#Dokumentárna fotografka, ktorá pri svojej tvorbe využíva najmä mobilný telefón. Zoznám sa s Češkou Janou Hunterovou, účastníčkou súťaže SLOVAK PRESS PHOTO 2019. So svojou sériou fotografií s názvom Nová šanca získala prvé miesto v medzinárodnej kategórii Fotografia mobilným telefónom.
Rodinné dedičstvo
Fotografický talent zdedila po svojom otcovi, ktorý robil rodinné zábery a spracovával ich v tmavej komore. Jana tvrdí, že ich mala pred sebou celé detstvo a milovala ich najmä pre nedokonalosť a prirodzenosť. „Začala som fotiť ako tínedžerka, no v tej dobe ma fotografia skôr sprevádzala, ešte nebola súčasťou môjho života. Pomáhala mi vysloviť to, čo som vnímala okolo seba a tiež odzrkadľovala moje pocity. Zo začiatku som ešte nevedela, čo presne chcem fotiť. Postupne som však začala navštevovať rôzne krúžky a kluby. Fotografiu som študovala aj v Institute tvůrčí fotografie Slezské univerzity v Opave. Momentále si robím doktorát. Postupne sa stala mojou súčasťou,“ tvrdí Jana.
Prvenstvo vo fotografickej súťaži
Jana sa prihlásila do slovenskej fotografickej súťaže SLOVAK PRESS PHOTO, kde so svojou sériou Nová Šanca získala prvé miesto v kategórii Fotografia vytvorená mobilným telefónom. Dokumentuje život detí a ich matiek v Domově sv. Máří Magdaleny v Jiřetíně pod Jedlovou v Českej republike. „Ojedinelý azylový dom v našej krajine poskytuje pomoc osamelým tehotným ženám a matkám s hendikepovanými či týranými deťmi. Nemajú dostatok financií, a tak sa im rozhodla pomôcť nezisková organizácia Radosti, ktorá ma oslovila, či by som nechcela nafotiť život v domove.“
Tieto autentické fotografie odprezentovala na hudobnom festivale Svoboda v Českom raji. Časť financií, ktoré zarobili organizátori, venovali práve Domovu sv. Máří Magdaleny.
Mobil odstráni ostych
Pre Janu výhra v kategórii Fotografia vytvorená mobilným telefónom znamená veľmi veľa. Vníma ju ako ocenenie jej tvorby a veľmi si ju váži. „Taktiež sa teším z toho, že moje fotografie prispeli k rozšíreniu informácií o činnosti domova. Vďaka súťaži sa o ňom dozvie viac ľudí.“
Fotky nafotila na mobil najmä z toho dôvodu, že je malý a nenápadný. Podľa nej odstráni určitý ostych ľudí, ktorých fotíte. Dnes mobilom totiž fotí každý a všade, kde sa dá. Preto je táto forma pre ľudí oveľa prirodzenejšia než klasický fotoaparát s objektívom. „O chvíľu na vás ako na fotografa zabudnú, prestanú vás vnímať, pričom vy sa môžete v ich prostredí prirodzene pohybovať a zachytiť ich život oveľa lepšie,“ myslí si Jana.
Rozdiel vidieť najmä pri zlom svetle
Dnešné mobilné telefóny sú nesmierne kvalitné, vďaka čomu fotia oveľa lepšie ako niektoré fotoaparáty. Dokážete na nich nastaviť množstvo efektov. „Clonu, expozíciu i čas, stabilizáciu obrazu, majú vysoké rozlíšenie, fotia do formátu RAW, dokážete na nich vymeniť objektívy či točiť videá. Sú rýchle, ľahké, nenápadné, máte ich stále po ruke. To je len niekoľko kladov mobilných fotoaparátov.“
Jana však priznáva, že pri fotení nepoužíva veľmi veľa úprav. Upravuje len expozíciu poklepaním na svetlé či tmavé miesta obrazu, aj to len na farebných snímkach. „Ostatné úpravy veľmi neriešim, obzvlášť keď fotím čiernobielo cez aplikáciu Hipstamatic. Pri jej používaní ma baví najmä náhoda a prekvapenia, ktoré vznikajú. Rozdiel medzi fotografiou urobenou na mobil a na klasickú zrkadlovku spoznáme najmä pri zlých svetelných podmienkach. V tme totiž mobil nedosahuje kvalitu full framových fotoaparátov,“ vysvetľuje Jana.
Fotografie ako sonda do duše
Jana Hunterová nafotila nielen sériu fotografií Nová šanca, ale aj dokument s názvom Strašidelné údolie. Ten bol takisto súčasťou súťaže SLOVAK PRESS PHOTO. Ide o dlhodobý, veľmi osobný, expresívny fotografický denník, na ktorom Jana pracovala sedem rokov. „Pri krátkych videozáberoch, ktoré dokument obsahuje, experimentujem s filmom, ktorý sa viaže na vizuálnu linku mojich fotografií. Mimochodom, aj tento dokument som nafotila na mobil.“
Dokument Strašidelné údolie sa rozhodla nafotiť na základe veľkých zmien v jej živote. Tvrdí, že impulzom k osobnému tvorivému vyjadreniu bývajú väčšinou veľké životné udalosti alebo náhle emočné prežitky. „Posledné tri roky boli pre mňa obdobím veľkých strát, hľadaním samej seba, hlbokých depresií, snahy o pochopenie vzťahu-nevzťahu, samoty, neistoty, ale taktiež obdobím objavov, poznania a posilnenia. Fotografie aj film mi pomáhajú vizuálne vyjadriť to, čo je vo mne ukryté. Sú odrazom mojej osobnosti, ako po negatívnej, tak aj po pozitívnej stránke.“
Každý chce dnes všetko a hneď
Jana Hunterová tvrdí, že dokumentárna fotografia je najmä o trpezlivosti a chuti investovať množstvo času. Musíte byť presvedčení, že vaša práca má zmysel. Nikdy nemáte všetko hneď, dobré zábery prídu, pokiaľ sa im budete dostatočne venovať. „Mám tak trochu pocit, že v dnešnej rýchlej dobe chce každý všetko a hneď. To platí aj o úspechoch. Dokumentárna fotografia je o empatii, pokore, komunikácii, dobrom pozorovacom talente či výtvarnom videní. A najmä o vytrvalosti. Aj keď množstvo fotografov vidí v dokumente množstvo prekážok, som stále presvedčená o tom, že sú medzi nami takí, ktorí si idú za svojím cieľom. A to ma naozaj teší,“ tvrdí Jana.
Dokumentárna fotografia je podľa Jany o presvedčení samého seba a svojej pohodlnosti. Napríklad, keď sa vám ráno nechce vstať a ísť fotiť, mali by ste sa určitým spôsobom prinútiť k tomu, aby ste nafotili nejaký dokument. Pretože to, čo robíte, má naozaj zmysel. „Riaďte sa heslom: Vytrvať, mať svoj názor a zároveň rešpektovať. Zabudnite na svoje ego a nikdy si nemyslite, že ste dokonalí,“ odkazuje Jana začínajúcim fotografom.
Zdieľať na