#Jaroslav, ktorý na Instagrame vystupuje ako jarinko.travel, prešiel 45 krajín sveta. Každú cestu pritom pekne zmapuje aj na sociálnej sieti. Medzi jeho prvé výlety v zahraničí patrilo talianske Bibione, išlo ešte o rodinnú dovolenku. Sám začal cestovať po prvýkrát v roku 2017, keď sa so spolužiakmi vydali starou oktávkou a prešli Francúzsko a Taliansko.
Kedy ste si povedali, že začnete cestovať?
Asi najväčší podnet k začiatku môjho cestovania bol „eurotrip“ v roku 2017 s mojimi spolužiakmi a celoživotnými kamarátmi Marekom a Andrejom. Stará jednotková Octavia, chladnička do zapaľovača, v kufri stan, hŕba sáčkových polievok a sen o Saint Tropez.
Za pár dní sme prešli Benátky, Veronu, Padovu, Lago di Garda, Miláno, Monako, Nice či Cannes. Bola veľká sranda, veta „vidíš to azúro“ u nás absolútne zľudovela a počas toho výletu som si uvedomil, že chcem vidieť ďalšie krásne miesta. Rovnako aj to, že cestovať sa dá aj za pár peňazí.
Ako spomínate na svoju úplne prvú destináciu v zahraničí?
Úplne prvá zahraničná destinácia vyzerala zrejme tak ako u stoviek iných slovenských turistov, bolo ňou talianske Bibione. Bolo to v roku 1995, v Juhoslávii bola vojna, logická voľba teda jasne vychádzala na toto talianske dovolenkové mestečko.
Môj ujo bol vodič družstevníckej Karosy, nabalili sme sa zásobami, akoby mal prísť koniec sveta a išlo sa. Mladí dnes absolútne nevedia, v akej výbornej dobe a geopolitickej konštelácii žijú. Vtedy sme nemohli cestovať. Počas tohto výletu nás na rakúskych hraniciach nechali vystúpiť, zobrali nám pasy, museli sme čakať. Kým ujo nezaniesol colníkom kartón topoľčianskeho piva a 50 mariek, nechceli nás pustiť.
Táto istá tortúra sa opakovala aj na talianskych hraniciach. Každopádne to stálo za to. Keď som nakoniec uvidel pláž, malé kraby, ktoré po nej behali, lunapark na konci letoviska, zmrzlinu veľkú ako svet, černocha, čo chodil pomedzi ležadlá a vykrikoval „coco bello, vitamine, proteine“, bolo vymaľované. Taliansko je láska na celý život.
Prešli ste viac ako 45 krajín, ktorá vás najviac zaujala a prečo?
Najviac ma zaujali európske minikrajinky. Parádne vyvracajú náš slovenský komplex o
tom, že sme príliš malí, a teda nemôžeme byť úspešní. Napríklad, Luxembursko je perfektné. Verejná doprava je v celej monarchii zadarmo, upratovačky tam zarábajú ako naši poslanci – radosť žiť.
Lichtenštajnsko detto, nádherná príroda, prosperita a veľmi dobré pivo. San Maríno mi tiež ukradlo srdce, nádherné výhľady, historická architektúra. A ich citrónový likér je jedna báseň! Monako navštívil už každý, Vatikán asi tiež. Čo je malé, to je milé.
Máte nejakú neobľúbenú krajinu?
Vyslovene neobľúbenú krajinu nemám, no dosť trpím v krajinách „tretieho sveta“. Keď som sa napríklad vrátil z Filipín, na Schwechate som bozkával zem. Tam, kde je slabšia infraštruktúra a veci nefungujú, zažívam ťažké chvíľky, mám totiž veľmi krátku zápalnú šnúru.
V ktorej krajine je najkrajšia príroda a prečo?
