou múzou bola neodškriepiteľne Gala. Zamiloval sa do nej na prvý pohľad, akonáhle ju uvidel na stretnutí s priateľmi, kde sprevádzala svojho manžela. Bol ňou úplne posadnutý. Jeho láska hraničila s hysterickosťou.
Dokazoval jej ju naozaj všemožnými spôsobmi. Jedného dňa sa nafarbil namodro, natrel sa kozím trusom, rybím olejom a za ucho si dal pelargóniu. Takto vystrojený vyznal Gale lásku, ktorá však z tohto jeho výstupu nebola znechutená. Len svojho maliara vzala za ruku a sľúbila mu, že ho už nikdy neopustí.
Boli totálnymi protikladmi, no aj tak si dokonale rozumeli. Dalí mal extravagantnú povahu, Gala bola tichá a utiahnutá. Nikdy netúžila po sláve a bola nesmierne tajomná, čo Dalího neskutočne priťahovalo. Boli ako dva kusy skladačky, ktoré do seba bezchybne zapadli.
Umelcov jeho tvorba poburovala
Jeho obrazy boli nesmierne extravagantné. Dalí sa netají tým, že do niekoľkých z nich zakomponoval ľudské výkaly. Mnohých jeho maľby poburovali, iní sa na nich len smiali a Salvadora považovali za ešte väčšieho blázna.
Ostatní surrealistickí maliari tej doby Dalího neznášali a nedokázali akceptovať jeho umenie. Keď uvideli v jednom jeho obraze postavu, ktorá mala nohavice špinavé od výkalov, boli totálne znechutení a pobúrení. Takéto umenie bolo v tej dobe obrovským tabu.
Raz mal Dalí sen o švajčiarskom ľudovom hrdinovi Williamovi Tellovi. Keď Dalí v tomto sne zbadal jeho tvár, stál zoči – voči Leninovi. Preto sa rozhodol namaľovať Williama Tella s tvárou Lenina, s trojmetrovým zadkom podopretým barlou, ktorý pripomínal penis. Narozdiel od iných obrazov, tento nevyvolal znechutenie.
Dali’s colorful and creative mind worked in remarkable ways, and in "Enigma of William Tell" he used the classic legend of William Tell as a metaphor for Dali’s father’s predatory stance against Salvador.
Uverejnil používateľ Salvador Dalí Štvrtok 2. októbra 2014
Mokrá pomsta
Dalí vždy túžil byť stredobodom pozornosti. Akonáhle jeho sláva opadla a ľudia si ho prestali všímať, snažil sa prísť s niečím, čo by ostatných opäť pobúrilo. Raz vytvoril obrovský, dvadsaťmetrový bochník chleba, ktorý nechal umiestniť do Palais Royal, inokedy to bol opäť nadrozmerný bochník chleba s dvanástimi fľaštičkami rôznofarebného atramentu.
Jedného dňa dostal ponuku vyzdobiť výklad v New Yorku. Výklad zdobila posteľ, ktorú niesli nohy byvola a nad ňou sa týčila byvolia hlava s krvavým holubom v papuli. Jeho ozdobu však zmenili bez toho, aby mu o tom dali vedieť. Nahnevaný Dalí vliezol dovnútra výkladu a na jeho pozorovateľov vylial vaňu plnú vody. Za tento čin ho neskôr zatkli.
Láska v ňom pestovala aj kanibalistické myšlienky
Na počudovanie nebola Gala jediná, s kým udržiaval Galí blízky intímny vzťah. So španielskym básnikom Feredicom García Lorcom mal vášnivý pomer. Lorca sa do Galího zamiloval, no maliar mu jeho city nevedel opätovať. Č
ím bol Salvador starší, tým viac ho priťahovali muži. Nie je žiadnym tajomstvom, že miloval stavbu mužského tela. Keď nemaľoval obrazy, oddával sa rôznym perverzným aktivitám. Sexuálne začal žiť až v dvadsiatich piatich rokoch, keďže mal panický strach z pohlavných chorôb.
Napriek všetkým sexuálnym aktivitám s Federicom, Gala bola jedinou Galího životnou láskou. Nedokázal si bez nej predstaviť svoj život a bál sa smrti. Nehanbil sa tvrdiť, že najkrajším vyznaním lásky by bolo, keby mohol Galu po jej smrti zjesť. Dňa Galinej smrti sa nesmierne obával.
Po smrti svojej lásky stratil chuť žiť. Nielenže prestal maľovať, ale aj psychicky a fyzicky upadal. Napriek tomu sa dožil úctyhodného veku 85 rokov. Podľahol následkom zlyhania srdca v roku 1989, sedem rokov po Gale.
Zdieľať na