Robí skvelé fotky krásnych Sloveniek a ich tetovaní: Kristián už fotil prezidenta i vynálezcu Nintenda

Zdroj foto: osobný archív Kristiána Pribilu

#Kristián Pribila je mladý fotograf, doktorand, ktorý fotografiu spolu so svojim školiteľom aj učí. Vo svete tohto novodobého umenia sa pohybuje už päť rokov, no aj tak si netrúfne nazvať sa fotografom. Tvrdí, že to nie je o technike, a neraz zažil ťažké obdobia, kedy to chcel vzdať. Kristiána predstavujeme v ďalšom pokračovaní nášho seriálu Svet vidia cez objektív.

Najskôr fotil na požičaný fotoaparát

Kristián sa s fotoaparátmi stretával postupne takmer celý život. „Ako dieťa si pamätám, že sme doma mali analógový fotoaparát, no nemal som k tomu vzťah,“ začína opisovať. Neskôr mal, rovnako ako my všetci, fotoaparát v telefóne, no nepovažoval to za niečo, čo by ho bavilo. „V prvom ročníku na FMK UCM, kde som vyštudoval masmediálnu komunikáciu, sme mali predmet Základy audiovizuálnej tvorby,“ hovorí Kristián.

Práve na prvé zadania si požičiaval techniku od svojho spolubývajúceho a dodnes spomína, ako ho rozčuľovalo, že sa mu nedarilo foťák správne nastaviť. „Postupom času ma to ale začalo baviť a v letnom semestri som už fotil na svoj prvý vlastný fotoaparát. Tam to celé začalo.“ 

Zadania boli rôzne, a aj keď študentom často nedávali zmysel, plnili svoj účel –  budovali medzi nimi zdravú rivalitu a osvojovali si vzťah k fotografovaniu. „Bavil ma portrét, od ktorého som neskôr skĺzol k foteniu žien. Potom som sa dostal na fotografický workshop, kde sme zachytávali život ľudí v najvýchodnejšej obci Slovenska. A v postate náhodou som sa dostal aj k foteniu školskej konferencie.“ Práve tieto tri žánre – ženský portrét, reportáž a dokument, zostali Kristiánovi dodnes. No ak je treba, fotí všetko. „Vždy nás totiž učili, že nevieme, kedy využijeme, čo sa naučíme,“ opakuje múdrosť zo svojich študentských čias.

Priveľa úpravy a efektov škodí

Najpodstatnejšie na fotke je pre neho svetlo a emócia. „Podľa prvého spoznám dobrého fotografa a podľa druhého dobrú fotku,“ vysvetľuje. V súčasnosti by však pridal aj farebnosť. „Ľudia si totiž zvyknú myslieť, že čím výraznejšie budú ich fotky upravené, tým lepšie. Opak je však pravdou.“

„Vďaka programom, ktoré sú dnes k dispozícii, viem aj fotenie svadby odovzdať do 48 hodín. Avšak naučiť sa odovzdať fotky za taký čas a naučiť sa vybrať len tie najlepšie trvalo pár rokov.“ On sám selektuje fotky ešte v deň fotenia, lebo je nedočkavý. Od počtu fotiek následne závisí, ako dlho ich upravuje alebo retušuje. „Sú fotenia, ktoré mám hotové ešte v ten deň a sú aj také, ktoré mi trvá dokončiť týždeň,“ dodáva Kristián a vysvetľuje, že v prípade veľkých fotení, akými sú napríklad svadby, sú problémom pri postprocese oči, ktoré potrebujú častejšie prestávku, pretože sa môže stať, že prestanete vidieť farby.

