Mladá slovenčinárka učí po svojom, jej vtipné videá sledujú desiatky tisíc žiakov: Najväčší hejteri sú malé deti
Inovatívna učiteľka PinKats sa nebojí deťom prihovoriť prostredníctvom TikToku. (Zdroj: archív/Katarína Sušková)
#Napadlo by ti niekedy, že spojenie slovenčiny a edukácie môže byť zábavné? Ak nie, PinKatS alias pančelka Katka ti na svojom TikTok profile ukáže, že sa to dá zvládnuť veľmi vkusne a originálne. Okrem videí však tvorí, učí, bloguje a dokonca pri tom všetkom zvláda aj perfektne vyzerať. Čomu všetkému sa Katka venuje a aký odkaz by venovala študentom? To všetko sa dočítaš v nasledujúcich riadkoch.
Katka, na TikToku ťa mnohí poznajú ako PinKatS, ako vlastne celý tento netradičný profil vznikol?
Môj TikTok účet vznikol koncom roku 2019. V tej dobe som už pár rokov fičala na mojom Instagrame @katarina_suskova ako retro/pin-up blogerka a písala články najmä o cestovaní a móde na blog www.pinkats.sk. PinKatS je moje druhé ja, moje alter ego.
TikTok sa vtedy dostal trošku viac do povedomia blogerov a keďže rada skúšam nové veci, povedala som si, že idem do toho. Vedela som, že musím vymyslieť nejaký iný obsah ako na Instagrame, keďže v tej dobe boli na TikToku viac-menej fakt iba deti. Nechcela som tam zabíjať čas, chcela som naopak priniesť niečo zábavné aj poučné. Som reálne učiteľka, a tak som sa dosť rýchlo rozhodla, o čom bude môj TikTok (úsmev).
Tvoj účet zdobí množstvo edukačných, zábavných a hlavne originálnych videí. Nás zaujali najmä tie slovenčinárske. Je ľahké spojiť zábavu so slovenčinou alebo to je častokrát náročná úloha?
Mám rada cynický, sarkastický humor a asi je to z mojich videí aj cítiť. Inšpiráciu často nájdem v bežnom živote, v situáciách, ktoré reálne zažívam. Niekedy mi napadne niečo vtipné hneď, niekedy viem, aké gramatické pravidlo chcem natočiť, ale humor neprichádza. Najčastejšie ma „osvieti“ v noci, keď už mám spať (smiech). No ale, keď múza kope, treba to využiť, rýchlo zapíšem nápady do mobilu, lebo viem, že ich do rána zabudnem.
Myslíš si, že takýto typ obsahu má na sociálnej sieti tohto rázu priestor, alebo je naopak ťažké presadiť sa?
Najväčší boom som na TikToku zažila prakticky na začiatku založenia účtu po zarecitovaní Mor ho! Bolo to moje prvé virálne video. Myslím, že som bola prvá slovenská učiteľka, ktorá si svojimi humorno-náučnými videami získala toľko sledovateľov (úsmev). Teraz je konkurencia väčšia, takže pre nových tvorcov je oveľa ťažšie presadiť sa a získať si pozornosť. Musia staviť na originalitu a priniesť niečo, čo tu ešte fakt nie je.
Napriek všetkému je tvoj profil s viac ako 65-tisícmi fanúšikov skutočne populárny. Čomu vďačíš za takýto úspech?
V prvom rade tomu, že som učiteľka. Ja sa totiž na TikToku nehrám, ja som (úsmev). To možno zaujalo. Svoju veľkú úlohu zohral asi aj môj sarkastický humor. Na ten som stavila zámerne, bolo to od začiatku plánované. Niekoho pobaví, iných irituje. A to priťahuje. Vieme, ako fungujú sociálne siete – čím viac zdieľate, komentujete, ukladáte, lajkujete, venujete niečomu pozornosť, tým je to viac virálne. Ak by som len obyčajne niečo vysvetľovala, nezaujalo by to. A tvoriť taký obsah by nebavilo ani mňa. Paradox je, že pre mňa moje videá nie sú vtipné, ja sa na nich nesmejem.
Stretla si sa na TikToku už aj s nejakým hejtom? Prípadne, s nejakými udalosťami, ktoré by si vôbec neočakávala?
Očakávala som všetko, aj hejty. Tie prišli hneď po prvých virálnych videách v roku 2019 alebo 2020. Mne hejty a hejteri žily netrhajú, takže to bol pre mňa sociálny experiment, pozorovať, čo sa bude diať. Keďže mám stále aktívny svoj blog – web, rozhodla som sa screenshotovať hejty, následne mazať, neodpovedať, cez 240 profilov som vtedy zablokovala a cca 4 mesiace zbierala materiál na nový článok. Analyzovala som, od koho chodí najviac hejtov a prišla na to, že väčšina je od 8 až 12-ročných detí. V článku na webe mám aj vyjadrenie psychologičky.
V súčasnosti sa občas nejaký hejt vyskytne, ale to už je len slabý odvar toho, čo chodilo kedysi (úsmev). Dokonca som nedávno všetky zablokované profily odblokovala a čakala, či sa hejty vo veľkom objavia znova. Neobjavili, čo je fajn.
Vieme, že si skúsenou pedagogičkou s dlhoročnou praxou. Ako teda hodnotíš dnešnú generáciu detí? Boli kedysi pozornejšie či poslušnejšie alebo sa naopak dnešné deti, poháňané neúprosne rýchlou dobou, dokážu lepšie adaptovať či napredovať?
Myslím, že deti sú stále rovnaké, len sa prispôsobujú dobe. Sú tabula rasa a je na nás, dospelých, čo do nich vpíšeme. V prvom rade ich vychovávajú rodičia, tam je odpoveď.