Najkrajšia príroda je jednoznačne vo Švajčiarsku. Úprimne milujem tú krajinu, chodím tam každý rok a celkom bez pátosu môžem povedať, že je to ozajstný raj na zemi. Ako veľký fanúšik Tolkiena som musel vidieť Roklinku, respektíve Vododol alebo Rivendell, tá dedinka sa volá Lauterbrunnen a nič krajšie na tejto planéte nenájdete. Keď som do toho údolia prišiel, spadla mi sánka. Ak sa tam vydáte, spadne aj vám.
Viete si predstaviť, že by ste v niektorej z krajín, ktoré ste prešli, aj žili natrvalo?
Považujem sa za vlastenca a trvalo žiť v inej krajine by som asi nedokázal. V cudzine bude človek vždy iba cudzinec. Mať však zbytočných pár stotisíc na účte, v Benidorme mám vyhliadnutý fajn apartmánik. Nemám rád zimu a tam panuje príjemné počasie celoročne.
Podľa čoho si vyberáte krajiny, kam sa vyberiete?
Destinácie si vyberám buď podľa cien leteniek, alebo volím miesta, kde túžim ísť už od detstva, takže to kombinujem.
Čo vo vašom ponímaní znamená cestovať lacno? Ako sa snažíte ušetriť čo najviac peňazí?
Financie sú téma sama osebe a pre veľa ľudí predstavujú výhovorku, prečo nemôžu cestovať. Nikdy v histórii sa necestovalo tak lacno ako teraz. Používam všetky bežné vyhľadávače, je to naozaj veľká
pomoc.
Nespomínal som, že pracujem pre jednu štátnu železničnú spoločnosť a ako zamestnanci máme voľné lístky na vlaky po celej Európe a aj po kúsku Ázie. Za symbolickú centovú cenu môžem 8 dní neobmedzene jazdiť vlakmi po destinácii, v Nórsku je to veľká úspora, v Británii tiež. V lacnejších krajinách človek ušetrí samozrejme menej. Mám kolegov, čo boli vlakom aj v Číne.
Ubytko riešim väčšinou v hosteloch, ale v lacných krajinách ako Egypt beriem vždy solídny hotel. Počas covidu išli ceny dole, Hilton vo Varšave ma v tom čase stál na noc menej ako dobrá večera.
V ktorej krajine sú podľa vás najmilší ľudia?
Najmilší sú podľa mojich skúseností Gréci, aj keď starší tam takmer vôbec nevedia po anglicky. Tú človečinu a dobrotu, ktorá z nich srší, však cítim aj bez slov.
Máte s niektorými obyvateľmi krajín aj negatívne skúsenosti?
Negatívne skúsenosti ma našťastie obchádzajú, no samozrejme sa mi stali aj nepríjemnosti, najväčšia paradoxne takmer doma. Na viedenskom letisku mi istá pani ukradla telefón počas toho, ako som driemal. Výsledkom bola pokazená dovolenka a dvojdňové vybavovačky, odvtedy si už dávam extra veľký pozor na svoje veci.
Ktorá krajina je najdivokejšia?
Divokých je mnoho krajín. Z tých, ktoré som prešiel, je ohromne veľká zábava v Izraeli. Ono sa to nezdá, navonok vyzerá ako vysoko rozvinutá krajina, no vo vnútri cítiť svojský život Blízkeho východu. Keď nemáš „chucpe“ (po hebrejsky drzosť, opovážlivosť), tak nevybavíš absolútne nič. Už
len stáť v rade pred Pizza Hut v Jeruzaleme s ortodoxnými Židmi je zážitok.
Tí ľudia sú ťa schopní drgať, kopať, predbiehať sa a pri tom všetkom sa na teba ešte tupo škeriť, akoby sa nič nestalo. Keď nie si drzý a nemáš ostré lakte, doslova nežerieš.
Na aký cestovateľský zážitok si spomínate najradšej?
Zážitkov sú tisíce, vybrať jeden je nemožné. Som viac plážový ako horský typ, okrem toho veľký rojko a trochu aj romantik, takže najkrajšie momenty, čo mám v pamäti, sa mi spájajú zo západmi slnka na
plážach, tam najviac „cítim život“.
