#My mladí sme, našťastie, nezažili žiadnu bitku, vojnu či povstanie. Avšak vojnové konflikty a ekonomické krízy sú veľkým strašiakom aj našej doby. O mnohých sporoch ani len netušíme, pretože sa dejú v takých drobných krajinách, ako je napríklad Náhorný Karabach. Ak si o ňom nikdy nepočul, prečítaj si o ňom pár zaujímavostí.
Krajina, ktorá neexistuje
Náhorný Karabach, alebo aj Náhorná Karabašská republika sa nachádza na južnej časti Kaukazu a má približne 150 000 obyvateľov – to je takmer o 100-tisíc menej, ako majú Košice. Hoci v roku 1993 vyhlásila krajina autonómiu, dodnes ju žiadny štát na svete neuznal. Oficiálne tak podľa práva patrí Azerbajdžanu, avšak spravuje ho Arménska republika. Práve kvôli takémuto vládnutiu sú na území veľmi časté konflikty.
Jeden konflikt za druhým
Celý dlhotrvajúci spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom začal v roku 1917 po ruskej revolúcii. V tomto roku sa medzi spomínané krajiny pridelili tri územia – Zangezur, Nachičevan a Náhorný Karabach. Arménsko si odniesol jedine Zangezur, ostatné dve územia pripadli práve Azerbajdžanu.
Aj napriek tomu, že v tomto období tvorili 95 % obyvateľstva Náhorného Karabachu Arméni, počas celej existencie ZSSR prebiehala obrovská diskriminácia tohto národa. Neprávosti voči Arménom sa vyhrotili až tak, že často dochádzalo k ich vysídľovaniu.
V 80. rokoch nevraživosť národností vzrástla tak veľmi, že vyústila do ozbrojených konfliktov. Začiatkom roku 1988 došlo k pogromu, zo strany Azerbajdžancov, pri ktorej zahynulo niekoľko desiatok Arménov. Pogrom je násilná akcia proti určitej skupine obyvateľstva na základe ich rasy, etnika, náboženského presvedčenia a podobne.
Chceli byť nezávislí
Po uplynutí tohto mrazivého obdobia pogromov, Azerbajdžanci začali vo veľkom utekať z Náhorného Karabachu, pravdepodobne kvôli strachu z dôsledkov svojich činov. No je potrebné dodať, že podľa záznamov nebol žiadny z nich napadnutý a žiadny ani nezahynul. V auguste roku 1991 nastal pre krajinu zásadný zlom, pretože Azerbajdžan vyhlásil nezávislosť od ZSSR.
Obyvatelia Náhorného Karabachu, podporovaní morálne aj materiálne Arménskom, sa teda hneď chopili svojej šance a len 2 dni potom vyhlásili svoju vlastnú nezávislosť. Hoci v referende za ňu hlasovala väčšina Arménov, veci nešli ako po masle. V období medzi rokmi 1992 až 1994 prebiehali v Karabachu boje medzi dvomi národnosťami.
Odhaduje sa, že v nepokojoch zahynulo 17 500 Arménov a 25 000 Azerbajdžanov. Škody boli tak veľké, že mesto Šuša, ktoré bolo v roku 1989 druhé najväčšie mesto Karabachu, je dodnes neobývané a zničené. Z počtov je teda jasné, že bitku vyhrali Arméni a podarilo sa im dokonca získať väčšie územie aj za hranicami Karabachu.
Posledná bitka bola nedávno
Vyzeralo to, že na určitý čas zavládlo medzi dvomi krajinami prímerie a boje o kus územia utíchli. Všetko sa však zmenilo len pred štyrmi rokmi. 1. apríla 2016 totiž vypukli pozdĺž hraníc Karabachu ťažké boje medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Táto bitka sa považuje za najhorší ozbrojený stret medzi krajinami od roku 1994, a to najmä preto, že obe strany využívali proti súperovi ťažké zbrane. Celá vojna trvala štyri dni a ukončila sa prekvapivým náhlym vyhlásením prímeria na oboch stranách.
Súčasná situácia a možnosti pre turistov
Keďže veľký ozbrojený konflikt prebehol len pred pár rokmi, turizmus na území Karabachu veľmi neprekvitá. Na oboch stranách hraníc sú vojenské hliadky a riziko konfliktu je prítomné v podstate neustále. Avšak dostať sa do krajiny nie je úplne nemožné.
Jediná cesta vedia cez Lačinský koridor, ktorý oddeľuje Karabach od Arménska. Symbolicky táto trasa dostala pomenovanie Cesta mieru. Pre vstup krajiny je nutné vybaviť si víza. Potom už prebieha spoznávanie kultúry úplne bez problémov. Kriminalita je veľmi nízka, no najlepšie je požičať si auto a držať sa len hlavných ciest a turistických atrakcií.
Posledný háčik spočíva v tom, že ak raz máš v pase víza z Karabachu, v Azerbajdžane je to hneď brané ako nelegálny prechod hraníc, takže vstup na územie ti bude jednoducho zamietnutý. Keďže nemáme dvojité občianstvo, nie je možné vlastniť dva pasy, a preto si musíš vybrať, ktorú z krajín navštíviš. Alebo si po výlete vybaviť nový pas a vycestovať znovu
Zdieľať na