#Príbeh toho, čo pre ľudí znamená jedno letisko by sa dal zhrnúť v dvoch referendách. Jedno z nich sa snažilo letisko v blízkosti centra mesta udržať a ponechať funkčné. Neprišlo dosť ľudí, aj keď väčšina si želala jeho zachovanie. Druhé o niekoľko rokov sa poučilo z výsledku prvého. Hlasovalo sa, či chcú mať z Tempelhofu ľudia Berlína najväčší mestský park. Druhá možnosť bola zmeniť tento pozemok na stavebný. Táto voľba bola úspešná.
Trocha iný park
Parky sa zvyčajne spájajú so stromami a oddychom. Na berlínskom Tempelhofe nájdete stromov málo, napriek tomu sú trávnaté plochy i asfaltové runwaye obsypané tisícmi ľudí. Niektorí grilujú, iní venčia psov, veľké množstvo trénuje na bicykloch či windsurfuje na kolesách. Takto vyzerá ideálny park pre ľudí zo všetkých okolitých častí mesta.
Letecký most
Už začiatkom 20. storočia sa tu uskutočnili prvé letecké pokusy, prvý terminál sa otvoril v 20. rokoch a po nástupe Hitlera sa budovy prestavali po vzore fašistickej architektúry. Vzniklo obrovské a monumentálne letisko, ktoré tu stojí dodnes. Po vojne sa zrekonštruovalo, nejaký čas tu sídlili americkí vojaci. Keď sovietsky sektor zapríčinil blokádu zvyšku mesta, čo spôsobilo nedostatok vody a potravín medzi obyvateľmi, využívalo sa ako takzvaný letecký most. V rokoch 1948 až 1949 sa tak zásobovalo celých 11 mesiacov.
Miesto, kde sa zastavil čas
Jeho univerzálnosť ľudí spája. Keď sa všetky berlínske lety presunuli na ďalšie dve letiská, v roku 2008, otvorilo sa miesto pre ľudí. Boli tu festivaly, výstavy, počas krízy tu dostali dočasný domov utečenci, v týchto dňoch sa na ňom otvára tiež divadelno-tanečná scéna. Pole je otvorené každý deň od rána do súmraku.
Napriek tomu sa do priestorov hangárov či letištnej haly dostanete len z času na čas. Zaujímavé je to, že sa tu akoby zastavil čas. Tempelhof nevyzerá ako iné letiská, skôr pripomína staré železničné stanice, napriek tomu jasne vidíte, kde ešte pred desiatimi rokmi predávali noviny, kde sa robil check-in a kde sa jedlo. Zmizol jedine pás s batožinou.
Skanzen
Letištná hala aj megalomanské budovy sú dielom nacistického architektra Ernsta Sagebiela. Strop je vysoký, steny zdobia kamenné platne, nad vchodom visí tabuľa s plánovanými odletmi. Presklenné steny niekdajších prevádzok ohradzujú priestor haly. Toto nie je urban exploring, ale skanzen.
V Berlíne tak dokázali niečo, s čím sa v našom regióne stále často bojuje. Dokázali zachovať technickú pamiatku, nechať ju (čiastočne) otvorenú pre všetkých, runway zmeniť na obrovský park a to aj napriek často smutnej minulosti, ktorá sa s Tempelhofom spája.
Zdieľať na