Potraviny, kde sa zastavil čas alebo úplná legenda? Jednotu nájdeš takmer všade, funguje už od 19. storočia

Foto: coopprievidza.sk

#Veľmi rada píšem o veciach, ktoré sú jednoducho „naše.“ Jednota sú potraviny, ktoré pozná každý. Nachádzajú sa, dnes už pod rôznymi logami a značkami, takmer všade. A aj keď sa modernizujú, reklamujú v televízii a v letákoch, stále sú pre väčšinu z nás jednoducho potravinami, ktoré nájdeme rovnako v okresnom meste i v zabudnutej dedinke.

Pre niektorých sa v Jednote ako keby zastavil čas. Nemusia mať vždy pravdu, aj keď je pravda, že v žiadnych iných potravinách nestretnete taký kolorit „tetušiek“ predavačiek a zábavných nakupujúcich, ako práve tam. No nebudeme tak zovšeobecňovať. Pozrime sa radšej na históriu jednej z najstarších značiek na Slovensku.

História siaha až do 19. storočia

View this post on Instagram

#shopping#beer#coopjednota 🙂 😀

A post shared by Dávid Badó (@davebad31) on

Jednota predstavuje vôbec jeden z prvých obchodov, ktoré vznikli na našom území.  V roku 1845 Samuel Jurkovič založil Spolok gazdovský, prvé družstvo na Slovensku. Už o 5 rokov neskôr vznikli na vidieku spotrebné družstvá Jednota. Neskôr, v roku 1869 Samuel Ormis založil v Revúcej potravinový spolok.

Bol to akýsi predchodca Jednoty. Odvtedy kontinuita tohto obchodu nebola prerušená. Samozrejme, obchodíky prešli viacerými zmenami, pričom dnes nesú názov COOP Jednota.

Zamestnáva tisíce

A ako teda vyzerá Jednota dnes? Zamestnáva až 14-tisíc ľudí po celom Slovensku a je tu otvorených viac ako 2100 predajní. Od malých, dedinských, po väčšie supermarkety.

Paradoxne, v hlavnom meste pár rokov predajne vôbec neboli. A to celkom nedávno. V roku 2011 sa totiž „bratislavská“ Jednota oddelila od zvyšku Slovenska a rebrandovala svoje predajne. Dnes sú tak otvorené len dvoje potraviny v celej Bratislave. Pre porovnanie, je to rovnaký počet ako v obci Bystré na východnom Slovensku, ktorá má 2700 obyvateľov.

Nielen nostalgia

Ako dieťa som chodila nakupovať do Jednoty pravidelne. Na dedine nič iné ani nebolo. Do malého, dreveného obchodíku v centre obce ma mama posielala s papierikom. Pol chleba, liter mlieka a ak ostali nejaké drobné, mohla som si kúpiť lízatko. Obchod bol aj centrum klebiet. Keď si chcel vedieť, čo je nové, stačilo sa spýtať predavačiek. Tie vedeli naozaj všetko.

Možno z nostalgie, možno z dobrého pocitu, že kúpou slovenských domácich potravín podporujem našich podnikateľov, tam rada chodím aj dnes. Mnohým vadí vo všeobecnosti vyššia cena potravín. Je to tak. No zároveň má táto obchodná sieť údajne najvyšší podiel slovenských potravín na trhu. A aj to je dôležité.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači. Viac informácií

Nastavenia cookies na tejto webovej stránke sú nastavené na "Povoliť cookies" vám prehliadanie možné skúsenosti. Ak budete pokračovať na používanie tejto webovej stránky bez zmeny nastavenia cookies alebo kliknite na tlačidlo "Prijať" nižšie potom dávate súhlas k tomu.

Zavrieť