#Andreja Remeníka ľudia poznajú hlavne ako divadelného herca. Hrá v Divadle Andreja Bagara, hosťuje v SND a okrem toho vystupuje aj s kapelou. Teraz ho uvidíš v prvom celovečernom filme Sviňa. V našom dnešnom rozhovore sa dozvieš o jeho dojmoch z natáčania aj celého filmu.
Ako si sa k tomuto projektu dostal? Našla si úloha teba, alebo ty úlohu?
Úloha si našla mňa. Koncom leta ma kontaktovala produkcia filmu, nech prídem na casting, ale tam mi neprezradili žiadne podrobnosti. Vôbec som netušil, do čoho idem. Z istých dôvodov sa všetko okolo toho projektu držalo v tajnosti. Vlastne ani doteraz neviem, ako sa vlastne ku mne dostali, ale predpokladám, že cez DAB v Nitre, pretože pani režisérka zvykne spolupracovať s nitrianskymi hercami. Až keď mi na druhý deň volali, že som úlohu dostal, dozvedel som sa o projekte viac.
VIDEO Do kín prichádza slovenský film, aký tu ešte nebol: Sviňa ti bude bližšia, ako si myslíš
Čítal si knihu Sviňa predtým alebo potom, čo si získal úlohu? Aké dojmy v tebe zanechala? Ovplyvnila ťa nejakým spôsobom aj v súkromnom živote?
Ku knihe som sa dostal až počas nakrúcania filmu. Prišlo mi neuveriteľné, že veci, ktoré sú tam popísané, sa tu reálne mohli stať. O mnohých kauzách vieme z médií, no keď to má človek možnosť čítať ako súvislý príbeh, kde sú fakty obohatené o umelecký rozmer, je to neskutočne mrazivé. A hlavne to pomyslenie, že to môže byť skutočné.
Príbeh je fiktívny, no v niektorých pasážach nie je ťažké domyslieť si, o koho by mohlo ísť. Ktorá časť knihy tebou „zalomcovala“ najviac?
Príbeh má viacero dejových liniek a všetky vedia s človekom zamávať. Mne sa páči štýl, akým je kniha napísaná, keď sa ide veciam na koreň. Aj drsný jazyk a naturalizmus sa podľa mňa do takéhoto príbehu hodí. Najviac ma ale dostala asi dejová línia s dievčatami z resocializačného zariadenia a veci, čo sa im postávali.
Vo filme stvárňuješ postavu novinára. Autor knižnej predlohy Arpád Soltész sa už pri jej uvedení netajil tým, ako končí. Pripravoval si sa nejakým špeciálnym spôsobom na nakrúcanie?
Arpád bol ochotný sa so mnou stretnúť a poodhaliť niečo zo zákulisia práce investigatívneho novinára. Dlho sme spolu sedeli a rozprávali sa, aj o politickej situácii a prepojeniach mafie so štátom. Bolo to nesmierne zaujímavé, pretože niektoré podrobnosti sa človek bežne v médiách nedozvie, ale Arpád mi medzi štyrmi očami povedal veci, pri ktorých som len nechápavo otváral ústa. Po vražde Jána a Martiny som sa začal intenzívnejšie zaujímať o to, čo sa v tejto krajine deje, takže kauzy podobné tým, ktoré spracováva film Sviňa, som poznal. Mal som o postave Ondra svoju predstavu, keď som čítal scenár, ale až na pľaci sme spolu s pani režisérkou našli to, aký Ondro je, ako sa prejavuje, aký má výraz.
Ako prebiehalo nakrúcanie? Bolo na cítiť, že „áno, teraz ideme robiť film, ktorý môže nahnevať množstvo ľudí so špinou na rukách“?
Áno, myslím, že to bolo cítiť. Natáčanie prebiehalo rýchlo a každý sa do projektu snažil dať maximum. Aj keď sa napríklad stalo, že sa robili nadčasy, nikto sa nesťažoval, lebo sme všetci vedeli, že tento film má zmysel. Myslím si, že v spoločnosti môže zarezonovať, dúfame, že čo najintenzívnejšie. Taká je aj prvotná ambícia filmu. Nech sa len tí, ktorých sa to týka, na seba pozrú. A ako píše v knihe aj Arpád, keď sa tam náhodou spoznajú, nech sa rovno prihlásia na polícii.
Divadelné dosky sú ti však bližšie. Predstaveniu predchádza množstvo skúšok, pri nakrúcaní filmu je to predsa iné. Aké si mal dojmy z nakrúcania? Na čo by si si sa chcel v budúcnosti viac zamerať, na divadlo, alebo filmy a seriály?
Filmové umenie je veľmi náročné a mám k nemu obrovský rešpekt. Toto je moja prvá filmová rola a až na pľaci som zistil, ako výrazne sa líši divadelné herectvo od toho pred filmovou kamerou. Prvý deň sa so mnou štáb trochu potrápil, pretože sa mi akosi nedarilo nájsť Ondrov výraz tak, ako si predstavovala pani režisérka. Mal som aj dosť ťažké chvíle, ale nakoniec si myslím, že to dopadlo dobre. Sám som veľmi zvedavý na výsledok. Inak som zamestnaný v divadle a to je moja práca, ktorá ma živí, takže ostatné veci musím podriaďovať tomu. Určite sa však každej zaujímavej ponuke poteším, aj čo sa týka filmu či seriálu.
Pred pár dňami sme mohli vidieť aj prvý trailer. Myslíš, že môže film otvoriť oči aj tým, ktorí si hovoria, že na Slovensku sa takéto veci jednoducho nemôžu diať?
My veľmi dúfame, že im otvorí oči. Ale druhá vec, ako sa to odrazí vo voľbách.
Premiéra filmu je už 6. februára. Čo by si pred návštevou kina odkázal divákovi?
Pred návštevou prajem intenzívny zážitok a silný žalúdok, a po návšteve, aby prišiel koncom mesiaca k volebnej urne a tam vyjadril svoj názor. Ide naozaj o veľa. A ešte, aby si nekupoval nachos, hrozne to chrúme a ruší to. (smiech)
Čo plánuješ v blízkej budúcnosti? Kde ťa môžu diváci vidieť v divadle? Chystáš sa opäť postaviť aj pred kameru?
Momentálne sme v DAB v Nitre odpremiérovali rodinnú rozprávku Robin Hood, ktorá sa, myslím, podarila veľmi fajn. Okrem toho účinkujem ešte v štyroch ďalších inscenáciách a občas spolupracujem aj s Prešovským národným divadlom. Plánujem sa trochu viac venovať hudbe, tak dúfam, že to pôjde. S kapelou máme v pláne nahrávanie v štúdiu. Inak, pred kameru sa kedykoľvek rád postavím, keď príde ponuka a mne to povinnosti v divadle dovolia.
Zdieľať na