Hitler ho označil za svojho nástupcu: Kto bol Karl Dönitz, veliteľ námorníctva, na ktorého dejiny zabudli?

#Druhá svetová vojna bola najkrvavejšou udalosťou celých našich dejín. Zahynuli v nej milióny nevinných ľudí a na mnoho rokov zastavila vývoj ľudstva. Často počúvame množstvo príbehov odvážnych ľudí, ktorý sa postavili na odpor a dopomohli k víťazstvu „tých správnych.“

Dejiny sú však plné aj tých, ktorí nestáli na tej správnej strane a my ti dnes predstavíme presne takého človeka. Jeho meno je Karl Dönitz a samotný Hitler ho pred svojou smrťou poveril vedením nemeckého štátu. Nič ti jeho nehovorí? Nevadí, rozhodne nie si jediný.

Mladosť

Karl Dönitz sa narodil v roku 1891 miestnej časti Grünau v Berlíne. Jeho otec pracoval ako inžinier, matka bola typickou ženou v domácnosti. Ako 19-ročný vstúpil ako námorný kadet do vtedajšieho nemeckého námorníctva a na začiatku prvej svetovej vojny slúžil na lodi v Stredozemnom mori ako dôstojník.

Zajatie a následný vzostup

Neskôr sám požiadal o prevelenie k ponorkovému vojsku. Tu slúžil taktiež ako dôstojník a od februára 1918 už ako veliteľ ponorky. 5. septembra toho istého roku sa stal veliteľom ponorky UC-68, ktorá operovala v Stredomorí. O necelý mesiac neskôr ju potopili britské vojská a Dönitz sa dostal do zajatia.

V zajatí bol takmer rok a do Nemecka sa vrátil až v roku 1920. Od januára 1921 mal hodnosť poručíka, o dva roky neskôr Karl dosiahol hodnosť fregatný kapitán, čo približne zodpovedá našej hodnosti podplukovníka, a v roku 1934 a bol poverený vedením krížnika Emden, lode na ktorej sa na svoju službu pripravovali ašpiranti na dôstojnícku hodnosť v nemeckom námorníctve.

2. svetová vojna

Pred začiatkom druhej svetovej vojny bol Dönitz povýšený do hodnosti komodora a následne poverený vedením ponorkového vojska. Začiatkom roka 1942 sa konečne dočkal vytúženej hodnoti admirála. O rok neskôr sa chopil funkcie veliteľa vojnového námorníctva.

Karl Dönitz presvedčil Hitlera, aby nepremyslenými akciami ďalej nezničil aj zvyšok svojho hladinového loďstva. Po tom čo 30. apríla 1945 Hitler spáchal samovraždu a vo svojej poslednej vôli vylúčil Göringa a Himmlera z nacistickej strany, určil za svojho nástupcu (jednak ako hlavu štátu, ako aj vrchného veliteľa vojsk) Dönitza. Ten sa už však nestal Führerom dožívajúcej Tretej ríše, ale ríšskym prezidentom. 1. mája 1945, po Goebbelsovej samovražde vyzval vojvodu von Krosigka, aby sa pokúsili vytvoriť novú vládu.

Počas tohto obdobia sa Dönitz pokúšal zaistiť čo najväčšiu lojalitu rozpadajúcich sa pozemných síl, aby sa hromadne vzdávali do rúk západných Spojencov a nie do rúk Sovietov. Jeho vládu však Spojenci prakticky ignorovali a v priebehu niekoľkých dní ho po vojne zatkli.

Norimberský proces

Na Norimberskom procese bol Karl Dönitz odsúdený na 10 rokov väzenia za sprisahanie s cieľom páchať zločiny proti mieru, za porušovanie ľudských práv, plánovanie a vedenie agresívnej vojny, vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti. Ďalším dôvodom jeho odsúdenia bolo pravdepodobne aj to, že bol poslednou hlavou Tretej ríše. Bolo mu vyčítané aj vedenie neobmedzenej ponorkovej vojny a vydanie rozkazu číslo 154, známeho aj ako Rozkaz Laconia. V ňom zakázal poskytovanie akejkoľvek pomoci posádkam potopených lodí.

Bolo to po incidente z 13. septembra 1942, kedy ponorka najprv potopila osobnú loď RMS Laconia. No potom, čo jej posádka zistila, že loď bola plná talianskych vojnových zajatcov, pokúsila sa poskytnúť pomoc stroskotancom, pričom však bola napadnutá americkým lietadlom.

Karl Dönitz bol v bode obžaloby vedenia neobmedzenej ponorkovej vojny nakoniec prekvapivo oslobodený. Po prepustení napísal a vydal svoj životopis. Následne až do svojej smrti žil v roku 1980 v nemeckej obci Aumühle blízko Hamburgu. A dejiny naňho zabudli.