#Yayoi Kusama je v súčasnosti najpredávanejšou žijúcou výtvarníčkou. Japonská umelkyňa prežila časť života v New Yorku, no kvôli zdraviu sa napokon vrátila do rodnej krajiny. Jej diela sa vyznačujú využitím bodiek a sýtych, kontrastných farieb. Okrem maľby sa venuje aj ďalším umeleckým formám, najmä sochárstvu, tvorbe inštalácií, móde či literatúre. Hoci Kusama žije už vyše 40 rokov v psychiatrickej nemocnici, umeniu sa stále venuje naplno a ako uviedla pre CNN, maľuje každý deň.
Inšpirovaná halucináciami
Yayoi Kusama sa narodila 22. marca 1929 v japonskom meste Matsumoto a tvorbe sa začala venovať už v detstve. Ako dieťa zároveň začala trpieť halucináciami, z ktorých do výraznej miery čerpala inšpiráciu. Kusama pochádzala síce z finančne zabezpečenej, no nefunkčnej rodiny. Vyrastala s autoritatívnou matkou a otcom, ktorý svoju ženu pravidelne podvádzal. Ani jeden z nich dcéru v umení nepodporoval.
Kusama sa formálnemu štúdiu umenia venovala len krátko a vzhľadom na konflikty s rodinou sa v druhej polovici päťdesiatych rokov rozhodla v umeleckej kariére pokračovať v USA. V roku 1957 teda odišla z Japonska a usadila sa v New Yorku.
Dôležitá osobnosť newyorskej avantgardy
Newyorskej umeleckej scéne dominovali muži. Yayoi kusama sa tu ale napriek tomu dokázala presadiť a čoskoro sa stala významnou súčasťou avantgardnej scény. Medzi prvé diela, ktoré v New Yorku vytvorila, patrili maľby, ktoré sama nazývala Infinity Net. Tie vznikali drobnými, tisíce krát sa opakujúcimi ťahmi štetca a túto techniku Kusama využívala aj neskôr.
Umelkyňa sa tiež začala venovať pop-artu a performance art. Tvorila inštalácie, v ktorých využívala zrkadlá a elektrické svetlá, organizovala módne prehliadky či protivojenské demonštrácie. Vo svojej tvorbe sa často venovala témam, ako je sexualita, identita a ľudské telo. V roku 1968 tiež napísala scenár k filmu Kusama’s Self-Obliteration, ktorý sama produkovala aj v ňom hrala. Krátkometrážnu snímku režíroval Jud Yalkut a bola ocenená na viacerých filmových festivaloch.
Vzhľadom na svoj zhoršujúci sa duševný stav sa Kusama v roku 1973 vrátila do Japonska. Začala sa liečiť na obsedantno-kompulzívnu poruchu a od roku 1977 dobrovoľne žije a tvorí v psychiatrickej nemocnici. Práve tu sa začala venovať aj písaniu poézie a fikcie a v roku 2012 spolupracovala na kolekcii s módnym domom Louis Vuitton. Najdôležitejším médiom pre ňu však stále zostáva výtvarníctvo.
Bodky, tekvice a zrkadlá
Jej umelecké diela sa v súčasnosti dražia za milióny dolárov a vystavujú ich po celom svete. V roku 1993 Kusama reprezentovala Japonsko na výstave Bienále v Benátkach, kde bola súčasťou jej inštalácie zrkadlová miestnosť plná bodkovaných sôch v tvare tekvíc. Tie sú jedným z motívov, ktoré sa v tvorbe jedinečnej umelkyne často opakujú.
Kusama často využíva aj samotné zrkadlá. Tými tak, ako opakujúcimi sa vzormi, vytvára ilúziu nekonečna. Inštalácie nazývané aj Nekonečné zrkadlové miestnosti patria medzi širokou verejnosťou k jej najpopulárnejším dielam . Najbližšie zrkadlové miestnosti sa nachádzajú napríklad vo francúzskom meste Nancy či v Londýne. Do nekonečnej zrkadlovej miestnosti môžu vstúpiť aj návštevníci päťposchodovej galérie, ktorú si Yayoi Kusama otvorila v Tokiu poblíž nemocnice, kde žije.
Buď s nami aj na Instagrame a dozvieš sa o každom novom článku ako prvý!
Zdieľať na