Veľmi zaujímavým obdobím pre učiteľov bol, nepochybne, aj čas pandémie a online vyučovania. Ako táto výučba prebiehala a ako si na toto obdobie spomínaš?
Všetci učitelia boli hodení do neznámej vody, v ktorej sa museli naučiť nanovo plávať. Niekto to zvládol rýchlejšie, niekto pomalšie. Výhodu mali tí, ktorí sa kamarátili už skôr s technikou a využívali ju aj bežne na vyučovaní. Najhoršie je, keď technika zlyháva a učiteľ rieši viac technické problémy s pripojením či zvukom ako učivo. Uberá to veľa energie, na druhej strane vzniká mnoho komických situácií. Všetko má svoje pre aj proti. Myslím, že online vyučovanie je v niektorých prípadoch fajn, určite to netreba úplne zavrhovať. Na Slovensku však boli žiaci a študenti, podľa mňa, príliš dlho na online výučbe, čo prinieslo aj negatívne dôsledky.
Našťastie sme sa vrátili opäť do školských lavíc, a preto sa ťa opýtam: „Čo najviac miluješ na práci učiteľa?“
Prázdniny! Ja som taký trochu učiteľský paradox. Moji rodičia boli učiteľmi (aj riaditeľmi škôl), ja som učiteľkou byť nechcela, ale nakoniec to tak životne vyšlo. Niekoľko rokov som žila v Prahe a vyskúšala si aj inú prácu – v personálnej agentúre denne za počítačom, takže mám pracovné skúsenosti aj mimo školstva, viem to porovnať. Každopádne, práca učiteľa vás aspoň trochu musí baviť, keď nie, žiaci to vycítia. A myslím, že stereotyp nehrozí, keďže sa v škole stále niečo deje, čo musíte riešiť. Mňa baví, keď so žiakmi niečo kreatívne vymýšľam – scénky, dramatizácie, školský časopis, videá, skupinové úlohy a pod. A keď spolu vedieme debaty a diskusie na rôzne témy – spoločenské, politické, životné aj filozofické.
Stereotyp nehrozí, keďže sa v škole stále deje niečo, čo musíte riešiť. (Zdroj: archív/Katarína Sušková)
Aký najbizarnejší prípad si už ako učiteľka musela riešiť?
Fuuuha, podľa toho, čo je bizarné. Napríklad som ako triedna učiteľka kedysi dávnejšie mala tehotnú 16-ročnú žiačku v 5. ročníku a zároveň žiaka, ktorý sa vrátil po pár dňoch z nápravno-výchovného ústavu a mal individuálny plán. Bola som triedna učiteľka 34 žiakom na škole v meste, aj len 4 žiakom na škole na dedine. Ošetrovala som rôzne poranenia, dávala pomoc pri nevoľnostiach, riešila krádež mobilu, vytrhnuté umývadlo… Viete, učiteľ je prakticky všetko – rodič, psychológ, zdravotník, policajt, právnik, ekonóm… (smiech)
Mnohí Slováci učiteľom závidia letné prázdniny. Máš pre takýchto neprajníkov nejaký odkaz?
Jasné! Aspoň niečo sa učiteľom závidí! (smiech) Nebyť dlhších prázdnin, tak neviem, či by niekto učil, veď by polovica učiteľov skončila na psychiatrii. (smiech) Tú vycucanú energiu treba predsa nejako doplniť.
Už na prvý pohľad je vidieť, že si výrazná osoba, ktorá sa navyše krásnym pin-up štýlom dokáže odlíšiť od davu. Katka, prezradíš nám, prečo práve takýto štýl obliekania? Viaže sa k tomu nejaký príbeh?
Prešla som si rôznymi štýlmi obliekania – na strednej od čierneho obdobia po hippies, na vysokej škole som na seba nedala nič iné ako džínsy, šaty a sukne som vôbec nenosila. Po výške som mala skôr taký ležérnejší šatník. Retro/pin-up štýl prišiel pred pár rokmi, keď som si založila svoj blog. Začala som si kupovať oblečenie v tomto duchu a vylovila staršie veci, najmä blúzky, šaty a svetre z maminej skrine (tie si väčšinou šila sama). Ktovie, čo budem nosiť o pár rokov (úsmev).
Ako učiteľka máš istotne dobrý knižný prehľad. Vieš nám odporučiť dielo, ktoré by sme si v študentskom veku mali rozhodne prečítať?
Z každého rožku trošku. Nie som v súčasnosti veľký čitateľ kníh, to sa musím priznať. Keď mám chuť niečo prečítať, väčšinou siahnem po dejinách filozofie a hľadám odpovede na moje otázky (mám vyštudovaný odbor slovenský jazyk a literatúra – filozofia). Myslím si, že každý by si mal prečítať dejiny filozofie, možno by sa mnohým viac rozsvietilo v mysliach. Ako študentka som však čítala detektívky (Sherlock Holmes), dievčenské romány (Anna zo Zeleného domu) i básne, napr. od Kamila Peteraja. Básne som sama písala, zúčastňovala sa literárnych súťaží a doteraz som si nesplnila sen vydať svoju zbierku básní. Ale čo nie je, ešte môže byť.
Ak by si mala byť opäť študentkou, aký odkaz by si dala samej sebe? Je niečo, na čo by sme práve v týchto časoch mladosti nemali zabúdať?
Študujte hlavne to, čo vás baví. Buďte sami sebou. Nesnažte sa podobať na niekoho iného. Využívajte všetky možnosti, ktoré vám život prináša. Plňte si svoje sny.
Páčil sa ti rozhovor so sympatickou PinKatS? Pre ešte viac noviniek a tipov sleduj Hashtag.sk.
Poď na náš TikTok a pukneš od smiechu! Nové sketche každý týždeň
Zdieľať na
Zdieľaní