View this post on Instagram

[her] flowers

A post shared by Kristian Pribila (@kristianpribila) on

Mladým fotografom by Kristián chcel odkázať, že fotografovanie nie je o cene techniky, ani o mieste, kam ste šli na dovolenku, a ani o počte lajkov či followerov. „Človeka to má v prvom rade baviť. Dobrá fotka sa dá spraviť aj na záhrade či na sídlisku za domom. Nie každého však bude fotografovanie baviť a nie každého bude živiť.“ Práve pri tom spomína slová jedného z najlepších fotografov našich končín Tibora Huszára – „Najlepší fotoaparát je ten, ktorý máš práve teraz po ruke a najlepšia fotografia je tá, ktorú nikdy neodfotíš“. Kristián ale zároveň dodáva, že dnes už na prvý pohľad môžete spraviť rovnako dobré fotky na telefón aj na fotoaparát.

Na jeho konte je Kiska aj vynálezca Nintenda

Fotení, na ktoré spomína rád, je však mnoho, a sám hovorí, že sa vďaka nim dostal na miesta, ktoré by inak nenavštívil a stretol ľudí, ktorých by inak nestretol. „Fotil som vynálezcu Nintenda profesora Uemuru, pána prezidenta Kisku, z pedagógov, ktorí nás vyučovali, sme spravili spolu s kamarátkou Avengerov, dostal som sa do rómskej osady, kde to skutočne nebola sranda, alebo na nakrúcanie reklamy, ktorá bude o pár týždňov v televízii,“ vymenúva Kristián a nedokáže si vybrať len jedno obľúbené fotenie. Aj na obyčajné fotky z dovolenky s mamimou spomína veľmi rád. „Fotografia má to jedinečné čaro zmraziť čas a niesť so sebou okolnosti a emócie, za akých vznikla. Preto to milujem.“ 

Vzor našiel v kamarátovi

A čo Kristiánove fotografické vzory? „Zo začiatku som mával nejakých obľúbených fotografov, ktorých som chcel napodobniť. Ale za prvé, mi to veľmi nešlo a za druhé, sa z nich postupne stali úplne iní fotografi, než boli pred tými pár rokmi.“ Avšak za dlhý čas, ktoré sa pohybuje vo svete fotografie, mal okolo seba vždy ľudí, ktorí ho formovali – či už počas hodín strávených v ateliéri alebo mimo školy.

Z dnešných známych autorov spomína tvorbu Petra McKinnona, ktorého mu poradil kamarát v časoch, keď ešte nebol taký slávny ako dnes. „Odhliadnuc od toho, aký šialený je Peter, hovorí fakt múdro. No paradoxne, ak by som si mal vybrať len jedného človeka, tak za svoj vzor považujem práve toho kamaráta. Aj keď o tom s najväčšou pravdepodobnosťou nevie,“ dodáva Kristián s úsmevom.

Na Instagrame je fotografom každý

Kristián má kritický názor aj na dobu, v ktorej dnes žijeme – sme fotografmi aj preto, že sa dennodenne snažíme o pekné fotky na Instagram? „Je rozdiel, či sa rozprávame o fotografovaní svadby, alebo seba na Instagram. Jedno rozhodne nemôže robiť každý a druhé si myslia, že vedia všetci,“ komentuje Kristián. „Či sa na to pozerám po technickej alebo po umeleckej stránke, fotografovanie umením rozhodne je. V oboch významoch slova.“

Horšie však podľa neho je, že dnes si o sebe všetci myslia, že sú fotografi. On sám si to o sebe, napriek päťročnej praxi, nemyslí. „Či viem fotiť? To áno. Ale či som fotograf a navyše dobrý? To za mňa musia hovoriť ľudia a fotky. Tí niekedy nevidia roky práce, peniaze uložené v technike, hodiny za počítačom, častokrát aj týždne depresií, kedy má človek chuť sa na to celé vykašľať.“

Čo teda pre mladého nadaného fotografa znamená fotenie? „Fotografiu nadovšetko milujem a ľudia, ktorí ten pocit poznajú, mi budú rozumieť. Napriek tomu, čo si s ňou vie človek zažiť, nikdy sa jej nevzdám,“ povedal v závere rozhovoru Kristián Pribila.

Zdroj: hashtag.sk

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť