Kedysi to bolo jedno z najväčších miest Slovenska: Dnes je banské mesto takmer vyľudnené, po Černobyle tu prichýlili Ukrajincov

Bývalá Tabačka v Smolníku (zdroj: Wikimedia Commons/Szeder László )

#Banskú Štiavnicu či Kremnicu dnes pozná každý. Komu však hovorí niečo mesto Smolník? Na Spiši, neďaleko hradu Krásna Hôrka sa nachádza mesto, ktoré zažilo obrovský rozkvet, ešte väčší pád a jeho história je poprepletaná rôznymi kuriozitami.

Prečo je Smolník tak zaujímavý? Stačí len vychádzať z údaju, že na konci 18. storočia tu žilo 10-tisíc ľudí. Pre porovnanie, Bratislava vtedy nemala ani 30-tisíc, Banská Štiavnica 25-tisíc a Košice len 6-tisíc. Išlo tak o jedno z najväčších miest dnešného územia Slovenska v tých časoch.

Mesto mantákov

Prvá písomná zbierka o Smolníku pochádza už z 13. storočia, od toho nasledovného bol už kráľovským banským mestom, ktorý mal banské, trhové, poľovné a rybárske právo. V tesnej blízkosti Smolníka, dnešnej obce Smolnícka Huta boli želozorudné bane a drviarne. Tak, ako aj v iných banských mestách, aj tu bola výrazná nemecká stopa, o čom napovedá i blízkosť miest ako Medzev alebo Gelnica.

Spišských Nemcov zvyklo miestne obyvateľstvo nazývať mantáci. Dodnes nie je celkom jasné, z čoho to pochádza, Wikipedia však spomína jednu pravdepodobnú hypotézu. Pomenovanie môže vychádzať z otázky „Was meint er?,“ teda „Čo tým myslí?“ Išlo o otázku, ktorú si Nemci v komunikácii so Slovákmi museli klásť často. Navyše, keď sa meint er povie s dostatočným nemeckým prízvukom, môže to znieť ako základ slova manták.

Tých bolo mimochodom v Smolníku podľa údajov z roku 1880 až 85 percent.

 

Pozrite si tento príspevok na Instagrame

 

Príspevok, ktorý zdieľa Food Tips Košice (@foodtipskosice),

Kopali 26 rokov

To ale predbiehame. Výrazný rozkvet zaznamenal Smolník v 14, a 15. storočí, kedy sa tu otvorila aj mincovňa, sídlila tu banská komora a vyvážala sa odtiaľ meď, striebro, zlato a železo. Bolo to jedno z najlepšie zarábajúcich banských miest v Uhorsku. Sídlila tu tiež banícka škola alebo banský súd, išlo tak o dôležité administratívne centrum. Dôkazom rozmachu bolo aj postavenie kamenného divadla, v tom čase jediného funkčného na území dnešného Slovenska. Dokonca mohli v tomto divadle otáčať javisko. K tomu, čo sa s ním stalo sa ešte dostaneme…

V okolí tiež vznikla vodná nádrž Úhorná, do ktorej sa vlievali okolité potoky, aby poháňali banské stroje. Zároveň mala zachytávať dažďovú vodu a chrániť okolité obce pred povodňami. Keď vody nebolo dostatok pre banské záležitosti, baníci sa prekopali popod horu do vedľajšej doliny, aby sa tam napojili na potok.

Kopali ručne 26 rokov s tým, že išli z oboch koncov naraz. Baníci sa skutočne stretli v strede a tunel dostal meno Mária Terézia.

Mestské tragédie

Keď si človek číta históriu obce na jej webe, ide o akýsi sumár tragédií. V roku 1800 vyhorel kostol a dvorská komora, neskôr v 19. storočí obyvateľov sužoval týfus. V roku 1813 prišla povodeň, ktorá pretrhla hrádzu Uhornianskeho jazera a zatopila bane.

Trošku predbehneme chronológiu, ale v roku 1905 ešte obec z väčšej časti vyhorela a 5 rokov na to ju postihla veterná smršť, ktorá spustošila okolité lesy.

No veľkou tragédiou bolo pre Smolník samotné baníctvo, ktorého úpadok ešte podtrhol problémy po už zmieňovanej povodni. Koncom 19. storočia sa prestala ťažiť meď a výrazná časť baníkov sa presunula do iných baníckych miest, alebo dokonca za hranice.

Pyrit, cigary a Černobyľ

Namiesto medi sa v Smolníku začal ťažiť pyrit, ktorý sa predával na výrobu kyseliny sírovej. Zároveň potrebovali ľudia ďalší spôsob obživy a tak v Smolníku vyrástla tabaková fabrika a to na mieste niekdajšieho divadla a bývalého riaditeľstva baní. Stalo sa tak v roku 1872.

Tabačka tu fungovala až do roku 2009, kedy ju definitívne uzavreli. Išlo pritom o jedinú výrobňu ručne šúľaných cigár na Slovensku.

S pyritom to bolo ešte zložitejšie ako s cigarami. Po prvej svetovej vojne sa vyčerpali zásoby kvalitného pyritu a definitívne sa bane zavreli v roku 1989.

Zaujímavosťou je, že po katastrofe v Černobyle sa v obci usídlila približne stovka Ukrajincov, ktorí tu našli po výbuchu jadrovej elektrárne nový domov. Dokonca tu pomohli s výstavbou pravoslávneho kostola.

A dnes? Smolník sa vyľudňuje. Žije tu okolo tisícky ľudí, desaťnásobne menej ako pred 250 rokmi. Tabaková fabrika je zatvorená a ako pamiatka za veľkou érou tu sú len staré štôlne a vozík s poslednou vyťaženou tonou na námestí.

Posledná tona rudy v Smolník (zdroj foto: Smolnik.sk)
Zdroj: Wikipedia, Smolnik.sk, magazín Čierne Diery 6/2017, ciernediery.sk

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť