#Doktori nemajú bohužiaľ v náplni práce len zachraňovanie životov. Občas sa stáva, že sa im napriek všemožnej snahe nepodarí človeka zachrániť. Potom ich čaká skutočne ťažká úloha – oznámiť blízkym, že ich milovaný už nežije. Doktori na anonymnej sociálnej sieti Reddit prezradili zážitky, na ktoré nezabudnú do konca života.
#1 Staral sa o ňu do poslednej chvíle
Pracovala som na onkológii. Tam sa smrti jednoducho nedalo vyhnúť. Stala sa každodennou smutnou realitou. Avšak nikdy nezabudnem na jedného pacienta. Mladý chlap, ktorý sa nikdy na nič nesťažoval, bol vždy úctivý a nič nechcel. Keď sa dozvedel, že mu ostáva len pár týždňov života, tak to prijal s pokojom. Odvtedy sme ho videli len sedieť so zápisníkom, kde spisoval rady pre svoju manželku. Ukázalo sa, že tá je bez neho stratená.
On sa o ňu staral prakticky od strednej školy. Sama nevedela zapnúť ani umývačku riadu. Preto sa tento muž rozhodol, že na smrteľnej posteli urobí všetko preto, aby sa necítila tak sama. Keď však zomrel, žena sa z toho úplne zrútila. Stratila nielen milovaného manžela, ale i barličku. Teraz sa musí popasovať so životom sama.
#2 Muselo to byť pre vás ťažké
Najviac životov berú nádory. Raz som robil jedno rutinné vyšetrenie jednej žene, ktorá nemala ešte ani tridsať. Niečo sa mi nezdalo, tak som ju poslal na CT. Výsledky? Metastázy agresívneho nádoru. Prijala to a čas, ktorý jej ostal, využila naozaj plodne. Zhodou okolností mal som službu na oddelení, keď zomierala. Išiel som to oznámiť jej mame. Tá ma so slzami v očiach objala: „Muselo to byť pre vás ťažké. Takéto veci sa nehovoria ľahko.“ Úplne ma dojala svojou pokorou.
#3 Bezpečnostné pásy ju mohli zachrániť
Doviezli k nám 7-ročné dievčatko po ťažkej autonehode, pri ktorej prišla o obe nohy. Snažili sme sa ju zachrániť, no dostala sepsu a už sa nič nedalo robiť. Zomrela nám ešte skôr, než sme ju začali operovať. Jej otec ležal na inom oddelení. Tiež mal viacero zranení, no narozdiel od svojej dcéry prežil. Pri vyšetrovaní sa zistilo, že dievčatko nebolo pripútané. Keď som mu povedal, že dievčatko neprežilo, pokúsil sa zabiť. Našťastie bol pri ňom personál, ktorý mu zabránil v tomto nerozumnom čine.
#4 Komplikovaný pôrod
Pri jednom z rutinných pôrodov nastali ťažké komplikácie. Pracovala som na novorodeneckom oddelení, pričom sme sa zo všetkých síl snažili zachrániť dieťa, ktoré na tom bolo veľmi zle. Našťastie sa nám to podarilo. Matka však také šťastie nemala. Keď som išla jej manželovi a otcovi dieťatka oznámiť, že mama to nezvládla, tváril sa akoby nerozumel. Išiel sa pozrieť na syna a spýtal sa, kedy ho môže manželka prísť nadojčiť. Trhalo mi pri tom srdce, trvalo niekoľko dní, kým to ako tak prijal.
#5 Každého presviedčala, že iba spí
Pán vo vysokom veku skonal v našej nemocnici po jednej z množstva jeho mozgových príhod. Na chodbe ho čakala milujúca vnučka. Čakala som, že u svojho takmer 90-ročného deduška mohla počítať s možnosťou smrti, avšak opak bol pravdou. Začala kričať, plakať, vyliezla k nemu na posteľ a začala ním triasť. Chcela ho vraj zobudiť. Kým neprišla posila, nedovolila nám sa k nemu ani priblížiť. Aj taká silná môže byť strata.
Odchod milovaného človeka môže byť pre nás absolútne zdrvujúci. Avšak i tá najväčšia strata nás môže posunúť dopredu. Len potrebujeme trochu času na to, aby sme dokázali prijať i bolestivé odchody. A potom možno dokážeme poďakovať za čas, ktorý sme mohli prežiť so svojimi blízkymi.
Zdieľať na