K tomu patrí samozrejme aj pohár dobrého Chianti. Aj preto v krajinách ako Saudská Arábia alebo Spojené arabské emiráty dosť výrazne trpím. Pomôžem si Homérom: „Ak sa zahľadíš do vlniacich sa vôd mora jasným neskaleným zrakom, tak uzrieš v každej vlne odraz najvyššej pravdy a krásy.“
Popíšete nám najvtipnejšiu situáciu, ktorá sa Vám vybaví ako prvá?
Najvtipnejšie situácie sa mi stávajú každý deň na cestách. Znovu a znovu. Mám rád aj nekorektný humor a dosť veľké výbuchy smiechu nastávajú, keď niekto pýta cigaretu a ja ich varujem s vetou: „Please be careful, It’s camel shit included” Áno, fajčím tú značku s dromedárom na obale.
Boli ste aj na jednej z najkrajších pláži Zakythosu, Navagio beach. Aký to bol zážitok, splnila pláž vaše očakávania?
Na Zakynthos sme išli s kamoškou na začiatku októbra, nedalo sa tam kvôli vetru pristáť, preto sme museli vystúpiť v Kefalonii. Lietadlo malo navyše veľké meškanie, no nakoniec sme horko-tažko na druhýkrát pristáli, zohnali malý automat a na prvý výlet sme samozrejme hneď trielili na Navagio.
Zhora je pláž nádherná, všimol som si tu starý vrak lode či nádherné biele útesy. Navyše, keď na hladinu mora zasvieti slnko, má asi 50 odtieňov modrej. Za približne 20 eur na hlavu nás sem zobral z neďalekého provizórneho prístavu pánko na gumovom motorovom člne. Bola to „bumpy ride“, ale stálo to za to.
Voda bola perfektná, všade sú malé snehovo biele kamienky (jeden som si odniesol na pamiatku) a boli sme tam takmer sami. To miesto má úžasný genius loci (charakteristickú atmosféru, pozn. red.). O pár mesiacov lokálne úrady túto pláž zavreli a dnes sa tam už nikto nedostane. Veľká škoda, naozaj patrí medzi top 10 v Európe a možno aj na svete.
V ktorej krajine ste ochutnali najlepšie jedlo?
Správnou odpoveďou by asi mala byť francúzska „haute cuisine“, no ja mám rád práve naopak
malú jednoduchú taliansku kuchyňu. Zbožňujem cestoviny, konkrétne Tonnarelli Cacio e Pepe v Ríme
alebo Spaghetti al Pomodoro v Neapole. Čo je viac?
Sú na vašom zozname aj krajiny, do ktorých sa radi vraciate?
Rád sa vraciam do úplne obyčajných krajín a miest. Viedeň je zlaté jablko, ktoré máme všetci na skok, som tam takmer každý mesiac aspoň na víkend a napriek tomu zakaždým objavím niečo nové. Rád sa chodím kúpať do Budapešti, kúpele mali otvorené aj počas pandémie.
Terst a okolie tiež navštevujem každý rok, ten kúsok slovinského pobrežia je „hidden gem“, Koper, Piran, Izola. Z Bratislavy ste tam skôr ako na Zemplínskej Šírave. Ako každý z mojej generácie som fanatický Potterhead, takže aj Londýn je vždy dobrý nápad.
Ako vyzerajú vaše ďalšie cestovateľské plány počas najbližších mesiacov?
Plány sú veľkolepé, brzdou je len čas a 25 dní dovolenky, keďže pracujem na plný úväzok. Bez akýchkoľvek politických ohľadov by som chcel v najbližších mesiacoch navštíviť USA aj Rusko. Mám slabosť pre ázijské slečny, takže aj Thajsko by ma veľmi potešilo. Andorra je na zozname už dlhšie, uvidíme, či sa podarí.
Zdieľať na
Zdieľaní